Reklama

Neviem tvoje meno

(a iné texty piesní)
Počet zobrazení: 2036

v._javorsky.jpgMgr. art. Vlado JAVORSKÝ (1952) absolvoval VŠMU Katedru televíznej dramaturgie a scenáristiky. Okrem kvalitného literárneho vzdelania študoval výtvarnú tvorbu, čo sa po skoro polstoročie odzrkadlilo v desiatkach tisíc publikovaných obrázkov kresleného humoru. Venoval sa v slobodnom povolaní písaniu poviedok, aforizmov a z jeho tvorivej dielne vyšiel celý rad televíznych scenárov hier, rozprávok a publicistických programov. Je autorom troch televíznych seriálov. Venoval sa aj režijnej divadelnej tvorbe i pedagogickej práci na Žilinskej univerzite, kde prednášal Dejiny filmu a scenáristiku a dramaturgiu. Je autorom vysokoškolskej učebnice a niekoľkých skrípt pre divadelné súbory, ktorým sa venoval najmä v regióne Kysúc. Spolupracoval s rozhlasom ako spolutvorca humoristických relácii, je autorom hier pre mládež a dospelých.

K písaniu textov pesničiek sa dostal až v septembri 2017, takpovediac na objednávku hudobníka. Hodená rukavica priniesla plody v troch desiatkach textov piesní a textov poézie. Sám autor je prekvapený i zaskočený zároveň, že sa na takú neľahkú a pre humoristu neprebádanú cestu vydal. Čas ukáže, či úspešne...


NEVIEM TVOJE MENO
 

Neviem tvoje meno
Je to nemilé
Noc zatajila všetko už je to minulé
Tajomstvo tvojho úsmevu
Stratilo sa v opare

Neviem tvoje meno
Od sna ku snu púť sa končí
Závesy presvitajú z noci
Hriech tela vzďaľuje sa v hmle
Už nás nemá v moci

Neviem tvoje meno
Čas zastavil sa pri zrode citu čo nemá brata
Možno je vytesané bedrami v perinách
Aj nahá nádej sa ráta
Kým sa neutopí v dejinách

Neviem tvoje meno
Len tá vôňa polí levandúľ
Šteklením fantáziu trápi
Dráždi zmysly ťažko skúšané
Spomienku na teba ukladám do škatúľ

Neviem tvoje meno
Kruh času zbabelo sa uzatvára do seba
Odlieta od hriechu noci ako splašený
Ničím ho neskrotíš
Sedím nahý snívam sen bezsenný

Neviem tvoje meno
Snáď nájdem telo ku ktorému patrí
Tajomná žiara v labyrinte srdca
Verím otázok budú mraky
Odpovede si zapamätám veky
Budem vedieť tvoje meno
Snáď



O T R O K Y Ň A

 

   Zo mňa sa nevyzuješ
Tá túžba ťa márne máta
Šnúrkou mám ťa ovinutú
V hrudnom sude a to sa ráta

   Nevylezieš zo mňa
Ako pavúk z kúta
Prekážok na tony
Ti kobercovou niťou zlátam

   Neunikneš cez viečka
Čo cudne sklápam
Zo mňa ťa slzy nevyplavia
Slané ako najmŕtvejšie moria

   Nepreskočíš steny žíl čo múdro
Držia pohromade riečiská
Krvavé od pýchy že ťa vlastnia
Si majetok ich bezbožného vnútra

   Nevykopeš si od žiaľu hrob
Na slnečnej strane perí
Čo bozkávajú vietor pri zvítaní
Si rosa čo nazerá spoza dverí

   Nevzoprieš sa sile čo spája bunky
Spanilé vo svojom strachu o teba
Pästičkami klopeš na nemé vrátka
Zúfalá si a celá bez seba

   Neopustíš nedobytný hrad
Čo na nohách vláčim sem a tam
Si v ňom do zlata lesku zaliata
Navždy do lásky vo mne zakliata



U K R A D O L    S O M...

 

Ukradol som tvoj mihotavý tieň
Tíško pod pazuchou ho zohrievam
Desím sa až skončí tento deň
Na stojáka tretie pivo dopíjam

Ukradol som tvoj nočný sen
Za kulisami zreníc sklad snov preplnený
Milióny sníčkov a ani jeden
K radosti tvojej naplnený

Ukradol som tvoju nežnú vrásku
Za obočím schovanú do tla
Utekám ba letím vláčiac ju na povrázku
Tuším ma tvoja krehká múza kopla

Ukradol som tvoju malú pehu
Čo perina z kačacieho peria skryla
Nevymením ju za mincu zlatú
Hoci veľká ako hora by bola

Ukradol som portrét krajiny
Do ktorej vnáraš svoje oči
Vysnívaný svet bez viny
I veterné mlyny na úbočí

Ukradol som všetko čo mala si rada
Blúdim s tvojím tieňom
Tresce ťa vlastná zrada
Modlím sa nad kahancom

Nad tým všetkým čo odviali vánky vekov
Zabúcham na tvoje vrátka
S tieňom pod zámienkou
Vrátim všetko ak budeš opäť sladká



Č  A K  Á  Š...

 

   Čakáš za šálkou kávy schovaná
O niečo väčšej ako kocka cukru
Do modrého dymu z cigarety schúlená
Na dne ukladá sa zrnko k zrnku)
Drobná lyžička do nemého víru vnorená
Kávu chladí čo už je dávno studená

   Čakáš na mňa do seba schovaná
Hádať sa kde pramení slnko je tvoj štýl
Pichliačmi zdobíš posteľ keď už spím
A neskončíš ani keď stupaje moje blednú do biela
Čas ukázal ti chrbát tetovaný vlnami znoja
Netušíš či si ťa pamätám a či si ešte moja

   Čakáš ma chlipkajúca tiene figúrok
Po mne jedna biela na šachovnici zostala
Neveríš že táto hra sa dohrala bez teba
A dymíš z papiera tenkého ako vlas čo ihrá do šeda
Popol padá do šálky utopí sa kto ho vie
Či osladí ju či a či len tak v jej náručí neumrie

   Čakáš veštiac z popola v čiernej káve
Z obrazov dávnych môj úsmev na hladine iba tlie
Za oknom sa dvíha tma k svojmu finále
Na dne šálky kus temnoty na krájanie
Ignoruješ moje vrásky čo ligocú sa vo svetle

   Čakáš márne z cigarety dym krivdu nezahalí
Čo žilami mocne lomcuje a nervy ťahá za pačesy
Skôr tá šálka dočká sa svojho popola
Ako ja tvojej nežnej nehy
Ako moja šálka kávy tvojich perí ako moja duša pokoja



T U Š Í M...

 

Tuším
           niekde ťa bude viac
           nie iba torzo z fotky
           čo dokaličil čas

Tuším
           že niekde si
           cítim dych tvoj zo záhrad
           od jabloní veje

Tuším
           tiché kropaje na zem spadnúť
           sú ich plné šľapaje
           verím že sú všetky tvoje

Tuším
           čas vie byť dieťa milosrdné
           neukradne čo nemusí
           bozky neopätované

Tuším
           v dlani tvoje stisky jemné
           mlčia nahlas ja tebe a ty mne
           potom nás bude viac

 

 

Priemer: 3.6 (9 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama