Na popradskej (a inej) stanici

Meškal rýchlik. Na popradskej stanici uviazol na štyri hodiny kňaz, a keďže je nielen kňazom, ale aj bývalým skvelým novinárom, tá situácia ho oslovila: smradom a bordelom. Napísal o tom status na sociálnu sieť – a dostalo sa mu pokarhania. Za to, že pomenoval ľudí, ktorí ten smrad a bordel šírili. Jemu, ktorý zložil rehoľné sľuby, smrad nevonia – školil ho nejaký humanista.

Kňaz a novinár ale nevinil ľudí, čo sa ocitli pod čiarou, on len videl, že máme problém a ten problém narastá.

Nie, nie je to problém Rómov a bezdomovcov.

A ak sa budeme hrať na korektnosť, tak si budeme pokrytecky tíšiť svedomie, ako ľudsky sa k tomu smradu Rómov a bezdomovcov správame. Veď ich nemenujeme, neponižujeme pomenovaním, dokonca chápeme a nadávame na vládu, ktorá to nerieši.

V tej istej chvíli, keď na popradskej stanici kňaz a novinár písal svoj status, v Bratislave bola medzinárodná konferencia na tému riešenia problému chudobných ľudí.  Áno, o tej povestnej udici, ktorá má naučiť ľudí chytať ryby. A pomôcť im v tom. Konferencia za účasti vyše 200 činiteľov a aktivistov asi z tucta krajín EÚ, ale bez účasti média verejnej služby. To riešilo, či poslanec Beblavý chápal honoráre pre umelcov na  nejakom koncerte brutto alebo netto.  Možno po pár mesiacoch nejaká nová referentka nájde aj v medzinárodnej konferencii nejaký vysoký účet za chlebíčky a médiá ako jeden budú naháňať usporiadateľov.

Informovať má médium verejnej služby povinnosť, ktorú ukladá zákon. Aké informácie si vyberá (a či si ich samo vytvára), zákon riešiť nemôže. Ale smrad na popradskej stanici zmizne iba vtedy, keď ľuďom, našim spoluobčanom, podáme tú udicu a keď ich problém, bude naším problémom.  Nie je pravda, že sa o to nikto nepokúša, iba verejnosť je od takých správ „ušetrená“. Načo, veď je to nuda. Témou sa to stane, keď sa do seba pustia tí, ktorí nevoňajú, s tými, ktorí už smrad vydržať nedokážu. A politicky korektne budeme hovoriť o ľuďoch, nie Rómoch. To im teda naozaj pomôže!