NONRAST ako nová politická ekonómia

Počet zobrazení: 6248

Kniha je výnimočná nielen tým, že podáva komplexný obraz nového konceptu nonrastu, ale aj spôsobom editovania. Traja editori nielen napísali úvod a záver, v ktorom je výrazný posun problematiky, ale dokázali, že päťdesiat autorov, rozdelených do štyroch tematických celkov, plynule a komplementárne rozvíja tému. Koncept nonrastu predstavuje zárodok budúcnosti v súčasnosti, ktorá sa zdá byť bezvýchodisková a plná katastrofických scenárov.

degrowth.jpgZamyslenie nad knihou Degrowth. A Vocabulary for a New Era.
Edited by Giacomo D´Alia, Federico Demaria and Giorgos Kalis.
Routledge, New York 2015.

 













Tak ako sa mení náš obraz sveta, kvantová mechanika zavádza nové nevídané pojmy, napríklad nonlokalita a nonlinearita. Nastupuje nová paradigma holistického myslenia. Informačné pole, ktoré spojuje kvantá a galaxie vo fyzickom vesmíre a bunky a organizmy v biosfére, spája tiež mozgy a mysle ľudí v sociosfére. Toto akášické pole tvorí ľudskú informačnú banku, ktorú Carl Jung nazýval kolektívnym nevedomím a Teilhard de Chardin noosférou, tvrdí autor jednej zo správ Rímskeho klubu Ervin Laszlo (Věda a akášické pole). Priekopníkom novej ekologickej ekonomiky a bioekonomiky bol matematik-ekonóm Nicolas Georgescu-Roegen.

Holistické myslenie dramaticky absentuje v mainstreame ekonomických vied. Väčšina si neuvedomuje, že všetko čoskoro bude inak, a to aktivity, vzťahy, využívanie energie, pomer medzi platenou a neplatenou prácou. Cieľom konceptu nonrast nie je, aby sa slon stal štíhlejším, ale aby sa premenil na slonslimak.jpgslimáka. Kríza v rámci celosvetovej stagnácie, ktorá pretrváva od roku 2008 je dôkazom, že štandardné recepty klasickej ekonómie, keynesiánske rovnako ako monetaristické, jednoducho nefungujú. Je to o ľuďoch a nie o veciach či ekonomických veličinách prípadne matematických modeloch. To, čo potrebujeme, je nová politická ekonómia nového spôsobu tvorby bohatstva namiesto kapitalizmu jednoducho preto, že ďalšie pokračovanie akumulácie a teda rastu je úplne neudržateľné. Fetiš ekonomického rastu, plnej zamestnanosti, ale aj štátu blahobytu pretrváva len v zotrvačnom myslení politikov, ktorí dovidia výlučne na krátkodobý horizont znovuzvolenia. Na Slovensku v decíznej sfére vládne mentálna slepota, založená na pohodlnom predpoklade, že automobilová monovýroba bude fungovať večne.

Keď som prezentoval zatiaľ iba náčrt konceptu nonrastu, stretol som sa s výnimkou jednej medzinárodnej konferencie v Prahe, kde účastníci z celého sveta vedeli, o čo ide, so zásadným nepochopením. Problém bol aj s prekladom, čeština rozlišuje nerůst/nerost, slovenčina má len slovo „nerast“, čo je zavádzajúce. Ekonómovi sa zdá predstava ne-rastu nezmyselná, ekonomika predsa rásť musí. A v tom má pravdu, zelené predstavy o nulovom raste sú nefunkčnou fantáziou. Prečo teda „nonrast“, keď ekonomika musí nejakým spôsobom fungovať (vyvíjať sa, rásť)? Argumentov je viac. Niektorí osvietení si uvedomujú limity rastu, ďalší by chceli vyriešiť stagnáciu zachovaním prosperity bez rastu. Revolucionári by chceli spoločnosť rovnosti, ktorá nahradí kapitalistickú expanziu a vykorisťovanie. Umiernení uvažujú o dobrom živote (buen vivir) v súvislosti so zmenou, lebo rast už negarantuje kvalitu života.

growth.jpgAutori v úvodnej eseji prezentujú nonrast ako revolučnú ideu. Znamená kritiku konceptu HDP ako aj kritiku komodifikácie (neoliberalizmus zachádza v snahe komodifikovať všetko a všetkých do krajnosti). Koncept nonrastu čelí riziku, že sa môže stratiť pôvodný význam a stane sa iba novou verziou výroby a spotreby (spotrebúvať oveľa menej než dnes v krajinách prvého sveta), alebo že sa rozpustí v nejakom post-koncepte spoločnosti, v ktorej všetci vyhrávajú. Ozajstné sociálne zmeny smerom k nonrastu budú prebiehať v zložitej kombinácii rôznych politických stratégií, tak opozičných ako aj reformistických. Nonrast v súčasnosti predstavuje predovšetkým kritiku rastu; od určitej úrovne rast negarantuje šťastie. Spoločnosť bude používať menej prírodných zdrojov a bude fungovať na iných organizačných princípoch, než boli ekonomizmus a utilitárny kalkul. Kľúčovými slovami sú jednoduchosť, družnosť, starostlivosť, obecnosť. Ekokomunity, online-komunity a družstvá budú podporované novými vládnymi inštitúciami na princípe podielu na práci a na základnom, resp. maximálnom príjme. Nejde iba o redukciu HDP, hoci aj k tomu dôjde. Zelená komunálna ekonomika starostlivosti dokáže poskytnúť dobrý život, ale nie tri percentá rastu ročne. Prednostne sa bude rozvíjať výchova a školstvo, zdravotníctvo a obnoviteľné energie, obmedzené budú finančný sektor a ťažký priemysel. Výsledná zmena bude kvalitatívna a nie kvantitatívna. Výroba tovarov na výmenu, teda dominancia výmennej hodnoty (Marx) bude nahradená výrobou pre úžitok a teda úžitkovú hodnotu; námedzná práca bude nahradená dobrovoľnou aktivitou; antiutilitarizmus sa prejaví ekonomikou daru (poznajú prírodné národy a antropológovia), v praxi to bude určitý druh reciprocity namiesto zisku; nové formy obecnosti obmedzia súkromné vlastníctvo a prácu za mzdu; komunálne meny budú fungovať mimo rámca trhovej ekonomiky, peniaze budú verejné a súkromné banky nebudú emitovať menu. Nová spoločnosť sa bude zakladať na autonómii. Marx mal pravdu v tom, že prvou podmienkou autonómie je oslobodenie od nutnosti pracovať za mzdu. Autonómia znamená, že ľudia resp. kolektívy budú rozhodovať o vlastnej obecnej budúcnosti bez toho, aby sa museli podriadiť ekonomickej nevyhnutnosti, vystačia s nejakou formou kolektívneho sebaobmedzenia pri uplatňovaní voľby. Ďalej to znamená skoncovať s politickým konsenzom, ktorý bol založený na koncepte udržateľnosti (zelená modifikácia rastu), ale ide o alternatívu voči modernite ako takej, ide o výzvu industrializmu, na ktorom je osvietenstvo tak či onak založené (ako ukázali Adorno a Horkheimer v Dialektike osvietenstva).

growthcare.jpgSo zásadným nepochopením sa koncept nonrastu stretáva nielen v kontrapozícii modernity voči ekologizmu, ale aj v dichotómii šetrnosti voči utrácaniu. Nonrast sa má zakladať na princípe dépense (vynakladanie). Priemyselná výroba je štandardizovaná, nová družná výroba predpokladá osobnú tvorivosť a inovatívnu spoluprácu. Autonómia znamená moc kontrolovať zdroje a uspokojovanie vlastných potrieb, narastá sloboda voľby a tvorivosť. Prechod od produktivity k družnosti znamená prechod od ekonomického nedostatku na spontánnosť a extravaganciu ekonomiky daru. Ani šetrnosť (EÚ) ani deficit (USA) neprispievajú k riešeniu krízy. Aj keynesiánci, aj monetaristi sú presvedčení, že po prekonaní krízy bude akumulácia pokračovať tak ako v minulosti. A sú presvedčení o správnosti Weberovej protestantskej etiky, teda o pracovnej povinnosti a zákaze ničnerobenia. Inšpiráciou pre nonrast je výrok Paula Lafargua z roku 1883, že spoločnosť musí vyprodukovať toľko zdrojov, aby právo na lenivosť mal každý, a nie iba niekoľko bohatých vyvolencov. Bohatstvo priemyselnej spoločnosti je založené na znovuinvestovaní nadhodnoty, aby sa zabezpečil rast. Nonrastová spoločnosť bude založená na sociálnom vynakladaní, na podpore rôznych individuálnych a kolektívnych aktivít, ktoré sú svojím spôsobom neproduktívne. Kapitál sa tak vytláča mimo sféry obehu. Rozhodnutie o takomto „míňaní“ je politické, kolektív rozhodne o tom, čo považuje za „dobrý život“. Nedostatok nie je prírodná, lež sociálna veličina. Socializácia znamená, že vynakladanie sa vrátilo do verejnej sféry. Striedmosť nie v mene finančného deficitu, morálnych alebo ekologických obmedzení, ale na základe toho, že je nemožné naplniť zmysel života prostredníctvom súkromnej akumulácie. Nové inštitúcie budú kolektívne rozhodovať o tom, ako budú uspokojené základné potreby na jednej strane a rôzne formy vynakladania na dobrý život na strane druhej. Posledná veta knihy hovorí, že politická ekonómia znovu získa úctu a rešpekt.

Vive la décroissance conviviale! Pour la sobriété individuelle et la dépense sociale! Ak si niekto myslí, že takto nejako si svojho času Marx predstavoval komunizmus, nemýli sa.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984