Reklama
banner2-01-1509979936.png
Reklama

Návrh Zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch...

... obraz úpadku slovenského agrosektora
Počet zobrazení: 2771

V uplynulom roku francúzska vláda na „prianie prezidenta Francúzskej republiky“ pripravila Zákon o rovnováhe Obchodných vzťahov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore a o zdravej a udržateľnej výžive.
Zhodou okolností aj slovenské ministerstvo poľnohospodárstva paralelne rozbehlo práce na novele Zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, pretože to považuje za jednu zo zásadných úloh rezortu a novela Zákona o obchodných reťazcoch z roku 2012 sa ukázala ako slabý a neefektívny nástroj pomoci farmárom.
Myslíme si, že je veľmi užitočné porovnať tieto dve zákonné normy.
 

* * *

Predložená novela slovenského návrhu zákona má 13 strán. Z toho 5 strán je venovaných definícii neprimeraných podmienok a 8 ich kontrole. V súčasnosti je navrhovaný zákon v pripomienkovom konaní na jednotlivých ministerstvách.
Z predloženého slovenského návrhu nie je celkom jasné, komu má predložený zákon pomôcť, resp., koho má ochrániť. Či poľnohospodárov alebo obchodné štruktúry...
Hmlisté a veľmi široké označenie „dodávateľ“ je podľa nášho názoru nie celkom identické s označením farmár, resp. výrobca.
Predložená novela v bode 4, písm. W ukazuje, že zákon má viac pomôcť obchodníkom ako farmárom, čo dokazuje, že z neprimeraných podmienok sú vylúčené potraviny, ktoré sú „predávané v predajnej akcii, alebo pod obchodnou značkou odberateľa“.
Keďže vieme, že v akciách sa predá takmer 70 % všetkých potravín a keď si uvedomíme, ako narastá percentuálny podiel privátnych značiek, ktorý sa dnes pohybuje okolo 40 %, tak potom sa pýtame, prečo nám treba zákon o predaji zanedbateľného počtu potravín?
Slovenský návrh zákona opakuje z predchádzajúceho zákona z roku 2012 v bode m/, že: „kúpa potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu ako náklady vynaložené na výrobu potraviny“ je neprimeranou podmienkou, a preto je takýto prístup zakázaný.
Preložené do slovenčiny – zákonodarca chce povedať, že ani poľnohospodár nemôže, resp. sa mu zakazuje predávať svoje produkty pod výrobné náklady a musí teda pýtať viac.
Na prvý pohľad je starosť predkladateľa či jeho odporúčanie, aby farmári nepredávali so stratou, sympatická.
Myslíme si, že toto je triviálna požiadavka pre každého podnikateľa, ale bez detailnejšej špecifikácie výrobných nákladov a ich objektivizácie a možnosti kontroly je zbytočná!!!
Skutočnosť, že farmár má trhovú slobodu predávať za vyššiu cenu, ako sú výrobné náklady, je dobrá rada, otázne však je, o koľko viac si môže farmár vypýtať a kto mu to môže zagarantovať? Kľúčovú otázku príjmu a profitu farmára tak starý, ani nový zákon nerieši.
Bez detailnejšej špecifikácie výrobných nákladov a ich objektivizácie teda nie je možné prikázať obchodníkovi, aby odkúpil od farmára tovar „za vyššiu cenu, aké sú náklady, vynaložené na výrobu potraviny“.
Cieľom predloženého Zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú obchodné vzťahy, by mala byť ochrana farmárov.
Ak to porovnáme s francúzskym zákonom, ten jasne hovorí, že ide o ochranu predaja poľnohospodárskych výrobkov prvému nadobúdateľovi, t.j. obchodníkovi.
Zásadným problémom, ktorý narušil rovnováhu vzťahu farmár – obchodník je vysoká koncentrácia obchodu, oproti ktorému stojí osamotený malý či stredný farmár, ktorý nemôže byť žiadnym reálnym partnerom vo vyjednávaní o cenách.
Dnes veľké medzinárodné obchodné štruktúry s niekoľkými veľkými domácimi sieťami kontrolujú vyše 90-percentný predaj potravín.
Voči 8 – 10 reťazcom tak stoja tisícky farmárov a výrobcov potravín, ktorí sa usilujú o predaj vlastných produktov.
Reťazce medzi sebou však vedú ostrý konkurenčný zápas o zisky a podiely na trhu a majú teda iné úlohy, ako starať sa o poľnohospodárov.
Hlavnými nástrojmi ich expanzie sú vysoké tržby, ktoré možno dosahovať iba nízkymi cenami.
Vojna reťazcov medzi sebou tak negatívne ovplyvňuje nielen príjem farmárov, ale aj ich profit. V ich zápase o trhové podiely sú pre nich farmári úplne bezvýznamní.
Na našich pultoch rok od roku klesá podiel slovenských produktov, čo nám potvrdzuje aj predaj za štvrtý kvartál 2017, ktorý vykázal opätovný pokles predaja slovenských produktov; ich podiel je niekde okolo 37 %.
Môžeme tak skonštatovať, že starý zákon z roku 2012 nielenže nezastavil pokles predaja domácich potravín na našich pultoch, ale naopak podporil pokles ich predaja, čo je neodškriepiteľný fakt.
Ani pripravovaná novela s vylúčením väčšiny potravín z režimu neprimeraných podmienok nemôže priniesť nič iné iba ich ďalší pokles.
Predchádzajúce vedenie ministerstva, ktoré si vytýčilo program dostať sa na 80-percentný podiel predaja slovenských produktov, tak získava zlé vysvedčenie za svoje schopnosti, profesionalitu a plány.
Možno jediným pozitívom tohto vedenia bolo to, že dokázalo v druhom roku plánovacieho 7-ročného obdobia vyčerpať 800 miliónov eur z európskych fondov, teda viac ako 95 %. Výška čerpania však nebola daná zámerom zvýšiť podiely predaja slovenských potravín, ale blížiacimi sa parlamentnými voľbami... (Priemer čerpania v tom čase v EÚ bol iba cca 22 %...)
Peňazí dnes nieto, ako hovorí pani ministerka Matečná, a preto rezort upadá.
Dôkazom toho, že štátny rozpočet na rok 2018 je macošský a nevyvážený voči agrosektoru, je skutočnosť, že na štátnu pomoc pre tento rezort bol vyčlenený iba 1 milión eur. V porovnaní so schválením 1,2 miliardy eur na nákup pancierových vozidiel je to nesúmerateľné a absurdné.
Čo budú chrániť tieto transportéry? Zarastené polia? Zdevastovanú krajinu a vypasených Slovákov, posedávajúcich okolo nákupných centier so zahraničnými potravinami?...
Treba povedať, že v porovnaní s okolitými krajinami je podpora slovenského agrosektora zo strany našej vlády úplným výsmechom. Napr. ČR na základe schváleného rozpočtu dáva 80-krát viac ako SR... Maďarsko, Rakúsko... sú ešte veľkorysejšie.
Mnohé ostatné zákazy, akými sú napr. podmienka, ktorá zakazuje uzavretie zmluvného vzťahu s inou osobou ohľadne nejakej nesúvisiacej služby..., resp. zaplatenia príspevku za otvorenie novej prevádzky reťazca v regióne, sú chvalabohu z veľkej časti už minulosťou a všetky tieto náklady sú dnes kryté v netto cenách.
Na čo potom 8 strán o kontrolných mechanizmoch...?
Je zlé, že MPaRV SR nevyhodnotilo precíznejšie účinnosť predchádzajúceho zákona č. 362/2012 Z.b. a jeho prínos k zlepšeniu postavenia farmárov v jednaniach s obchodnými reťazcami.
Zdá sa, že predkladatelia sú presvedčení, že chyba predchádzajúceho zákona bola v absencii kontroly a výške sankcií, a preto sa koncentrujú iba na tieto otázky.
Chyba nie je len v tom, že sa sústreďuje na obchodné vzťahy, ktoré sú silne liberalizované, ale v tom, že neposudzuje postavenie farmára v širších súvislostiach a že nezohľadňuje, že výroba potravín má závažné enviromentálne a zdravotné dopady na našich občanov. Bez tohto prístupu s ohľadom na trhovú slobodu všetkých účastníkov je podpora farmárov nezdôvodniteľná.


* * *

Pre inšpiráciu a možnosť porovnania s návrhom nového slovenského Zákona o neprimeraných podmienkach... si dovoľujeme predložiť detailnejšiu informáciu o schválenom francúzskom zákone.
Od jeho prípravy do jeho schválenia potrebovalo ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Francúzskej republiky 5 mesiacov (júl – december 2017).
Zákon má 24 strán, z toho 8 strán je dôvodová správa.
Cieľom navrhovaného zákona je realizácia procesu obrody ekonomických vzťahov a zadefinovanie cieľov potravinovej politiky.

