Reklama

Môj rok 2013: boj na štyroch frontoch

Počet zobrazení: 5168

l._blaha_3_2.jpgJe koniec roka, a teda aj čas bilancovať. Skúsim čo najstručnejšie zhodnotiť rok 2013 v politike z hľadiska mojich aktivít. V politike mám štyri priority, ktoré spája boj za sociálnu spravodlivosť, emancipáciu a ochranu tých najslabších. Moje priority vychádzajú z toho, čo som celý život obhajoval vo svojich filozofických knihách, politologických štúdiách a článkoch v Slove, a teda progresívny a demokratický socializmus. Som vyhranený ľavičiar a to bude navždy utvárať moju politickú činnosť.


Po prvé – sociálna spravodlivosť a antikapitalizmus

Prvou prioritou je pre mňa sociálna a ekonomická spravodlivosť, z ktorej pramení moja kritika kapitalizmu, boj za väčšiu rovnosť a solidaritu, ako aj odpor ku konzumerizmu. V tomto duchu som sa snažil počas celého roka na európskych fórach aj v slovenskom parlamente otvárať otázky sociálnej dimenzie EÚ, Tobinovu daň (daň z finančných transakcií), ekonomickú demokraciu (kooperatívy, participatívne rozpočty, účasť zamestnancov na riadení podnikov) a nepodmienený základný príjem.

Popri tom som sa aj naďalej snažil oddémonizovať Marxa a moderné marxistické myslenie na Slovensku, či už vo vede alebo v politike. V parlamente som v rámci sociálno-ekonomických tém obhajoval posilnenie kolektívneho vyjednávania, oponoval som opozičným neoliberálom pri viacerých ideových polemikách, snažil som sa podporiť družstvá a projekt inkluzívneho zamestnávania, resp. sociálneho podnikania cez prostriedky z eurofondov.

Na tému sociálneho štátu a európskeho sociálneho modelu som usporiadal veľkú vedeckú konferenciu v Bratislave za účasti slávneho českého sociológa Jana Kellera a ďalších významných odborníkov; tému sociálnej spravodlivosti a ľudských práv sme rozoberali aj s mojim kamarátom, známym americkým neomarxistom Rodney Pefferom na seminároch v lete v Bratislave, aj na svetovom filozofickom kongrese v Aténach spolu s Davidom Schweickartom. Boli aj neúspechy. Ten najväčší: nepodarilo sa mi v strane presadiť, aby sa dávky v hmotnej núdzi nepodmieňovali prácou. Budem sa naďalej snažiť zvrátiť trendy, ktoré vedú k trestaniu chudoby a dúfam, že do budúcnosti budem v tomto smere úspešnejší.

Po druhé – proti imperialistickým vojnám

Druhou prioritou je pre mňa otázka medzinárodného mieru a odmietnutie imperializmu. Aj preto som kritizoval nemorálnu a nespravodlivú vojnu v Afganistane, ako aj plánovaný útok na Sýriu. Kvôli mojej kritike agresívnej vojny v Afganistane sa do mňa pustila pravicová tlač na čele so SME, čo ma len utvrdilo v tom, že bojujem za správnu vec. Napokon, mediálna manipulácia nie je nič nové a píšem o nej už roky (napr. Matrix kapitalizmu), ale aj v politike sa na ňu snažím pravidelne upozorňovať a robil som tak aj tento rok, či už v televízii, na konferenciách či na Kluboch Nového slova.

Čo sa týka zahraničnej politiky, na európskom fóre som otvoril kauzu odpočúvania európskych lídrov zo strany americkej tajnej služby NSA. Prijal som v tomto roku aj významnú delegáciu z Palestíny a vyjadril som jej solidaritu. Vzdal som v parlamente hold zosnulému Nelsonovi Mandelovi za jeho boj proti rasistickému režimu. Snažil som sa otvárať aj otázky chudoby vo svete a nespravodlivého rozdelenia bohatstva medzi bohatým Severom a utláčaným Juhom. Kritizoval som neoliberálnu globalizáciu, vrátane pretekov ku dnu, pokiaľ ide o sociálne štandardy pracujúcich. Upozorňoval som, že ľudské práva, to sú predovšetkým sociálne práva – najmä právo nežiť v chudobe.

Bez čoho si svoju zahraničnopolitické priority neviem predstaviť, to je obhajoba socialistických režimov v Latinskej Amerike, predovšetkým Venezuely, Kuby, Bolívie, Ekvádoru, ale aj brazílskeho Porto Alegre a iných. Tak to bolo aj tento rok. Vyjadril som sústrasť Venezuele, že stratila Huga Cháveza, ktorý bol veľkou nádejou pre socialistické hnutie v celom svete. Pri viacerých príležitostiach som podporil Kubu, či už na zahraničnom výbore alebo vo svojich politických vyhláseniach. Viem, že ma za to budú antikomunisti nenávidieť (keby len za to), ale ja držím palce režimom, ktoré hľadajú progresívne cesty, ako sa vzoprieť neoliberálnemu kapitalizmu a revolučné postavy ako Che Guevara, commandante Marcos či Salvador Allende ma vždy budú fascinovať.

Po tretie – antifašizmus a tolerancia

Treťou prioritou sú pre mňa otázky tzv. kultúrnej ľavice, a teda otázky tolerancie, uznania a ochrany menšín, vrátane žien, ľudí s inou farbou pokožky či sexuálnych menšín, a aj preto som sa zúčastnil na blokáde fašistov v marci a dúhového pochodu v septembri. Vo svojich článkoch som kritizoval nenávistný konzervatívny nacionalizmus (v kontraste k otvorenému občianskemu vlastenectvu) aj autoritársky stalinizmus (v kontraste k neomarxizmu a k progresívnej radikálnej ľavici).

Okrem nekompromisnej kritiky ľudáctva a fašistického vojnového štátu som pravidelne kritizoval aj nárast neofašizmu v Európe, „kotlebizáciu“ na Slovensku a napokon i nenávistný pastiersky list slovenských biskupov. V tejto súvislosti som sa pokúsil otvoriť otázku odluky cirkvi od štátu, čo – ako verím – do budúcnosti na Slovensku, najmä po nehoráznych politických kampaniach cirkvi, bude serióznou témou.

Aktívne som v strane presadzoval novelu, ktorá sprísňuje tresty za útoky proti sexuálnym menšinám, ako aj novelu, ktorá z príležitostných užívateľov trávy nerobí ťažkých kriminálnikov. Na eurovýbore som obhajoval európsku smernicu o 40-percentnom zastúpení žien vo vedení firiem, rodovú rovnosť som bránil aj v parlamentných polemikách so stredovekými tmármi. Všade, kde som mohol, som zdôrazňoval svoj antifašizmus a boj proti rasizmu. Budem to robiť vždy, je to moja najvyššia priorita.

Po štvrté – za sociálnejšiu a demokratickejšiu EÚ

Štvrtou mojou prioritou je európska federalizácia, a teda zbližovanie európskych štátov a perspektívne aj vytvorenie Spojených štátov európskych. V tomto duchu som pôsobil aj na eurovýbore, na národnom konvente o EÚ, na európskych fórach aj pri diskusii o daňovej harmonizácii v EÚ či o európskej prokuratúre. Ako som však vždy zdôrazňoval, jednotná Európa je pre mňa predovšetkým nástrojom na zvládnutie neoliberálnej globalizácie, a teda nástrojom za záchranu sociálneho štátu.

Slovensko je príliš malé na to, aby dokázalo odolávať globalizačným tlakom, oslabujúcim sociálne práva našich zamestnancov, ako aj systém sociálneho zabezpečenia. Preto som zástancom silnej spoločnej Európy. Dnešná podoba EÚ je však neoliberálna a elitárska. Ja bojujem za úplne inú Európu – za sociálnu, progresívnu a zelenú Európu. Aj preto som podporil hnutie, ktoré sa začalo rodiť v Berlíne za účasti politikov, aktivistov a akademikov z celej Európy, hnutie AlterEurópa, do ktorého sa zapojili aj aktivisti z gréckej Syrizy, zo španielskeho hnutia Indignados či viacerí talianski sociálni demokrati.

Na európskych fórach som spolupracoval najmä s francúzskymi kolegami, ktorých vízia budúcnosti Európy je v súčasnej EÚ najsociálnejšia, ale veľmi dobré vzťahy udržiavam aj so Škandinávcami, ktorých sociálny model je mi najbližší. Tohto roku som mal možnosť stretnúť sa a diskutovať o budúcnosti EÚ aj s viacerými významnými európskymi osobnosťami, vrátane francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, nemeckého filozofa Axela Honnetha či bývalého eurokomisára pre rozširovanie Güntera Verheugena. Obhajoval som aj politiku kohézie, vďaka ktorej na Slovensko plynú peniaze z Európy (národný záujem) a ktorá upevňuje solidaritu v EÚ (európsky záujem).

Ako Slovo: radikálne a bez okolkov

Summa summarum: snažím sa do slovenskej politiky vnášať progresívne ľavicové hodnoty a obhajovať demokratický socializmus a toleranciu. Napokon, v mojej kancelárii mám zavesený obraz Alexandra Dubčeka, nášho slovenského velikána, ktorý dozerá na to, či za humanistický socializmus bojujem dostatočne...

Nie vždy sa mi podarí presadiť to, čo chcem, ale jedno viem určite: budem za sociálnu rovnosť, ľudské práva a radikálnu demokraciu bojovať v politike aj ďalšie roky. A budem to robiť tvrdo a radikálne, slovom, bez okolkov. Pretože je tu príliš veľa neoliberálov a fašistov, ktorí prznia Slovensko a ja nemám vo zvyku ustupovať. Som rád, že sa vo svojom boji môžem spoľahnúť na Slovo, ku ktorému prechovávam úctu za to, že sa drží ľavicových pozícií aj napriek tomu, že v dnešnej dobe bujnie darvinistická pravica a agresívny neokonzervativizmus. 

Všetko dobré do nového roku 2014!

Do ďalších bojov vám, čitateľom Slova, želám všetko dobré a nech je rok 2014 lepší než tie predošlé. Pravda, ja osobne tento rok nedokážem zatracovať. V tomto roku som totiž zažil to najkrajšie vo svojom živote, keď sa mi narodil môj malý Adamko, takže rok 2013 pre mňa osobne tým najkrajším v mojom živote – mám úžasnú rodinku a to je to najdôležitejšie. Želal by som toto šťastie všetkým, ktorí sa milujú – všetkým bez ohľadu na ich sociálne postavenie, farbu pleti či sexuálnu orientáciu.

Vraj preto vyznávam „kultúru smrti“. Nemyslím si to: celý život bojujem za lepší život pre ľudí, ktorých kapitalizmus zbavuje dôstojnosti, sociálnych práv, odcudzuje ich a ponižuje. Milióny kvôli tomuto systému umierajú od hladu, zatiaľ čo hŕstka vyvolených sa topí v bohatstve. Kultúrou smrti je kapitalizmus. A vo mne má oddaného nepriateľa.

PF 2014, priatelia!

Priemer: 4.1 (38 hlasov)
     

Komentáre

Obrázok používateľa anton b.
#1
anton braxatoris
01. január 2014, 12:52

vzhladom na dnesny datum nechcem byt pes, ale sebavedomie vam celkom iste nechyba, pan Blaha, takze vam trochu kritiky neublizi:

akyze boj na styrtoch frontoch ??

skor mi to pripada ako hra v styroch kasinach - v prvych dvoch kasinach celkom slusne vyhry, v tretom kasine nepochopenie pravidiel hry a tazke prehry, v stvrtom kasine v ulohe dona Quijota snivajucom o Dulcinei, teda o vytvoreni spolocnych statov europskych, v ktorych sa rozpustime ako kocka cukru, co je z hladiska velkoleposti projektu asi vedlajsim sprievodnym javom...

gender ideologia ktoru podporujete  nie je nic socialne, socialisticke, je sprievodnou sucastou dnesneho sofistikovaneho kapitalizmu, dalsou mocnou pakou, cez ktoru sa presadzuje degradacia homo sapiens na bezducheho konzumenta a otroka pudovych hnuti. RKC biskupi to oznacili velmi trefne - jedna sa o kulturu smrti. netreba cirkev podcenovat, maju svoje vlastne tisicrocne skusenosti s tym, ako clovek a vseobecne ludstvo funguje, co je dobro a zlo...

co sa tyka "boja" proti kotlebizacii, proti fasizmu "nad ktorym sme uz raz vyhrali" - nedajte sa vysmiat, pan Blaha. jedna sa o hlboke nepochopenie problematiky. neovladate ani taku zakladnu vec, ze fasizmus je legitimnym prejavom korporativneho kapitalizmu, ktory sa dostava do ohrozenia svojich zaujmov. latinska amerika 20teho storocia je plna prikladov toho, ako to funguje. takisto aj nastup Hitlera k moci v Nemecku. Kotleba nema nic spolocne s velkokapitalom - je to len sebazachovna reakcia organizmu napadnuteho gorilackym syfilisom, nic viac ani menej...

vsetko dobre v Novom roku 2014 aj Vam a pridavam aj uprimne prianie toho, aby sa Vam otvorili oci tam, kde sa mylite...

Obrázok používateľa kormuth
#2
Emil Kormuth
03. január 2014, 21:02

Cim to je, ze sa v ostatnom case v Novom Slove objavili pripevky tak vhodne pre bulvar, pre tu menej 'komplikovanu a jednoduchsiu" obec citatelov. Asi nejakou uhorkovou sezonou na prelome rokov?

Nedavno to bol prispevok s titulom ROI, ktory svojim obsahom a stylistickou formou zodpoveda tak urovni slohovej praci ziaka ZDSky a teraz dalsi produkt, ktory cloveka iba rozosmial svojim bludenim v kruhu. 

Nuz autor vyhlasuje velky boj a mam pocit, ze az taky, ze neostane kamen na kameni...Cim to je, ze v podstate nie je rozdiel medzi tzv. pravicou a tzv. lavicou? Ani jedna strana nema viziu, pravica sa "vycerpala" a chova sa ako demolicna cata a lavica pusta rozne fantasmagorie v dymovej clone, aby zakryla svoju myslienkovu sterilitu zabalenu v bezobsaznych slovach. 

Tento clanok je toho nadherny priklad. 

Vidim, ze autor bojuje na viac frontach nez nemecky Wehrmacht za 2. svetovej vojny. Ma to ale jednu vyhodu pre autora - vie co ho caka a co ho neminie...

 

Prof. Emil Kormuth

Durban, Juzna Afrika

Obrázok používateľa lubos.blaha@gmail.com
#3
Ľuboš Blaha
03. január 2014, 23:08

Ďakujem za reakcie. Anton Braxatoris, očividne ste konzervatívec a euroskeptik. Je to v poriadku, netreba sa za to hanbiť. Voľte SNS alebo Kotlebu alebo nejakú inú konzervatívne pravicovú stranu (ubezpečujem vás, že v 20.rokoch 20. storočia by ste Taliansku volili Mussoliniho a v 30. rokoch 20. storočia v Nemecku by ste volili NSDAP). Ja som na rozdiel od vás ľavičiar, tak sa s tým zmierte. Pokiaľ svoje ultrakonzervatívne názory, pri ktorých obhajujete RKC a Kotlebu, nechcete označovať za ľavicové, v zásade je mi to ukradnuté. Jednoducho sa nezhodneme. Ak ich ale považujete za ľavicove, ste jednoducho popletený, treba si to doštudovať, skúste napríklad moje učebnice na túto tému, napr. Hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie I. a II. Uznávam však, že na rozdiel od druhého komentára od pána Kormutha ste reagovali vecne a obsažne.

Prof. Emil Kormuth, vy ste prosím profesor čoho? Asi ste už v JAR dlho a ušlo vám, že priority, o ktorých hovorím, sú základnou ideovou náplňou európskych ľavicových strán. A obávam sa, že vám uchádza aj rozdiel medzi slovami "obsah" a "forma": nemusíme sa v obsahu zhodnúť (vid. Anton Braxatoris), ale ak je to, čo ste vo svojom komentári predviedli, podľa vášho chápania ten hľadaný "obsah", potom chápem váš komentár ako poklonu - alebo skúste aj niečo k veci, nejaký argument alebo čokoľvek, čoho sa dá chytiť ;-)

Každopádne, vďaka obom za komentáre, ste jasným dôkazom, aká pluralitné je prostredie Slova a že túto stránku (našťastie) nečítajú iba ľavičiari, všetko dobré želám a pekný večer!  

Obrázok používateľa Marián
#4
Ferko Mrkvička
04. január 2014, 12:28

p. Blaha, čo si myslíte o tomto vyjadrení?

http://www.webnoviny.sk/slovensko/zidovska-obec-si-mysli-ze-kotlebovi/761226-clanok.html

Pred pár týždňami som niekde čítal Váš článok o ,, Kotlebizácií Slovenska" kde ste spomínal na holokaust. Nemáte dojem, že ste tak trochu pápežskejší než pápež?

Poprosím Vás ešte o jednu vec, mohol by ste mi vysvetliť rozdiel medzi ľavicou a pravicou v našej politike? Nemyslím teraz na definície z učebníc politológie, ale rozdiel, ktorý možme nahmatať v naších životoch. V životoch ľudí, ktorý nie sú práve pri koryte.

V čom čo hovorí Marián Kotleba je vidieť ten rozdiel medzi pravicovým a ľavicovým? Čo z neho robí toho nenávideného pravičiara?

Ja som z tohto fakt trochu zmätený, lebo či čítam články na Extraplus alebo tu na Novom slove, tak v zásadných názoroch nebadám rozdiel.

P.S. neznamená náhodou to S v skratke NSDAP slovo socialistická?

 

Ďakujem

Obrázok používateľa Peter Dolina
#5
Peter Dolina
05. január 2014, 05:02

Pan Blaha,

Musim sa priznat, ze vzdy, ked citam nieco od Vas, ci uz to je pre tlac alebo zaznam Vasich vystupeni, hovorim si "takych Blahov by Slovensko potrebovalo viac". Ano aj USA, my tu par podobnych politikov mame, zaiste Vase priority by tu tiez mali vyznam.

Odpovede, na ktore reagujete su ovsem vyznamovo nezrovnatelne.  Pan Braxatoris je - ano - bezvyznamny.  On je ocividne chlap poctivy a povazuje za samozrejmost drzat sa temy a ju analyzovat.  Dochadza k svojim zaverom, to je OK, su ine nez Vase co moje, ale ide cestou analyzy.  Cim chcem povedat, ze keby som si s nim sadol na pivo, asi by sme obaja odchadzali z rozhovoru sice neprevrateni ale obohateni.  Preco je bezvyznamny?  Pretoze prezentuje podla mna velmi maly segment volicstva aspon teda v USA.  Typujem, ze aj na Slovensku.

Stredoskolsky pedagog z Juznej Afriky prezentuje "mainstream" vacsinu volicstva.  On nic neanalyzuje, jedna a komunikuje a ocividne aj uvazuje v rovine sloganov.  Znie to dobre, lahko sa to zapamata, pochopi, vyborne pre marketing:"Blaha musi prehrat, lebo bojuje na viacerych frontoch ako Wehrmacht, prehral Wehrmach prehra Blaha."  Ze to nema ziadnu logiku, ze sa tu neda nicoho chytit, to patri k veci, pan profesor sa podoba sa babickam, co volili HSDS: volili presne proti svojim zaujmom ale smerom sloganov.  Keby takito "profesori" boli len v Juznej Afrike, bolo by to fajn, lenze oni su vsade, u nas Nadera zabil slogan, ze je nezvolitelny a nebyt "profesorov" ako by sa dalo vysvetlit, ze dvakrat GWB skoro vyhral prezidentske volby?

Tym chcem naznacit, ze keby som bol na Vasom mieste, pan Blaha, ani neviem, co by som robil, starnucich "proferesorov" uz neprerobite, ide o to, vzdelavat mladez.  K tomu, hlavne k tomu Vam prajem vela uspechov vo vsetkych dimenziach (casovej aj miestnej) A diky za krasnu snahu a perfektne, velmi dobre texty.

Peter Dolina

Obrázok používateľa kormuth
#6
Emil Kormuth
05. január 2014, 06:31

Najprv zareagujem na dalsie inkoherentne pisanie toho pana Dolinu.

Dovolujem si sa Vam predstavit. Som vysokoskolsky profesor. Moj obor je imunogenetika. Vystudoval som a vzdy posobil na univerzitach ktore patria medzi prvych 500 vo svete! Pracujem na genetike infekcnych onemocneni konkretne Tuberkulozy a AIDS. Moja spolupraca zahrna take univerzity ako Columbijska, Washintgonska, Harvard, Strasbourgh, Leuvan a dalsie. Moji doktoranti odchadzaju na postdoktorantske studia na spickove svetove pracoviska. Mozete sa Vy niecim takym pochvalit?

Som rad, ze ste ma aspon ciastocne pochopili, lebo z tej reakcie vidiet ze sa sa Vas moj strucny komentar dotkol. Vas osobny utok plny klamstiev  a invektiv  iba poukazuje na kapacitu Vasich znalosti a kvalitu intelektualneho prejavu. Pretoze viditelne nie ste schopny dalsej kultivovanej diskusie, nehodlam s Vami dalej stracat cas!

P.S.

Ta Vasa reakcia skutocne zodpoveda urovni komunikacie pre tu skupinu babiciek tych z HZDS ( nie HSDS).

Obrázok používateľa Peter Dolina
#7
Peter Dolina
06. január 2014, 06:49

Pan profesor:

[Ak ste sa medzitym stal rektorom, rad Vas budem oslovovat Vasa Magnificencia.]  Ja som sa Vas na nic nepytal, pytal sa pan Blaha, ovsem aby som siel prikladom odpoviem na Vasu otazku:  Mozem sa niecim takym pochvalit?  Nemozem.  Jednak som proti Vam nula(spokojny?) ale tiez toto je debata o uvahe pana Blahu nie o nasich CVs.

Ste rad, ze sa ma Vas komentar dotkol?  To je zmysel tejto web site?  Navzajom sa "dotykat"?  Dotkol, bol som zhrozeny, pretoze som si myslel, ze ste byvaly ucitel slovenciny/anglictiny/afrikaanstiny a viete co to o teorii stylistiky.  Ked ste ma vsak potesil Vasim CV, pochopil som ze do literarnej stylistiky sa nerozumiete, hned ma uzkost presla, naopak ma premkla pycha, ze taka svetova kapacita v genetike si precitala moju uvahu a dokonca reagovala. Okamzite som zacal robit kroky ako si Vas ziskat a podnikol som search po Vasich publikaciach a citaciach.  Nenasiel som nic.

Potom som ale pochopil, ze v Juznej Afrike je hlavne, kde kto studoval, nie kto ako publikuje.  V mojich ociach Vas to vobec neznizuje, fakt nie!

Mate ovsem peknu myslienku, ktoru by som Vam doporucil realizovat: nehodlate so mnou viacej stracat cas.  Prosim, dodrzte to.  Ja som precital Vasu reakciu par priatelom a priateliek a rehotu nebolo konca-kraja.  Vyroky, co zazneli na Vasu adresu neuvediem, este by si to mohli precitat Vasi doktoranti...

Muz nizkeho sebavedomia Vasho typu prichadza samozrejme casto do konfliktov, to je dane, s tym nic nenarobite, profesorsky.  Ale mal by ste si vyberat take konflikty, kde mate sancu vyhrat, nie ako nejaky krcmovy blbec, ktory do kazdeho skace a stale ma rozbitu hubu.  Na taketo debaty nemate, lepsie povedane vyzerate uplne komicky.  Mne nekohoretnemu pisatelovi verit samozrejme nemusite, poradte sa s niekym, komu verite, trebars so svojim psychiatrom a uvidite, ze Vam poradi to iste.

Obrázok používateľa Marián
#8
Ferko Mrkvička
06. január 2014, 12:19

Pán Dolina, na tých pár riadkoch ste sa aj s priateľmi rehotali, že to nemalo konca kraja? V tom boli ale asi aj nejaké drogy že? No síce, ak to bol smiech americký, tak ani nemuseli...  

 

Obrázok používateľa Marián
#9
Ferko Mrkvička
09. január 2014, 10:04

.. a zase mi nikto na moje hore uvedené otázky neodpovedal, ani Slovensko ani Amerika..

Ako si potom chcete rozširovať základňu stúpencov?

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama