Reklama
proti celulitide

Na skusy v krajine ľadovcov, sopiek a gejzírov

O praxi a skúsenostiach islandských záchranárov
Počet zobrazení: 1056

V dňoch 12. až 19. októbra 2016 dvaja slovenskí učitelia absolvovali študijnú cestu na Island.
Počas nej sa zúčastnili na medzinárodnej konferencii „Rescue 2016“, pred-konferenčného kurzu,
stretli sa s islandskými partnermi, zdokumentovali topenie ľadovcov, diskutovali o dopadoch klimatických zmien na krajinu a ľudí. Zároveň otvorili možnosti budúcej spolupráce pre viacero vzdelávacích inštitúcií, vytvorili partnerstvo medzi slovenskými a islandskými organizáciami.


s_kolegami-_650x488.jpgBilateral programme of Slovak government and Iceland, Lichtenstein, Norway 2016, Area – ACC – PA7 – Adaptation to climate change.

Aktivita je financovaná prostredníctvom grantov EHP / Supported by a grant from EEA Grants./ Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej Republiky/Co-financed by the State Budget of the Slovak Republic.

Na snímke: Autori s islandskými kolegami.
 

O Islande sa v posledných týždňoch rozprávalo v súvislosti s predčasnými parlamentnými voľbami a nespokojnosťou verejnosti, ktorá sa prejavila aj na výsledkoch týchto volieb. Vzťah k prírode možno badať z umiestnenia Strany zelených na druhom mieste a zmysel pre zmenu z tretieho miesta strany Pirátov. Cestu do povedomia zvyšku Európy si však Island razí už dávnejšie. O ostrove na polárnom kruhu je známe, že je krajinou, kde po finančnom krachu ľudia vzali moc do vlastných rúk, vyhnali skorumpovaných bankárov a politikov. Starostom hlavného mesta Reykjavík sa stal obľúbený komik Jón Gnarr, ktorý sa po roku rozhodol opäť nekandidovať, lebo práca herca a otca piatich detí ho bavila viac.

Islanďania nemajú armádu. O bezpečnosť a poriadok sa ako štátni zamestnanci starajú policajti a hasiči, za účinnej pomoci niekoľko tisíc dobrovoľníkov z ICE-SAR – záchranárskej organizácie. Práve oni už po 12-krát zorganizovali medzinárodnú konferenciu „Záchrana 2016“, určenú pre učiteľov, ochrancov prírody, pracovníkov s mládežou, dobrovoľných záchranárov.

Island je krajina s dvojnásobne väčšou rozlohou ako Slovensko, no obyvateľov je menej ako 350 000. Z nich takmer polovica žije v hlavnom meste Reykjavík. Zvyšok žije po obvode ostrova – na pobreží, nakoľko ostrov je pomerne hornatý a tradičným spôsobom obživy tu po stáročia bol rybolov. Dnes v reykjavíckom prístave lode s nápisom „Nejedzte nás, pozorujte nás“ lákajú turistov na plavbu za veľrybami. Hneď vedľa tradičná reštaurácia pozýva na miestnu špecialitu z veľrybieho mäsa, prípadne, na niekoľko týždňov fermentovaného žraloka. Bary ponúkajú európsku klasiku, avšak nápoje, rovnako ako cestovanie a pobyt, sú tu seversky predražené. Napriek tomu sa počet turistov za posledný rok zdvojnásobil. Tento fakt Islanďanov iste teší, ale zároveň si uvedomujú, že infraštruktúra, služby ako aj vyrovnávanie s  environmentálnymi a bezpečnostnými dôsledkami množstva turistov je náročné a zatiaľ nedostatočné.

konferencna_sala_reykjavik_o.jpg
Konferencia „Rescue 2016“ s účasťou 960 dobrovoľníkov z celého sveta sa konala v Reykjavíku v modernom kongresovom centre Harpa. Odznelo na nej ako 50 prednášok expertov z celého sveta.

Čo turistov na Island láka? „Všetko,“ hovorí Dagbjartur, riaditeľ školy ICE-SAR zameranej na záchranárstvo. „Prekrásna príroda, ľadovce, sopky, gejzíry, turistika vo farebných kopcoch, vodopády, čierne sopečné pláže. V zime máte šancu pozorovať polárnu žiaru, v lete slnko takmer nezapadá.“ Krajina ohňa a ľadu čoraz viac zarába na cestovnom ruchu. To je okrem ničenia prírodných zdrojov spojené aj so zvyšujúcim sa počtom zranení a nehôd, ku ktorým je potrebné privolať záchranárov. „Predtým turisti cestovali len počas leta, teraz celoročne a na našu zimu často nie sú pripravení,“ hovorí mladý záchranár Einar, v pracovnom živote učiteľ. „Myslia si, že keď si naplánovali cestu k vodopádom, musia sa tam dostať za každú cenu, často zapadnú v snehu, zbytočne riskujú.“ Pri pomyslení, na koľko by vyšla nezodpovedného turistu záchranná akcia napríklad vo Vysokých Tatrách, sa pýtame na islandské ceny. „Všetky záchranárske akcie na Islande, pre domácich aj pre turistov, sú zadarmo,“ zdôrazňuje Dagbjartur a vysvetľuje, že prípadné spoplatnenie zvyšuje riziko vážnejších dôsledkov. „Nemôžeme pýtať peniaze, lebo turisti by sa mohli zo strachu pred vysokou cenou rozhodnúť odkladať volanie o záchranu na poslednú chvíľu, kedy by už mohlo byť aj neskoro. Dobrovoľný príspevok po úspešnej akcii, samozrejme, neodmietneme.“  

Vzhľadom na množstvo obyvateľov ostrova je počet členov a podporovateľov ICE-SAR – viac ako 10 000 – obrovské číslo. Z toho viac ako štyritisíc z nich sa aktívne zúčastňuje na dobrovoľnej záchranárskej alebo preventívno-výchovnej činnosti. Pracujú v 94 tímoch, z toho 35 je prevenčných jednotiek a 50 sa zameriava na prácu s mládežou. Zaujímavý a veľmi odlišný od slovenskej praxe je aj veľmi vysoký podiel žien. Islandskí záchranári pracujú výhradne na dobrovoľníckej báze.

iceland_conference_rescue_16o.jpg
Rozmer bezpečnosti a prípadnej schopnosti záchrany života a zdravia je významný pri všetkých akciách organizovaných v prírodnom teréne, pri študentských exkurziách, terénnych cvičeniach, medzinárodných mládežníckych výmenách, lyžiarskych a turistických kurzoch, voľnočasových aktivitách. Rovnako aj ochrana prírody a boj proti klimatickým zmenám.

Vychádzajúc z poznania mizernej materiálnej situácie slovenských horských dobrovoľníkov nás zaujíma, aké podmienky majú islandskí kolegovia. „Nesťažujeme sa,“ usmievajú sa Dagbjartur aj Einar. „Na zimnú horskú záchranu majú naši ľudia k dispozícii viac ako 200 snežných skútrov. Ale oveľa podstatnejšie sa mi zdá, že naša organizácia je medzi obyvateľmi známa a obľúbená. Financie získavame najmä od darcov, ale aj z predaja reklamných predmetov. Členovia ICE-SAR sú v spoločnosti vážení, zamestnávatelia im vychádzajú v ústrety. Mládež má veľký záujem byť našimi dobrovoľníkmi. Na školeniach a akciách si okrem toho, že sú užitoční, užijú aj kopec zábavy. Na vážnosti nám pridáva, že hlavným patrónom organizácie je prezident Islandu.“ O ňom sme počuli, že podobne ako väčšina domácich, aj on verí na Elfov.

Po terénnej exkurzii vo vnútrozemí Islandu sa tejto viere nečudujeme. Divoká príroda, obrovské skaly, nespútaná sila vodopádov, para v okolí horúcich prameňov a gejzírov, krajina, nad ktorou sa slnko, dážď a dúha striedajú v minútových intervaloch, neskutočná modrá farba ľadovcových plání, stáda polodivých koní a za nimi zelené kopce... Mali sme možnosť navštíviť oblasť islandského národného parku Skaftafell/Vatnajokull, Thingvellir a ľadovec Langjokull – unikátny islandský projekt – ľuďmi vytvorený ľadovcový tunel. Aj s odborným výkladom o topení ľadovcov, o príčinách a dôsledkoch tohto javu.

zakaz_vstupu_o.jpgS rastúcim množstvom turistov sa Islanďania snažia vyrovnať vybudovaním záchytných parkovísk, modernými informačnými centrami, panelmi, ohraničenými chodníkmi, aby turisti nekráčali mimo a neničili flóru chaoticky všade naokolo. Občas to návštevníci na vlastné riziko nerešpektujú.



Celý ľadovec Langjokull (Dlhý ľadovec) má 2 milióny metrov kubických ľadu. Tunel predstavuje 0, 00275 % celého objemu ľadovca, je pol kilometra dlhý a je najväčší svojho druhu na svete. Trvalo 4 roky pripraviť projekt za pomoci najlepších islandských odborníkov, inžinierov, geológov, glaciológov, architektov, umelcov, ochranárov. Hĺbenie tunela trvalo striedajúcim sa 8 ľuďom 14 mesiacov. Ak by sa od vchodu neodhŕňal sneh, z prírodnej scenérie ľadovca by ste nemali ako zistiť, že sa v jeho hĺbke nachádzajú ľuďmi vyhĺbené tunely. Pri tom, ako obdivujete ľadovcové trhliny, je zaujímavé si uvedomiť, že nad vami je 30 a pod vami vyše 200 metrov ľadovca. Zatiaľ čo ostatné časti ľadovca sú niekoľko miliónov rokov staré, miesta permanentného ľadu v miestach pre návštevníkov majú okolo 40 rokov. Tunel okrem turistov využívajú aj vedecké expedície a slúži aj ako príklad smutného a alarmujúceho topenia ľadovcov. Ročne sa aj tento ľadovec nenávratne posunie, zmizne o niekoľko kilometrov.

Je toho naozaj veľa, čím všetkým by sme sa od Islanďanov mohli inšpirovať. Zostáva veriť, že nadviazané kontakty budú pokračovať konkrétnymi projektmi. Dobrá správa je, že Islanďania majú o  spoluprácu so slovenskými organizáciami záujem. Na záver pracovného stretnutia Dagbjartur, riaditeľ islandskej záchranárskej školy z ICE-SAR pozitívne povzbudzuje: „Po vašej prezentácii mám dojem, že vzájomná výmena skúseností môže byť obojstranne prospešná. Už sa teším na ochranársko-záchranársky workshop dobrovoľníkov vo vašich Vysokých Tatrách!“

Ďalšie fotografie:

vodopad_gullfoss_650.jpg
„Nepredám svojho priateľa!“, vyhlásil Islanďan a majiteľ vodopádu Gullfoss po tom, ako anglický investor na začiatku storočia prejavil záujem vybudovať na vodopáde elektráreň. Jeho dcéra obetovala súdnemu boju o jeho záchranu množstvo času, neváhala putovať zimnými horskými cestami na súdne pojednávania do Reykjavíku, za čo si vyslúžila titul prvej islandskej ochranárky environmentalistky. Je príkladom toho, že aj jeden človek dokáže veľa zmeniť. Ako by vyzeral majestátny vodopád dnes, keby svoj boj táto aktivistka vzdala? Našťastie pre prírodu aj dnešných návštevníkov to dobre dopadlo. Ktovie, kedy na Slovensku prídeme na to, čo na Islande vedeli už v roku 1929 – že nie je dôležitý okamžitý zisk, ale že dlhodobá ochrana prírody, jej neporušenej krásy, môže byť zisková v zmysle win-win dlhodobo a kontinuálne.

v_krajne_elfov_za_vodopadom_650x488.jpg
V krajine Elfov za vodopádom.

island_teplo1a.jpg
Islanďanov nemusia trápiť vysoké ceny za vykurovanie počas tmavých, dlhých a studených zím, geotermálne pramene zabezpečujú nielen teplú vodu, ale aj výrobu elektrickej energie, vykurujú tiež skleníky na produkciu zeleniny. Obľúbeným miestom na rozhovor sú lacné a populárne termálne mestské bazény. Je úplne normálne prisadnúť si v teplej vode k diskutujúcej skupinke neznámych ľudí a prebrať názory hoci aj na nedávne výsledky volieb. V celej spoločnosti je rozšírený koncept susedskej a dobrovoľníckej pomoci, vzhľadom na celkový počet obyvateľstva máte pocit, že každý sa s každým pozná a možno sú aj rodina.

island_teplo2a.jpg

ladovec_bus_o.jpg
Ľadovcový tunel je otvorený pre turistov celoročne. V lete je prístupný superdžípmi alebo ľadovcovým autobusom. V zime je možnosť sa na ľadovci pohybovať aj na lyžiach. Prečo nie aj v lete? Pre množstvo nebezpečných ľadovcových trhlín, ktoré sú na povrchu rozmrznuté. V ich prepadliskách našlo už smrť niekoľko turistov. Ale zopár sa ich podarilo dobrovoľníkom z ICE-SAR aj zachrániť.

trhlina.jpgĽadovcová trhlina.
 




























geysir_650x488.jpg
Gejzír na Islande dal meno všetkým ostatným.

krkavce_a_ladovec_650x488.jpg
Krkavce na okraji topiaceho sa ľadovca ako memento mori pre ľudí, ktorých konanie urýchľuje klimatické zmeny. Islanďania si svoju prírodu vážia. Za všetky fakty len dva. 1. Environmentálna výchova rovnako ako záchranárstvo sú súčasťou školských osnov pre stredoškolákov. 2. Štátna ochrana prírody už niekoľko rokov organizuje medzinárodné dobrovoľnícke tábory v národných parkoch. Dúfame, že sa prihlásite!: http://www.ust.is/the-environment-agency-of-iceland/volunteers/

Text a fotografie: www.artkruh.org
http://www.eeagrants.sk/otvorenie-opatrenia-b-bilateralnych-fondov-programov/

Mgr. Zuzana Hermanová, SOŠ služieb a lesníctva B.Š. http://banskastiavnica.redcross.sk/
Ing. Juraj Švajda, PhD., Univerzita Mateja Bela B.B. www.ths-dz.sk

Priemer: 5 (4 hlasy)