Navrhovaný zákon má dva konkrétne ciele:

  1. Umožniť poľnohospodárom predávať svoj tovar za primeranú trhovú cenu a umožniť všetkým ostatným účastníkom dôstojne žiť.
  2. Umožniť občanom prístup k zdravej, udržateľnej a bezpečnej výžive.

V dôvodovej správe sa konštatuje, že podiel výdavkov domácností na potraviny neustále klesá (menej ako 10 %), čo zhoršuje ekonomické výsledky výrobcov potravín.
Výrobcovia nedokážu pokryť ani výrobné náklady predajom svojich produktov, čo zvyšuje ich zadlžovanie.
Zvyšovanie konkurencieschopnosti v predaji potravín vytvára zo strany silných aktérov na globálnom trhu, ako aj u veľkých distribútorov tlak na znižovanie cien.
Poľnohospodárske odvetvie je podľa francúzskej vlády nutné pretransformovať tak, aby sa vyznačovalo vyššou kvalitou, vyššou ekologickosťou, aby boli dodržiavané normy v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat, a aby jeho výstupom bola zdravšia výživa. Zdravé potraviny je možné dosiahnuť iba ukončením cenovej vojny medzi obchodnými reťazcami, výsledkom ktorej nie je nič iné, iba ničenie hodnôt a ochudobňovanie výrobcu.
Autori zákona požadujú dosiahnuť rovnováhu vzťahov medzi poľnohospodárskym odvetvím a obchodom. Keďže zákon vznikol za širokej účasti farmárov, ich samosprávy, obchodu, združenia spotrebiteľov, občianskych združení..., bola vyslovená požiadavka potreby reštrukturalizácie výrobného sektora, ktorý je v dnešnej dobe málo zjednotený a príliš roztrieštený. Zákonodarca konštatuje, že je potrebné venovať pozornosť príprave zmlúv, založených na takej cenotvorbe, ktorá by brala do úvahy výrobné náklady, ako aj posilnenie úlohy profesijných združení, ktoré by mali lepšie identifikovať výzvy v každom odvetví a navrhnúť nevyhnutné spoločné opatrenia, ktoré bude potrebné prijať.
Zákon konštatuje, že je potrebné naštartovať transformáciu poľnohospodárskych modelov tak, aby lepšie zodpovedali očakávaniam a potrebám spotrebiteľov, aby podporovali prístup k zdravej, udržateľnej a bezpečnej výžive.
Dnešní spotrebitelia očakávajú prísnejšie dodržiavanie noriem v oblasti zabezpečovania priaznivých podmienok zvierat, zlepšenie ochrany životného prostredia, ako aj zvýšenie kvality poľnohospodárskych produktov.
Dôvodová správa tak isto konštatuje, že napriek tomu, že pripúšťame možný nedostatok potravín v budúcnosti, tak dnes nimi zoširoka plytváme.
Nový zákon stanovuje zásadu, podľa ktorej sa každá zmluva o predaji poľnohospodárskych výrobkov na území Francúzska musí spravovať podľa ustanovení tohto zákona.
Autorom písomného návrhu zmluvy musí byť výrobca poľnohospodár. Zmluva uzavretá s predajcom musí rešpektovať písomnú rámcovú zmluvu, ktorú uzavrela organizácia alebo združenie s predajcom.
Najvýznamnejším článkom navrhovaného zákona je, že „stanovuje, že kritériá a mechanizmy určovania ceny musia odteraz brať do úvahy ukazovateľ, resp. ukazovatele relevantných výrobných nákladov v poľnohospodárstve, alebo ukazovateľ, resp. ukazovatele vývoja výrobných nákladov, cien poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, ktoré boli určené na tom trhu, na ktorom predajca pôsobí“. Súčasťou zmluvných podmienok je ukazovateľ, resp. ukazovatele množstiev, zloženia, kvality, sledovateľnosti alebo dodržiavania špecifikácií výrobku.
Zákon stanovuje, že uzatvorenie zmlúv o predaji poľnohospodárskych výrobkov a rámcových zmlúv musí byť povinne v písomnej podobe, a to buď prostredníctvom medziodvetvovej dohody alebo prostredníctvom výnosu štátnej rady.
Zákon obsahuje aj systém správnych sankcií, ktoré majú za cieľ zabezpečiť lepšiu účinnosť všetkých ustanovení.
Trvanie opätovného prerokovania zmlúv je znížené z dvoch mesiacov na mesiac.
Každému prípadnému súdnemu sporu musí predchádzať mediačné konanie pred mediátorom pre oblasť poľnohospodárskych obchodných vzťahov.
Viacero ustanovení zákona obsahuje opatrenia v prospech zdravej, kvalitnej a udržateľnej výživy. Stanovuje cieľ, že všetky výrobky v odvetví verejného stravovania budú od 1. januára 2022 z veľkej časti povinne pochádzať z ekologického poľnohospodárstva (20 %).
Cieľom opatrení je zvýšiť výživovú hodnotu jedál, ktoré ponúkajú zariadenia školského stravovania, zdravotníckych a sociálnych zariadení.
Navrhovaný zákon obsahuje aj niekoľko opatrení, určených na zabezpečenie priaznivých životných podmienok zvierat, napr. zlé zaobchádzanie so zvieratami bude hodnotené ako trestný čin.
Rovnako zákon si dáva za cieľ zabrániť všetkým obchodným stimulom, ktoré by mohli viesť k nevhodnému používaniu fytofarmaceutických výrobkov, a to cestou zliav z ceny a rabatov.
Zákon umožňuje prijímať i uznesenia o rôznych opatreniach, určených na boj proti plytvaniu potravinami.
Štátni i súkromní poskytovatelia služieb verejného stravovania budú povinní vykonať audit vlastných prevádzok pred samotným zavedením opatrení na boj proti plytvaniu potravinami v zmysle článku zákona o životnom prostredí.
V zmysle Poľnohospodárskeho zákonníka (Zákon o vidieku a morskom rybolove) existuje povinnosť zadarmo postúpiť charitatívnym združeniam nespotrebované potraviny. Táto povinnosť bude rozšírená i na niektoré subjekty pôsobiace v agropotravinárskom odvetví.
 

* * *

Čo dodať, k takto schválenému francúzskemu zákonu? Je to určite obraz inej manažérskej kultúry a záujmu riadiť veci v prospech krajiny a jej občanov. Francúzske ministerstvo prichádza s novou víziou, akoby mal fungovať a aké úlohy by mal plniť francúzsky agrosektor.
Keďže Francúzsko je agrárna veľmoc a jeden z politických pilierov EÚ, mali by sme sa nielen nechať inšpirovať filozofiou tohto zákona, ale bez problémov by sme mali prevziať aj jeho vnútorné mechanizmy.
Možno niekoho prekvapí, že Zákon prichádza pre nás s absurdnou neliberálnou požiadavkou, a tou je objektivizácia, ba dokonca až regulácia cien poľnohospodárskych produktov, a to prostredníctvom agrárnej a obchodnej samosprávy a štátu.
Chápeme to, ako pokus kultivácie „neviditeľnej ruky trhu“ a pokútnej praxe, že víťaz je ten, kto dá nižšiu cenu.
Možno niekto povie, že francúzsky Zákon by bol v našich podmienkach neaplikovateľný. Tým však treba povedať, že o 10 rokov nám Francúzi sami prikážu takto sa správať pri výrobe potravín.
V prípade, že SR sa nebude inšpirovať francúzskym zákonom, je vysoký predpoklad, že ozdravený a posilnený francúzsky agrosektor „Makronovým zákonom“ nielenže skonkuruje náš agrosektor, ale úplne ho zlikviduje.

Z týchto príčin, navrhujeme nasledovné riešenia:

  1. Stiahnuť okamžite predkladanú novelu z pripomienkového konania na jednotlivých ministerstvách.
  2. Vytvoriť pracovnú skupinu, vytvorenú zo zástupcov MPaRV SR, Ministerstva životného prostredia, Ministerstva zdravotníctva, samosprávy, občianskych aktivistov a po vzore „Makronového zákona“ pripraviť nový zákon o rovnovážnych vzťahoch medzi agrosektorom a obchodom.

Postavenie farmárov nemôže byť posudzované vo vzťahu farmár – obchodník, ale bude nutné prácu farmára hodnotiť z pohľadu celospoločenských záujmov o výrobu zdravých potravín a ekologickú krajinu.

Autori, PhDr. Eduard Šebo a MUDr. Marián Šolty pôsobia v agrosektore

Priemer: 4.6 (9 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama