Nejasná zvesť o Zvestoňovi

Počet zobrazení: 5618

Na poslednej strane Slovenských národných novín je pravidelne uverejňovaný stĺpček Pripomíname si. Tak je aj v čísle 14 z 8. apríla tohto roku; (jč) pripomína, že 14. apríla je „– stodeväťdesiat rokov od narodenia búrliváka Juraja Zvestoňa Bullu (1827 – 1898), v mladosti básnik a účastník národnodemokratickej revolúcie v meruôsmom roku, dobrovoľník francúzskej cudzineckej légie v Afrike, cársky dôstojník v Krymskej vojne, neskôr vyšší štátny úradník a sudca“. Strohé „zvestovanie“ jeho životnej púte ma zaujalo.
 

j._zveston_bulla.jpgOkresný sudca Juraj Zvestoň Bulla
(SNK – ALU, Prír. č. A XIX/19)
Zdroj: http://www.nasaadvokacia.sk/hviezdoslav.html

Nuž, začal som pátrať. Pod mojim pátraním sa rozumie klikanie na internet a pohľad do Slovenského biografického slovníka. Je to rýchle, určite neúplné, ale dostatočné pre získanie orientácie v príbehu (story), aké sa dnes forsírujú.

A tak som sa z internetu dozvedel:

– V Dolnom Kubíne pôsobil Juraj Zvestoň Bulla (1827 – 1898) – veršovec.

– Do hudobnej histórie Slovenska sa Juraj Zvestoň Bulla zapísal ako slovenský básnik a publicista, autor zhudobnenej básne Bratislava, Bratislava, tam zapadla Slávov sláva.

– V jednom z mnohých „kalendárov výročí“ sa píše: narodil sa v Ústí nad Priehradou (vtedy to bolo Ústie nad Oravou) básnik, publicista a sudca JURAJ ZVESTOŇ BULLA, predstaviteľ prouhorského slovenského zemianstva.

– Na stránke Oravskej knižnice (A. Habovštiaka) je o ňom uvedené o trochu viac: „básnik, publicista, sudca, 14. 4. 1827 Ústie nad Oravou – 7. 4. 1898 Dolný Kubín. Po revolúcii r. 1848-49 bol dobrovoľníkom cudzineckej légie v Afrike, r. 1853-56 bojoval na strane Turecka v krymskej vojne, r. 1856-58 slúžil v civilnej správe v Alžírsku, potom v armáde, od r. 1860 podslúžny a napokon sudca v Dolnom Kubíne. V mladosti uverejňoval verše v slovenských časopisoch, autor znárodnenej básne Bratislava, Bratislava! Tam zapadla Slávov sláva (Lipa 1860). Ako publicista uverejňoval články k národnej otázke a zážitky z krymskej vojny.“ Zároveň upozorňujú na jeho dielo, ktoré je obsiahnuté v prácach: Žalmy tatranského Slovana. In: Lipa, roč. 1, 1860, s. 145; Pohľad na Slovensko. In: Sokol, roč. 1, 1860, č. 16; Slovo ku národnej otázke. In: Slovenské noviny, roč. 1, 1868, č. 35; Bitka u Almy. In: Orol, roč. 8, 1877, č. 4, s. 95-100.

Rôznorodosť kvality informácií o života Zvestoňa Bullu potvrdzuje sa pri čítaní Sprievodcu po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne od Janky Hubovej, ktorého vydalo Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v roku 1990. Okrem iného píše: „Pôsobil ako kráľovský sudca v Dolnom Kubíne. Slúžil vo francúzskej légii a po návrate v rokoch 1848 – 1849 bojoval v maďarskej revolúcii. Bol známy Slovák a Slovan.“

V prvom zväzku Slovenského biografického slovníka A-D, Matica slovenská, 1986, ktorý je na údaje najpodrobnejší a asi aj najreálnejší, sa okrem známych faktov na strane 349 píše, že bol zeman, po účasti v revolúcii na maďarskej strane bol vo francúzskej cudzineckej légii v Alžírsku, ako legionár sa zúčastnil krymskej vojny, po návrate pracoval v Alžírsku 1856 až 1858 v civilnej správe, zostal vojakom do roku 1860. Od toho roku je už opäť doma na Orave. Oproti internetu uvádza ako jediný informáciu, že bol spoluautorom práce o bitke pri Kápolne (27. február 1849).

Najpôsobivejšie fakty a dojmy som sa dozvedel na stránke slovenskej advokácie, kde JUDr. Peter Kerecman, PhD. v rozsiahlej stati o Hviezdoslavi píše: „Pavlovým (Hviezdoslavovým) šéfom na súde bol okresný sudca Juraj Zvestoň Bulla (1827 – 1898), syn prevratového župana Juraja Bullu, básnik a skladateľ známej piesne „Bratislava, Bratislava, tam zapadla Slávov sláva“. Bulla sa k nemu správal priateľsky, avšak Pavol musel pracovať aj za neho. Bulla údajne nevedel ani len dobre maďarsky. Podľa spomienok súdneho úradníka Tesnoskalského „sudca Juraj Bulla nemal juristických štúdii, mnohí pochybovali, že by bol skončil strednú školu, jednako bol sudcom prvotriednym, lebo mal vrodený právny zmysel, judicium, čo sa z kníh nadobudnúť nedá“. Vedelo sa o ňom, že istý čas slúžil vo francúzskej cudzineckej légii, hovoril plynule po francúzsky, bojoval v Krymskej vojne na strane Turecka, slúžil v civilnej správe v Alžírsku. V roku 1872 pôsobil ako podsudca a od roku 1873 ako sudca v Dolnom Kubíne (do 1893). Jeho synovia Juraj Bulla, ml. (1864 – 1925) a Anton Bulla sa stali právnikmi.“


bulla_nahrobnik.jpgPomník Juraja Zvestoňa Bullu, Historický cintorín v Dolnom Kubíne.
Zdroj: Janka Hubová, Sprievodca po Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1990

