Reklama
banner2-01-1509979936.png
Reklama

(Ne)jasná správa z Astany

Počet zobrazení: 1834

nazarbajev.jpgV Kazachstane majú už roky jedného a jediného prezidenta a dvojkomorový parlament. Práve predseda jej hornej komory – Senátu Parlamentu Kazachstanu – exminister zahraničných vecí a jeden z aktuálne najvplyvnejších politikov súčasného Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev prednedávnom vo svojom rozhovore pre BBC konštatoval, že súčasný prezident Nursultan Abiševič Nazarbajev, na obrázku,  pravdepodobne nebude kandidovať v riadnych prezidentských voľbách v roku 2020.

Z pohľadu kazašskej politickej reality je to vlastne jedno, či bude, alebo nebude kandidovať..., dôležité je, že akcia „následník“, resp. „dedič“ dostáva v Kazachstane nové a reálnejšie kontúry.

Spomenutý Kasym-Žomart Tokajev, nie po prvý raz informoval (nielen zahraničnú, kazachstanskú a kazašskú) verejnosť o politicky delikátnych veciach, ktoré sa následne stali realitou. Z celej množiny zásadných vyjadrení možno napríklad spomenúť jeho programovú iniciatívu koncom roku 2016, keď navrhol zmenu názvu krajiny (vraj doterajší názov nezodpovedá historicko-lingivistickej realite) a prechod na inú formu písma, než je doteraz v Kazachstane používaná cyrilika. Jeho návrh dostal maximálnu propagandistickú a mediálnu podporu a... A v roku 2017 sa stalo realitou rozhodnutie o prezidenta N. Nazarbajeva o prechode kazašského jazyku na latinku. Takže ak si ešte pamätáte názov Казахстан, postupne na neho zabudnite! Skúste si do budúcnosti zafixovať: Qazaqstan!

Podobne to bolo aj so zmenami v Ústave Kazachstanu koncom roku 2016. Následne sa 3. 3. 2017 v Astane konalo spoločné zasadnutie Mažilisu (dolná komora) a Senátu (horná komora) Parlamentu Kazachstanu. Spoločného zasadnutia sa zúčastnil a „predsedal“ mu prezident N. Nazarbajev. Hlavným a jediným bodom programu spoločného zasadnutia oboch komôr bolo prerokovanie zmien v Ústave Kazachstanu (na základe výsledkov „všeľudovej“ diskusie v priebehu februára 2017). Spoločné zasadnutie schválilo návrh zákona  „O zmenách v Ústave Kazašskej republiky“ (О внесении изменений и дополнений в Конституцию Республики Казахстан).

Išlo o zmeny v 23 článkoch Ústavy + 35 zmien v nadväzujúcich ústavných a obyčajných zákonoch. Podstatou zmien bolo:

  • zvýšenie kompetencií Parlamentu Kazachstanu pri formovaní vlády Kazachstanu;
  • rozšírenie možností samostatného konania vlády Kazachstanu (napr. možnosť riadiť ekonomiku krajiny s recipročnou zodpovednosťou za jej výsledky);
  • modernizáciu základov súdnej vetvy moci + prokuratúry;
  • zlepšenie systému ústavnej kontroly;
  • na ústavnej úrovni sa potvrdzujú garancie nemožnosti meniť nezávislosť Kazachstanu, jeho unitárnosť, teritoriálnu celostnosť a prezidentskú formu vlády.

Inak podpredsedníčkou Senátu Parlamentu Kazachstanu je jedna z dcér prezidenta – Dariga Nazarbajeva –,ktorej životný príbeh je veľmi, ale veľmi zaujímavý a jeho skladačka presne zapadá do systému politických vzťahov a schémy politického líderstva N. Nazarbajeva a jeho rodiny. Ďalšie dve dcéry Dinara a Alija síce nemajú až také politické ambície ako setra, ale spolu s manželmi patria medzi najbohatšie osoby v krajine (Na doplnenie, ide o deti z prvého, právne legálneho manželstva s oficiálnou manželkou. Keďže sa Kazachstan po ukončení existencie Sovietskeho zväzu transformoval na štát s islamským základom, N. Nazarbajev, tak ako väčšina kazachstanskej politickej elity z radov Kazachov, žije s druhou manželkou, so všetkými dôsledkami, ale bez nároku – zatiaľ – na politické dedičstvo).
 

Elbasy – vodca národa
 

Ale vráťme sa k prezidentovi N. A. Nazarbajevovi, ktorý sa od roku 2010 necháva titulovať „Елбасы“, čo voľnom preklade z kazašského jazyku znamená asi, ako „hlava hláv“, v oficiálnom ako „vodca národa“.

Narodil sa 6. júna 1940 a od 22. februára 1990 je prezidentom Kazašskej republiky. Do roku 1969 pracoval ako robotník v metalurgickej prevádzke a potom prešiel do aparátu VLKZM a diaľkovo vyštudoval Vysokú školu politickú pri ÚV KSSZ (inak v jednej  z nespočetného množstva životopisných a biografických kníh o N. Nazarbajevovi, ktoré v Kazachstane vychádzajú ako na bežiacom páse, sa spomína, že v lete roku 1969 navštívil ako mladý metalurg, v rámci družobnej delegácie komsomolcov Československo, Ostravu a Košice, a spomína si na veľmi vrelé prijatie. Bolo to rok po 21. auguste 1968 a spomienka „vrelého prijatia“ asi nezapadne do súčasnej schémy spomienok na rok 1968). V rokoch 1984 – 1989 bol predsedom vlády Kazašskej SSR a v rokoch 1989 – 1991 bol prvým tajomníkom ÚV KS Kazachstanu (do strany vstúpil v r. 1962). Ak teda spočítame, že od roku 1984 bol predsedom vlády (rady ministrov), tak de facto N. Nazarbajev stojí na čele Kazachstanu 34 rokov. Ak len obdobie od roku 1989, tak vládne 29 rokov a ak rátame len „čisté prezidentovanie“, tak je to  27 rokov. Vyberte si údaj, ktorý vám je viac sympatický, ale musíme konštatovať, že ide vcelku o uctihodný politický výkon!
 

Na ihle moci
 

Ruský psychiater a psychoanalytik Aron Isaakovič. Belkin (Арон Исаакович Белкин) v kontexte s takouto politickou dlhovekosťou hovorí o tzv. politickej narkománii. Predpokladá, že pri akejkoľvek činnosti, najmä významnej, sa v organizme produkuje hormón, ktorý pôsobí podobne ako droga a dáva človeku pozitívne emócie. Politická činnosť je významná činnosť spojená s uspokojením potreby moci, sebarealizácie, štatútu so zodpovedajúcim emocionálnym stavom, ktorý evokuje zodpovedajúce biochemické procesy. Politik si postupom času zvykne na takúto biochemickú stimuláciu a sadne si na „politickú ihlu“. A tak, pre získanie uspokojenia potrebuje stále viac moci, úcty, stále grandióznejšie politické projekty. Závislosť na moci sa zvyšuje.

To v zásade zodpovedá aj predstave amerického politológa a jedného zo zakladateľov politickej psychológie Harolda Lasswella o ľuďoch, ktorí oddelili od ostatných hodnôt túžbu po získaní a udržaní moci. A propos, ak spomíname H. Lasswella vo vzťahu ku konaniu Kasyma-Žomart Tokajeva – tu zjavne platí tzv. Lasswellova formula: kto hovorí-čo-akým kanálom-kedy-komu-s akým účinkom.

Okrem toho, N. Nazarbajev potrebuje byť pri moci aj z ešte jedného špecifického dôvodu. V Strednej Ázii totiž platí, že pokiaľ si pri moci, si vážený. Ak nie, tak potom nie a majetková transformácia N. Nazarbajeva a jeho okolia z komsomolského aparátnika na majiteľa krajiny, v kombinácii s metódami používanými v rámci svojej mocenskej stabilizácie, sa môžu stať predmetom dní hnevu po strate pozícií. Preto je dôležité vydržať (aj v mene okolia) a pripraviť úspešnú realizáciu vyššie spomenutého plánu. Dotiahnuť nepotizmus do absolútneho konca, alebo ako vraví Noam Chomsky - moc nikdy nespácha samovraždu!

Inak (zatiaľ) naposledy sa nechal N. Nazarbajev zvoliť v predčasných prezidentských voľbách v roku 2015, presnejšie 26. apríla 2015, keď získal rekordných 97,72% hlasov. Druhý Turgun Syzdykov  (Тургун Искакович Сыздыков)            získal 1,87% a tretí Abelgazi Kusainov (Абельгази Калиакпарович Кусаинов) 0,63%. Riadne voľby pritom mali byť v roku 2016.

Predtým vo voľbách v roku 2011, ktoré boli tiež predčasné (3. apríla 2011), získal N. Nazarbajev 95,55%. Druhým bol G. Kasymov (1,94%), ďalej Ž. Achmetbekov (1,36%) a M. Eleusizov (1,15%).

V prvých prezidentských voľbách v dejinách Kazachstanu 1. decembra 1991 sa musel N. Nazarbajev uspokojiť len s výsledkom 91,5 % ; všetci protikandidáti akosi skončili v prepadlisku politických dejín.
 

Jemné spresnenie
 

Po ostatnej schôdzi Senátu Parlamentu minulý týždeň Kasym-Žormat Tokajev korigoval svoje slová o možnej neúčasti N. Nazarbajeva v budúcich prezidentských voľbách. Spresnil, že „... nie je potrebné dramatizovať,  čo bolo povedané v rozhovore pre BBC... predovšetkým som povedal, že ,Elbasy‘ sám prijme rozhodnutie... on je múdry človek, absolútne racionálny a rozumný človek, veľký vodca.. .a toto bolo  z rozhovoru vystrihnuté...“ Rozhovor bol zverejnený v programe BBC Hardtalk 20. júna 2018.

Vyjadril však svoj „osobný názor“, ktorého sumárom je fakt, že rozhodne sa výlučne prezident, ale sám neverí, že by  N. Nazarbajev v roku 2020 kandidoval na post prezidenta. Nakoniec vtedy dosiahne solídny vek a aj pri solídnej údržbe prírodu nemožno oklamať.

Ak chceme zachovať politickú korektnosť, tak je možné predpokladať, že okrem primárneho (nespochybniteľného) osobného rozhodnutia N. Nazarbajeva, bude verejnosti ponúknuté aj politické klišé. Na jednej strane „rozhodnutie“ vládnucej strany Nur Otan (Нұр Отан), ktorej je N. Nazarbajev predsedom, kde vládne tvrdou straníckou rukou. No a tiež rozhodnutie Zhromaždenia národu Kazachstanu (Ассамблея народа Казахстана). To aby sa akože zachoval národnostný zmier v krajine, kde žije (podľa rôznych zdrojov) viac národov a národností, kde byť Kazachom je viac než byť Kazachstancom! Podľa informácií priamo z Kazachstanu (ktoré sa ale aj na oficiálnej úrovni rôznia), v Kazachstane žije 112 až 124 národov a národností, ktoré podľa konceptu (ideológie) «Мәңгілік Ел»  spolu tvoria kazašský národ (kategória národnostná menšina sa nepoužíva). Inak predsedom Zhromaždenia... je samozrejme N. Nazarbajev.

Už dnes je N. Nazarbajev zhmotnený v dejinách a súčasnosti Kazachstanu – v sochách a bustách po krajine, letisko v Astane nesie jeho meno, má ulicu v Almaty, Nazarbajev university v Astane neďaleko areálu EXPO 2017 je špičkovým technologicko-edukačným pracoviskom v Kazachstane... .a možno pokračovať.
 

Doživotná nedotknuteľnosť seba a rodiny
 

Jedným z posledných aktov bolo okrem už platných zákonov „O prvom prezidentovi“ a „O vodcovi národa“ tiež prijatie zákona „O Rade bezpečnosti“ (Закон о Совете безопасности). Tento ústavný zákon súčasnému prezidentovi garantuje, že bude doživotne predsedom Rady bezpečnosti Kazachstanu, nehľadiac na to, či bude kandidovať, alebo nie. Rada bezpečnosti Kazachstanu je rozhodujúci ústavný orgán a jej predseda (čo bol doteraz vždy prezident) má okrem totálnej imunity aj absolútny vplyv na chod krajiny a v rukách všetky mocenské inštrumenty.
 

Na záver
 

Opakovanie je matkou múdrosti, tak si ešte raz pripomeňme Lasswllovu formulu: kto hovorí - čo – akým kanálom – kedy – komu – s akým účinkom.

Podčiarknuté a spočítané, predseda Senátu Parlamentu Kazachstanu naznačil, že dozrel čas. Krajina sa pripravuje na zmenu. Kto bude následník? Bude to dcéra? Ak áno, tak táto schéma má jednu zásadnú slabinu. N. Nazarbajev má tri dcéry z legálneho manželstva. V miestnych podmienkach je toto vo svojej podstate ťažko prekonateľný mocensko-nástupnícky moment (dcéry) a tento fakt má v sebe viac prvkov dekonsolidácie, než konsolidácie elít, čo môže nutne vyvrcholiť do nového prerozdelenia politickej, ekonomickej a majetkovej moci v krajine, ktorá sa sama pasuje medzi elitu vo svete.

Má však „úspešného“ vnuka....

Autor je vysokoškolský učiteľ

 

Priemer: 4.4 (29 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama