Na margo najvyšších hodnôt dnešného sveta

Počet zobrazení: 2564

Azda všetky režimy, ktoré sme zažili my a generácie pred nami už od podpisu Magny charty v roku 1215, tvrdia, že hodnotou najvyššou je ľudský život. Dejiny a prax súčasného života však hovoria o niečom inom. Prednedávnom sa podarilo slovenským orgánom určiť hodnotu zmareného ľudského života na 16 500 eur. Oveľa viac však platíme politikom a sudcom, ktorých pochybná česť sa ocitne „v ohrození". Desaťkrát viac dostal politik, ktorého obvinili, že sa vycikal na terase reštaurácie, čo bol čin, o ktorom si veľa ľudí dodnes myslí, že sa skutočne udial. Stokrát viac platíme urazeným politikom, hoci práve oni by mali z titulu výkonu verejnej funkcie znášať väčšiu mieru kritiky, a nie vždy príjemnej pozornosti obyčajných ľudí. Státisícové sumy z peňazí nás všetkých sa strácajú v temných vodách korupcie, pozorností, sprenevier a v očividnom plytvaní štátu v čase krízy. O najvyššej hodnote ľudského života nesvedčí ani náš Trestný zákonník. Za zabitie človeka možno ľahko vyviaznuť s dvoma rôčkami za mrežami, alebo dokonca s podmienkou (podľa toho, kto ste a koho poznáte). Ak však kopnete, súc mladý, bujarý a opitý, policajtku do kolena, je to jedenásť rokov „natvrdo". Za vylúpenie banky dvanásť.  Za falšovanie peňazí podobne. Ak ste „veľkopodnikateľ" a oberiete štát vo veľkom štýle o 60 miliónov eur, idete síce do väzenia, ale pokuta je 100 000 eur. Neporovnateľné so ziskom, však? Ľudský život tak zjavne tou najvyššou hodnotou nie je. A nie každý ľudský život má rovnakú cenu, hoci všetky deklarácie ľudských práv hovoria opak. Radi by sme verili humanizmu, ale zákon džungle, zdá sa, má navrch. Onou hľadanou najvyššou hodnotou sa stáva zlato. Peniaze. Všeobecné zmenné ekvivalenty. Majetok. Z neho vyplývajúca úcta, ktoré nemá nič spoločné s ľudskými kvalitami bohatého jedinca, s jeho šikovnosťou, múdrosťou, vzdelaním, ľudskosťou, pracovitosťou, ani inými atribútmi, hodnými obdivu.

Mafia, mafiáni, štát, politici

Ak si dnes prečítate knihy zasvätených autorov o mafii, Cose nostre, Camorre a podobných zločineckých organizáciách, dôjdete k zaujímavým poznatkom. Tieto spolky založené na zločine v súčasnosti neoperujú len v oblasti prostitúcie, predaja narkotík, či jednoduchých zlodejstiev. Prenikajú do štátnej správy a súdnictva a pomocou týchto cestičiek aj k lukratívnym štátnym zákazkám. Roberto Saviano hovorí napríklad o odvoze a likvidácii odpadu, mafiánske stopy sú viac ako zreteľné aj v stavebníctve, výrobe odevov, aj v iných odvetviach, ktoré sa ukazujú ako lukratívne. Pravdaže, štátnych úradníkov je potrebné patrične zastrašiť alebo skorumpovať. Korupcia tak znamená prerastanie sveta politiky, výkonu štátnej správy a samotnej mafie. Nikto nevie, ako hlboko vedú tieto spojenia. Je v záujme korumpovaných a korumpujúcich, aby sa to ani nik nedozvedel. Ale novinári a spisovatelia nedajú pokoj. Mario Puzo možno písal „fiktívne" príbehy o mafiánskom klane Corleonovcov, ale metódy ich činnosti popísal presne. Mafiáni sú dnes ctihodní občania, úspešní podnikatelia, bohatí bankári. Zobrali štátu jednu z jeho úloh – rozdeľovať lukratívne zákazky a zarábať na nich práve na úkor štátu. A štát, to sme my. Žiaden štát, ak neleží na jazerách ropy alebo balvanoch zlata, nemá nijaké mimoriadne príjmy okrem toho, čo mu občania platia na daniach. Sme to teda my, ktorí by mali dbať o to, aby ich peniaze boli vynakladané účelne a v dnešných časoch krízy aj úsporne. Korupcia je jednoducho zlodejstvo na nás všetkých. Systém, ktorý prelieva verejné peniaze do súkromných vreciek v nebývalo ohromujúcich rozmeroch.

Niet týždňa, aby sme sa v našich končinách nedozvedeli o ďalšej korupčnej afére, o nehospodárne vynaložených prostriedkoch, o zdeufraudovaní eurofondov. Všetky tieto kauzy sa rozplynú a zmiznú, pretože občan tu nie je najvyššou mierou vecí, jeho blaho nie je najvyšším zákonom, súdy sa nevenujú odhaľovaniu a trestaniu korupčných káuz. Prichytení politici a úradníci sa ešte cítia byť urazení a často odpovedajú protižalobou a nezriedka aj svoju pokrivenú pravdu presadia, a my všetci sa im skladáme na odškodnenie za ich narušenú „česť". Ak je aj niekto potrestaný, zväčša je to malý úradníček, ktorý žije zo svojho platu a na listine dokazujúcej korupciu je podpísaný preto, že to dostal príkazom. Investičné stimuly a veľké zákazky dostávajú firmy blízke vládnucim politickým stranám a tieto firmy si dobre postrážia, aby im boli zaviazané všetky relevantné politické sily. Z objemu vyhratej štátnej zákazky síce svojimi silami víťazná firma nerealizuje absolútne nič, ale poteší sa obrovským ziskom. Prácu namiesto víťaznej firmy A vykoná firma B, ktorá posunie časť prác na firmu C, D, F atď. Každá z nich pracuje za menej a menej peňazí, aby si manažéri z Áčka a Béčka mohli dobre namastiť vrecká. Štát platí, hoci tieto praktiky sú mu dobre známe. Prečo? Prečo štát posiela vratky dane v desiatkach miliónov eur kontroverzným podnikateľom, o ktorých aj vrabce na streche čvirikajú, že viac ako označenie podnikateľ sa na nich hodí jednoduchý výraz podvodník?

Pre koho sa vždy nájdu peniaze

Pred niekoľkými mesiacmi sme zažili štrajky učiteľov, ktorí sú v našej krajine dlhodobo podhodnocovaní. Minister školstva Dušan Čaplovič sa zaťal a nepovolil ani o milimeter. Vyššie mzdy pedagógom, ktorí sa starajú o rozvoj novej generácie, jednoducho nebudú. Údajne nie sú peniaze. Niektorí novinári si teda začali bližšie všímať výdavky ministerstva. Audina prenajatá za 3 000 eur na mesiac od firmy bývalého ministra hospodárstva Malchárka by ešte mohla prejsť, ale predražené notebooky, luxusné kytice, koňaky a iné mrhanie v rezorte poburuje. Najnovšie hodlal pán školstva objednať            tzv. národnú sústavu kvalifikácií za sumu 25 miliónov eur. Sústava kvalifikácií je niečo, čo nám hovorí, čo by vlastne mal vedieť mozgový chirurg, čo kaderníčka a čo murár. Česi už takúto sústavu vytvorenú majú a – čuduj sa svete, vytvorili ju úradníci príslušného rezortu, pretože to je vlastne ich práca. Navyše nám ju ponúkli, a to zadarmo. My však „cudzie nechceme“ a ministerskí úradníci rezortu školstva majú zrejme kopec inej neodkladnej práce, tak sa vytvorenie sústavy objedná. U nejakej firmy. Možno ešte ani neexistuje a bude vytvorená len ad hoc. Prečo nie, keď ozdravenie ekonomiky nemocnice môže za 10 000 eur navrhovať kotolník? Prečo nie, keď logá európskych operačných programov (mimochodom, mimoriadne amatérske a na pohľad hnusné) stáli tiež tisíce, hoci by aj žiak základnej školy vytvoril vo Photoshope lepšie len za niekoľko hodín? Prečo nie, keď predávame platinové sitká za dumpingové ceny, pretože údajne skorodovali? My potrebujeme peniaze na 26 nových futbalových štadiónov, hoci pozerať sa na slovenský futbal je čisté utrpenie, a tak na existujúce štadióny takmer nikto nechodí. Sú veci, na ktoré peniaze sú, a na ktorých sa dá pohodlne prelievať do súkromných vreciek, a sú veci, na ktoré peniaze nie sú. Zo zvýšených platov učiteľov by žiaden mafiánsky politik alebo štátny úradník už neukradol nič. Prospech z nich by mali len lepšie motivovaní učitelia a lepšie vzdelané deti a mladí ľudia. Skorumpované vlády však o ľudí s kritickým myslením nestoja. Takí by sa mohli začať pýtať.

Analýza strát

V našom Trestnom zákonníku od roku 2005 existuje zákon č. 300/2005, paragraf 328, odsek 2, podľa ktorého sa korupcia vo verejnej sfére trestá odňatím slobody na 5 až 12 rokov. Podobné zákony a celú sériu protikorupčných opatrení majú aj iné postkomunistické štáty. Sú to krásne znejúce slová, ale len veľmi zriedka za nimi nasledujú aj činy. Jedného dňa sa možno nájde účtovník na dôchodku, ktorý spočíta všetky nevýhodné tendre, predražené zákazky, fiktívne obchody a obrovské úplatky, o ktoré skorumpovaná kleptokracia okradla náš štátny rozpočet. Sú to ukradnuté peniaze nás všetkých. Sú to výpadky rozpočtu, ktoré okresávajú životnú úroveň ľudí na Slovensku. Ktoré spôsobujú, že len málokto tu dosahuje priemernú mzdu, a na druhej strane okruh vyvolených sa nehanebne chvasce svojimi nevkusnými, alebo drahými nehnuteľnosťami, jachtami, súkromnými lietadlami, exkluzívnymi hodinkami a šperkami. Prvé lastovičky sa už našli. Učitelia napríklad spočítali, kde by sa v rezorte školstva mohlo ušetriť. Okrem toho pripomínajú, že z krajín OECD dávame na školstvo takmer najmenej. Menej do rozvoja vzdelávania investuje iba Bulharsko. Ani pre budúcnosť nesvitá na lepšie časy. Plytvanie a korupcia znemožňujú narastanie investícií. Toto sa deje v krajine, ktorej vrcholní predstavitelia majú plné ústa znalostnej ekonomiky, ale jediné, čo dokážu vybaviť, sú montážne linky svetových automobiliek pre nemysliacich robotov.

Ešte horšia je situácia v zdravotníctve. To je korupcia na úrovni rozvojových krajín. Nie, nejde tu o bonboniéry pre sestričky, alebo všimné pre skúsenejšieho operatéra. Na jednej strane hovoríme o tom, že máme prehustenú sieť nemocníc a priveľa lekárov, na strane druhej takmer denne informačné prostriedky prinášajú príklady z praxe, keď musíte vstávať o tretej v noci, aby ste sa dostali počas ordinačných hodín k lekárovi špecialistovi, o neúmerných čakacích dobách na tie najzákladnejšie operácie. Farmaceutické firmy si kupujú lekárov, aby predpisovali medikamenty ich proveniencie, kliniky kupujú predražené prístroje, chorí alebo postihnutí ľudia prosia o ľudové zbierky finančných prostriedkov, jednoducho, aby mohli prežiť. Kdesi je to nesúlad. Súčasná vládna moc vidí korene všetkého zlého v existencii viacerých zdravotných poisťovní, ktoré prioritne vyrábajú zisk pre svojich akcionárov. Ale ani vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, samozrejme, nebude zadarmo. Jednej z nich sa štát chystá zaplatiť hodnotu „poistného kmeňa" vo výške 400 miliónov eur. Pritom žiadne analýzy nikde vo svete nepotvrdili, ani nevyvrátili tézy o výhodnosti jedinej zdravotnej poisťovne. Ide však rozhodne o lukratívny biznis, pretože o zdravie ide každému človeku. A zdravie závisí aj od spôsobu výživy. Potravinárske škandály, aké zažívame v poslednom čase, sú len vrcholom ľadovca. Uživiť desiatky, stovky miliónov ľudí výlučne kvalitnými a cenovo dostupnými potravinami sa zdá byť nadľudskou úlohou. Kde by sa potom v potravinárstve mohla uplatniť taká zbožňovaná ekonomická kategória, akou je maximalizácia zisku? Na vodou pumpované mäsá a ich vzájomné zamieňanie či prifarbovanie sme si už zvykli. Potraviny plné rastových hormónov môžu v organizme vyvolať netušené následky. Ale rastie to rýchlo a rýchlo sa to aj predá. Veľa ľudí sa rozhodlo neriskovať a konzumovať potraviny v biokvalite, ale aj tento segment prináša priestor na podvody. Z bryndze kúpenej na biofarme len nedávno vytiekla polovica vody. Ktovie, či samotná bryndza ovečku vôbec niekedy videla.

Pobúrenie vyvolá, keď sa do potravín dostanú cudzorodé látky alebo priamo jedy. A aj to sa stáva v záujme zníženia výrobných nákladov. Spotrebiteľ je čoraz menej chránený, legislatíva pokrivkáva, pokuty za predaj nevhodného a škodlivého tovaru sú vyslovene smiešne.

Čo môže človek robiť, ako sa môže brániť podvodom a korupcii? Málokto z nás nevidel zábery z čínskych štadiónov, kde kati v bielych rukavičkách masovo strieľajú do tyla úradníkov, ktorí podľahli mámeniu korupcie. Ide však takmer zásadne o malé ryby. Na štadión nikdy nepriviedli vysoko postaveného funkcionára, žiadne známe meno sa nevyskytlo ani v slávnej televíznej relácii rozhovorov pred popravou, donedávna vysielanej v čínskej televízii. Veľké ryby vedia, ako sa ochrániť.

Riešenie od Konfucia

Čínsky filozof Konfucius pred mnohými stáročiami vyslovil tézu o tom, že krádeží nebude v tom momente, kde sa poctivosť bude vyplácať viac ako krádež. To dosiaľ nedosiahol žiaden režim, hoci sa tvrdí, že zločin sa nevypláca. Prax dokazuje, že v mnohých prípadoch je zločin tým najlukratívnejším odborom ľudského počínania. Korupcia je jedným z najľahších spôsobov zločinu. Nemusíte nič vedieť, nič poznať. Spravíte len to, čo je vo vašej kompetencii, ale v správnom čase a pre správne osoby. A už len čakáte na sms z vašej banky. Jediné, čo by mohlo nabúrať obrovské rozmery korupcie v postkomunistických krajinách, by bol strach z odhalenia, trestu, prepadnutia majetku, hanby. To by však nesmeli byť skorumpované aj orgány činné v trestnom konaní. Inak je boj proti korupcii v našej spoločnosti bojom s veternými mlynmi.

Vyšlo v májovom čísle časopisu Euroreport plus

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984