Kto bol Juraj Zvestoň Bulla? Sťaby človek dvoch rozličných životov. Prvý (od roku 1848 do roku 1860) prežitý v ohňoch revolúcií, vojen a cudzích krajov. Druhý od roku 1860 do smrti – dožil sa 71 rokov – doma na Orave v službách župnej justície. Spočiatku hodne ovplyvnený slovenskou múzou, neskôr zdá sa roduverný Uhor, ktorý v závere svojho života viedol Spolok vyslúžilcov revolúcie (honvédov) z rokov meruôsmych. Život stvorený zvečniť literárne, dnes aj multimediálne.

Podľa dostupných údajov v čase maďarskej národnej revolúcie bojoval ako rotný 1. zvolensko-bystrického práporu, neskôr poručík 51. práporu. V poslednom desaťročí 19. storočia prispieval do maďarského historického časopisu zaoberajúceho sa revoltou 1848 – 1849, písal najmä o bitke pri Kápolne. Po jej porážke musel v roku 1850 narukovať k cisárskemu vojsku, z ktorého utiekol v 1854 do Francúzska a vstúpil do francúzskej cudzineckej légie domovom v Alžírsku. Ako legionár sa zúčastnil Krymskej vojny (Británia, Francúzsko a Turecko proti Rusku), kde bol ranený. Do Orla v roku 1877 prispel aj svojou literárnou spomienkou z toho obdobia o bitke pri rieke Alma na Kryme. Pred pár rokmi sme sa mohli na Aktuálne.sk dočítať, že práve v tejto vojne sa rodil nový typ novinára vojnový korešpondent. Konštatujú: „O vojne pravidelne informoval (po našom zvestoval) reportér denníka The Times William Howard Russell. Svoje zápisky posielal poštou, z tohto dôvodu označenie korešpondent. Vojnu začal sledovať od septembra 1854. Dvadsiateho septembra 1854 pozoroval bitku nad riekou Alma.“ A Slovák z Oravy Jur Bulla bol pri tom! Akoby jeho druhé meno Zvestoň dostal od W. H. Russella. Škoda, že zatiaľ nikto nepriblížil jeho ďalšie vojenské a civilné dobrodružstvá v Afrike a Stredomorí.

Po demobilizácii a návrate domov sa začína jeho oravské obdobie života. Trvá takmer 40 rokov. Zdá sa, že od slovenského prechádza k maďarskému (v jeho chápaní skôr k uhorskému). V roku 1860 ešte Bratislava, Bratislava..., v roku 1867 (po vyrovnaní Maďarov s Viedňou) už zakladá Oravský spolok honvédov. Slovenskosti sa celkom nevzdáva. Historik Ľuboš Kačírek píše v jednej štúdii, že zámerom zakladateľov Slovenských novín, ktoré začali vychádzať od 2. januára 1868 v Pešti, bolo osloviť a získať slovenskú verejnosť pre modifikáciu slovenskej politiky orientovanej na spoluprácu s uhorskou vládou. Predstavitelia tohto nového politického prúdu – Novej školy slovenskej dúfali v ústretovosť uhorskej vlády voči Nemaďarom. Verili, že sa im podarí získať miesta pre Slovákov v rámci štátnej správy a rozvíjať štátne stredné školstvo so slovenským vyučovacím jazykom. Viacero prívržencov získala Nová škola aj na Orave. Medzi prvými sa k Novej škole prihlásil Juraj Zvestoň Bulla, úradník Oravskej stolice, publicista a básnik. Vo verejnosti najviac zarezonoval jeho rozsiahly článok Slovo k národnej otázke (I – III), ktorý vyvolal širokú diskusiu. V roku 1870 po výzve Slovenských novín zorganizoval na Orave zbierku pre francúzskych vojakov. (Francúzsko ho nenechávalo chladným.) Naďalej pracuje na justičnej oravskej roli.
Určite mu životné skúsenosti a globálny rozhľad nechýbali. Jeho syn Juraj ml. už vyučený právnik robí na začiatku 20. storočia kariéru oravského župana. Je posledným županom Uhorského kráľovstva na Orave v roku 1918. Prichádza republika a Oravská župa končí.

Nuž, kto to bol? Búrlivák, veršovec, autor zhudobnenej básne Bratislava, Bratislava, publicista a kráľovský sudca, predstaviteľ prouhorského slovenského zemianstva, dobrovoľník cudzineckej légie v Afrike, bojovník v Krymskej vojne na strane Turecka a všeličo iné.

Zo Slováka všetko vystane...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984