Manuša sam savore / Všetci sme ľudia

Počet zobrazení: 9914

Keď som sa rozhodol navštíviť policajným násilím zmietanú východoslovenskú obec Vŕbnica, nebola to moja prvá cesta do takejto lokality. O rómsku problematiku sa zaujímam už pätnásť rokov a za ten čas som sa postupným získavaním poznatkov zbavoval predsudkov, ktoré má o tejto komunite vari každý mladý človek z väčšinovej spoločnosti. Prvá osada, ktorú som videl na vlastné oči, boli Rudňany a pre mňa to bol kultúrny šok. Nalepené chatrče v stenách zvyškov povrchovej bane vyzerali ako tie najhoršie slumy z južnej Ázie, Afriky alebo Latinskej Ameriky. Vtedy som si po prvýkrát uvedomil, že kým na jednej strane vnímame problémy chudoby v rozvojovom svete, často nevnímame, že jeden rozvojový mikrosvet máme priamo v tomto štáte. No kým v prípade slumov v Indii, Nigérii alebo Brazílii väčšinou chápeme, že ide o tých najbiednejších ľudí, ktorým treba pomôcť, na Slovensku ich nazývame asociálmi, ktorých treba zmlátiť.

vrbnica_1.jpgZľava: Eduard Chmelár, občianska aktivistka Silvia Hricková,  v strede starosta obce Vŕbnica Jaroslav Tokár.















Môj prvotný zámer, s ktorým som cestoval do Vŕbnice, bol otvorene demonštratívny – verejne vyjadriť solidaritu so všetkými čestnými Rómami, ktorí sú dlhodobo vystavovaní bezdôvodnému ponižovaniu a násiliu a ktorých sa nikdy nikto nezastane. Naopak, je známe, že policajné zásahy podporuje veľká časť majoritného obyvateľstva, a tým pádom aj politici, ktorí takto zbierajú body u svojich voličov. Hnala ma však aj stará zvedavosť bývalého novinára, ktorý vie, že lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. A aby som neprišiel s prázdnymi rukami, priniesol som dva batohy šiat pre deti z najchudobnejších rodín. Priamo na mieste som starostovi obce Jaroslavovi Tokárovi a rómskym aktivistom zo Zemplína a Spiša poradil, aby spísali občiansku petíciu, ktorou donútia ministra vnútra, aby splnil svoj niekoľkokrát opakovaný sľub, že na podobných zásahoch bude vždy prítomný videozáznam. V petícii by mali rovnako žiadať, aby bol vytvorený nezávislý inšpekčný orgán, ktorý nebude podriadený ministerstvu vnútra. Rómovia sa musia naučiť pristupovať k svojim právam aktívnejšie – nielen prostredníctvom protestov, ktoré sú často zneužívané rómskymi lídrami na manipuláciu obyvateľstva, ale aj iniciatívnym presadzovaním konkrétnych požiadaviek.

Je potrebné vedieť, že Vŕbnica nebola jedinou prepadnutou dedinou v ten deň. Hodinu predtým policajti vtrhli do obce Iňačovce a zmlátili tamojších Rómov, vrátane žien a detí. Ani z tohto zásahu neurobili videozáznam. Je pozoruhodné, že pri nedávnom zásahu v Kapušanských Kľačanoch videokamery mali a výsledkom sa verejne pochválili. Rovnako aj v prípade úspešného záťahu na drogových dílerov v Seredi. Súdnemu človeku by mala byť podozrivá už táto selektívnosť pri výbere cieľov, ktoré budú a nebudú zdokumentované na videu. Moje podozrenie mi potvrdil v súkromnom rozhovore bývalý policajt, ktorý priznal, že niektoré z týchto akcií boli vedené ako „preventívne“. Nemusíme byť priveľmi dôvtipní, aby sme pochopili, čo sa skrýva za týmto slovom – policajti si urobili z útoku na rómsku osadu tréning na živé ciele. Nemám žiadne pochybnosti o tom, že takéto zásahy sú v rozpore so zákonmi tejto republiky i medzinárodnými zmluvami. Tým skôr, že obec Vŕbnica je bezproblémová dedina, v ktorej si jednotlivé etniká nažívajú dlhodobo v pokoji a nevyskytol sa tu nijaký vážnejší incident. Pochopiť vážnosť tejto situácie je kľúčové. Na oboch stranách totiž badať narastajúcu radikalizáciu. Nielen na strane polície a väčšinového obyvateľstva, ale aj medzi rómskymi lídrami čoraz častejšie deklarujúcimi nechuť riešiť situáciu inak ako otvoreným konfliktom. Ak toto stupňujúce sa napätie nezastavíme, môže vyústiť až do občianskej vojny, lebo trpezlivosť je už na hrane.

Riaditeľ krajskej polície v Košiciach Juraj Leško tvrdošijne trvá na tom, že vo Vŕbnici neboli použité žiadne donucovacie prostriedky. Tomu sa len ťažko verí, lebo zranenia a podliatiny potvrdené lekárskymi správami sú príliš očividné na to, aby sme mohli ďalej rozvíjať tradíciu o „samozbití“. Navyše, ak tvrdí, že na mieste bol prítomný aj starosta, dokázateľne klame – starosta Jaroslav Tokár pri zásahu nebol a má na to svedkov. Výpovede obyvateľov obce sa zhodujú: do osady vtrhli policajti na ôsmich autách a začali biť Rómov, ktorí zametali chodníky v rámci aktivačných prác. Potom vtrhli do príbytkov a mlátili aj mužov, ktorí nekládli nijaký odpor. Nekontrolovali ľudí, nepýtali si preukazy totožnosti, proste ich tĺkli. Museli sa na to pozerať aj deti. Jedno malé vystrašené dievčatko mi do najmenších podrobností ukazovalo, čo zažilo. Sedelo s celou rodinou pri raňajkách. Do príbytku vtrhli policajti, jedlo s obrusom strhli zo stola, jej mamičku pritlačili k stene a vulgárne jej nadávali. Otec si ľahol na zem a zaujal polohu, ktorú poznal z gándhíovského nenásilného odporu. Ležal na bruchu s rukami za hlavou a nebránil sa. Policajti ho napriek tomu obuškami tĺkli ďalej. Dievčatko kričalo, prečo to robia, či Rómovia nie sú ľudia...

Keď som to počúval, tlačili sa mi slzy do očí. Ako je možné, že v 21. storočí v strednej Európe dochádza k takým neprávostiam a nikto si to nevšíma. Každému je to jedno, dokonca časť ľudí sa netají presvedčením, že lynčovať Rómov je správna vec. Premiér a minister vnútra automaticky vyjadria podporu policajtom bez toho, aby sa rozprávali s dotknutými Rómami, aby niekedy osadu vôbec navštívili. A Robert Kaliňák má po takej tragédii ešte úsmev na tvári... Pre mňa je to nepochopiteľné. Je všeobecne známe, že keď sa postavíte za práva Rómov, riskujete nenávisť a opovrhnutie zo strany majoritnej spoločnosti. Keď som sa rozhodol odísť do Vŕbnice s posolstvom solidarity, nenásilia a spolupráce, keď som vyzval ľudí, aby sa ku mne pridali, stretol som sa s extrémne rozzúrenými až nepríčetnými reakciami. Väčšina ľudí nielenže nebola ochotná rómskej komunite pomôcť, ale žlč im dvíhalo aj to, že to niekto robí za nich. Dobre situovaná blondínka ovešaná šperkami mi zbrklo odpovedala, že aj ona potrebuje pomoc. Mám si o nej myslieť, že tiež žije v chatrči bez kanalizácie a teplej vody, podvyživená a hladná? Samozrejme, že nie. Táto pani len problémy Rómov nevníma. Rómska komunita na Slovensku je dehumanizovaná. Podľa mienky značnej časti majoritnej spoločnosti si nezaslúži ani ochranu, ani rešpekt, ani ekonomickú pomoc. Ak nedôjde v tomto smere k zmene postoja, je len otázkou času, kedy táto frustrovaná menšina bez perspektívy manipulovaná časťou rómskych lídrov vezme spravodlivosť do vlastných rúk a smerovanie k občianskej vojne už nikto nezastaví.

Je mi jasné, že moje skúsenosti časť ľudí nepresvedčia, lebo ľudí vybičovaných nenávisťou neuspokojíte racionálnymi návrhmi, ale len podporou ich hnevu. V takejto atmosfére idú vecné argumenty bokom, hoci z úst odborníkov odzneli už nespočetne veľakrát. Keď vidíte recykláciu tých istých hlúpostí, ktoré už boli opakovane vyvrátené, nemôžete za tým vidieť nič iné ako rasistický zámer. Mnoho ľudí napríklad stále verí, že väčšina dávok v hmotnej núdzi smeruje do rómskych osád. Pritom správa Svetovej banky a údaje ministerstva práce zo Sociálnej poisťovne už pred tromi rokmi potvrdili, že iba tri percentá (TRI PERCENTÁ!) takýchto dávok idú do tohto prostredia a väčšinu peňazí zhltnú mladí „bieli“ (ak to chcete počuť takto polopatisticky) nezamestnaní do 25 rokov. Politici tieto štatistiky poznajú. Napriek tomu buď klamú ľudí a podporujú ich vášne alebo nemajú odvahu na to, aby proti týmto skresleniam otvorene vystúpili. Áno, dnes už treba odvahu aj na to, aby sme rozzúrenej väčšine povedali pravdu. Kto to však urobí? Chcem sa preto prihovoriť aj týmto rozhnevaným ľuďom a povedať im, že vnímam ich znechutenie, že nepodceňujem ich skúsenosti a že chápem ich obavy. Celé generácie politikov odsúvali tento problém, až kým nenarástol do takmer neriešiteľných rozmerov a nezačal spôsobovať paniku. A ako vždy, keď prichádzajú zlé časy, ľudia hľadajú vinníka, nie východisko. Je však dôležité, aby sme hľadali postupy, ktoré fungujú, a nie teatrálne gestá, ktoré prinášajú emocionálnu úľavu. Inak sa rútime všetci do pekla, ktoré nás strávi bez ohľadu na farbu pleti.

vrbnica_2.jpgSymbolické srdiečkové lízanky so Silviou Hrickovou a Eduardom Chmelárom rozdával deťom aj vysokoškolák Jakub Sely Séleš.














Politika voči rómskej komunite sa musí zásadným spôsobom zmeniť. Na Slovensku neexistuje systémová politika, ktorá má za cieľ pozdvihnúť úroveň rómskeho etnika, ale len typická populistická politika, ktorá sa snaží zapáčiť väčšinovému latentne až otvorene rasistickému obyvateľstvu. My však potrebujeme riešiť problém, nie pocity, potrebujeme nápady z dielne ministerstva práce a školstva, nie vnútra. Prioritou nesmú byť kriminálno-represívne postupy, ale sociálno-ekonomické riešenia. Zredukovať takú zložitú a mnohorozmernú tému do kriminálneho problému je nielen hlúpe, ale aj nebezpečné. Represia totiž môže fungovať iba vtedy, ak má zastrašovaný človek na výber lepšiu alternatívu. Ak žijete v extrémnej chudobe bez možnosti zamestnania, nemáte čo stratiť. To by mohol pochopiť každý, kto čítal Čenkovej deti. Róm z osady nemá šancu získať zamestnanie, lebo aj keby neexistovala na našom pracovnom trhu rasová diskriminácia (čo vieme, že existuje), jeho nízka kvalifikácia ho v poradovníku odsúva na posledné priečky. Musíme pochopiť, že kriminálny problém je len dôsledkom problému sociálneho. A musíme si pripomenúť, že len absolutistické monarchie a totalitárne režimy sa vyrovnávali so sociálnymi problémami ich potláčaním.

My dnes potrebujeme pochopiť, že toto je prioritný problém a prioritné problémy si vyžadujú prioritné financie. Je neobyčajne hlúpe až primitívne očakávať, že na rozvojové programy pre Rómov nedáme ani cent a poriadok s nimi urobia policajti. Potrebujeme spoločenskú zmluvu, v rámci ktorej zodpovední politici občanom konečne vysvetlia, že fungujúce riešenia v prospech nás všetkých budú túto spoločnosť niečo stáť, že je to investícia do našej pokojnejšej budúcnosti. Sme ochotní dohodnúť sa na tom? Pretože tento plán si vyžaduje aktívnu účasť politikov na verejnej kampani vysvetľujúcej občanom, ako sa veci majú a čo musíme vykonať pre nápravu vecí. Potrebujeme politikov, ktorí dovidia za roh a neboja sa obetovať svoju popularitu pre blaho štátu. Verím, že takí sú. Prečo však mlčia? Kde sú spoločenské autority, kde sú umelci, ktorí sa za peniaze vedia prepožičať reklame súkromnej zdravotnej poisťovne, ale boja sa podporiť spoločenský zmier medzi majoritnou a minoritnou spoločnosťou? Kde je arcibiskup Zvolenský, generálny biskup Klátik, rabín Myers? Kde sú tí cirkevní predstavitelia, ktorí navrhovali misionársku činnosť v rómskych osadách? Naopak to neplatí? Vari nie je potrebné zdôrazňovať väčšinovej obci veriacich potrebu kresťanskej lásky, milosrdenstva, porozumenia a jednoty s bratmi a sestrami rómskeho pôvodu? Ako je možné, že cirkvi dosiaľ nereagovali na tieto vlny nenávisti? Je pekné rozprávať o „dlhých bielych rúchach v nebeskej diaľke“ a ich symbolike. Ale ľudia potrebujú šaty a topánky tu na zemi. Je pekné rozprávať „o cestách oplývajúcich mliekom a medom“, ale Boh káže kresťanom, aby sa postarali aj o chudobné štvrte tu na zemi a o jeho deti, ktoré hladujú. Je pekné rozprávať o novom Jeruzaleme, ale raz už konečne musí kazateľ hovoriť aj o nových Rudňanoch, o novom Letanovskom mlyne, o novom Luníku IX. Rómovia potrebujú na svojej strane takýto silný hlas.

Táto spoločnosť nebude slobodná, ak nebude zmierená, nebude prosperujúca, ak nebude jednotná, nebude rozvinutá, ak nebude predvídavá. Je čas postaviť sa proti lavíne nenávisti. Chcem počuť konečne prezidenta republiky, aby prehovoril k národu a upokojil situáciu, lebo ak chce byť prezidentom všetkých občanov, nemal by z nich vyčleňovať štvrť milióna Rómov. Chcem počuť predsedu vlády, aby sa prejavil nie ako sociálny populista, ale sociálny demokrat a jednoznačne odsúdil nenávistné kampane proti etnickým skupinám. Chcem počuť predsedu KBS, generálneho biskupa ECAV, metropolitu Pravoslávnej cirkvi i bratislavského rabína, aby dôrazne vystúpili proti rastu intolerancie a dôslednejšie napĺňali mravné poslanie svojich cirkví a náboženských spoločností. Chcem počuť našich populárnych hercov, aby neprepožičiavali svoje tváre len na lacnú zábavu, ale vyjadrili jasne svoje občianske postoje. Chcem počuť úspešných športovcov, ktorí prisahali na olympijské ideály, aby oživili ich ducha v pestrofarebnom slovenskom prostredí. Vyzývam mlčiacich, aby prehovorili, aby sa nebáli vystúpiť proti tým, ktorí pod pokryteckou záštitou „slušnosti“ obchádzajú vo svojich slovných prejavoch všetky zákony morálky. Vyzývam všetkých mienkotvorných ľudí, politikov, umelcov, mysliteľov k odvahe verejne brániť menšinové názory empatie, spolupatričnosti a racionality vo väčšinovej atmosfére nenávisti, strachu a vášní. Vyzývam všetkých ľudí dobrej vôle k účasti na kultúre porozumenia a solidarity.

Stretnutie vo Vŕbnici bolo neobyčajne srdečné. Ľudia, ktorí majú s prácou v rómskych osadách dlhoročné skúsenosti, ma upozorňovali, že títo osadníci neprijmú medzi seba hocikoho. Sú dlhodobo nedôverčiví a uzavretí. Nespolupracujú s úradmi ani políciou, lebo s nimi majú extrémne zlé skúsenosti. Francúzski novinári, ktorí sem prišli nakrúcať dokument, doslova ušli. Do osady som preto vstupoval s pokorou a rešpektom. Keď som sa im prihovoril, samého ma prekvapilo, ako rýchlo som sa im dostal pod kožu. Róm veľmi rýchlo zistí, či to s ním myslíte úprimne. No keď vám otvorí svoje srdce, prehovorí z neho taká človečina, akú často nenájdete ani u tzv. vážených bielych osobností. Je dôležité pochopiť tento poznatok a nepodľahnúť predsudkom, že Rómovia sú exoti, s ktorými nemá význam strácať čas. Je dôležité ukázať, že stretnutie s Rómami a riešenie ich problémov politika nemusí ohrozovať vo svojom postavení v očiach majoritnej verejnosti. Prekvapilo ma, aké jednoduché sú ich túžby: „Chceme, aby s nami zaobchádzali ako s ľuďmi, aby v nás videli ľudí. Žijeme inak ako vy, ale to ešte neznamená, že sme zlí.“ Je to také prosté... Jedno staré rómske príslovie vraví: Každý človek je iný, ale všetci sme ľudia. Hľa, dôkaz, že aj Rómovia nás môžu všeličo naučiť...

Foto z FB stránky Silvia Hricková

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
13. apríl 2015, 12:12

Edo, skúsim sa "predbehnúť" všetky možné negatívne reakcie a dať sem niečo pekné na doplnenie tejto boľavej  a výbušnej témy na Slovensku:

Písal sa rok 1971 a v socialistickej kultúre vraj vládla "tvrdá normalizácia" - napriek tomu (alebo práve preto?) vznikla emotívne nádherná pesnička, ktorú spievala speváčka Eva Sepešiová a dlho sa umiestňovala na vysokých priečkach televíznej hitparády, hrala sa v rádiách a zľudovela - až potom som zistil, že je to talianska popová pesnička Zingara - áno, je to pieseň Cigánsky žiaľ. Zadajte na YouToBe, pozorne počúvajte slová.

Zľudovela, speivali sme si ju pri táborákoch s gitarou, Cigáni boli normálne našimi susedmi a spolužiakmi a spolupracovníkmi, samozrejme, grázli medzi nimi boli tak ako všade. Spolužiačka na gitare bola vynikajúcou hudobníčkou, jej talent bol obdivuhodný, kolegyne v práci, oj, či boli pekné... aj s Lacom na brigáde na JRD sa dalo, len sme sa smiali osobitnému štýľu jeho vyhlasovaniu páuz hodením lopaty do miešačky... Dlhoročnými susedmi v Starom meste u nás bola rodina, upratovali, ako remeselníci opravovali...nie, nie je to nostalgické spomínanie - to boli fakty o minulosti.Rómovia žili medyi nami, integrovali sa, pracovali, študovali ich deti, neustále však boli "otravovaní" dodržiavať poriadok, pracovať a žiť ako my. A boli úspešní tam, kde sme neboli my - kto si spomenie na speváčku Biháryovú, na speváka Csinu, na robotnícke stavbárske partie, na družstevné zmeny pri kravách a na virtuóznych remeselníkov.

Dnes po 26 rokoch od prevratu a zmeny režimu v kapitalizmus a filozofiu "demokraticky" si pomôž každý sám a ako vieš sa odrazu čudujeme, ak sa vytvorili živelné a chudobné osady, ak sa Rómovia stali akýmsi pokusom o zaradenie do ´"nasjpodnejšej kasty" slovenskej spoločnosti, dokonca ešte nižšie než "bezdomovci".

Prečo to za socializmu išlo a DNES TO NEJDE? Liekom je zmena režimu a nie "vylepšovanie osád". Dnes sme uznali Rómov ako za významnú slovenskú menšinovú spoločnosť, ale charita a almužny nepomôžu, ani nám to nepomohlo...

Obrázok používateľa Palo
#2
Pavel Novota
13. apríl 2015, 17:09

Peter odpoveď na Tvoju otázku prečo to dnes nejde, ale aj na výzvy pána Chmelára je naprosto jednoznačná, aj keď je už otrepaná a mnohí to neradi počúvajú - to prináša kapitalizmus ako spoločenský systém. Nemám teraz na mysli len samotný systém s jeho krízami, nezamestnanosťou a ... 

Keď som bol na Západe, a to v 70-tich rokoch, v rokoch na ktoré mnohí pozerajú, že to bol akýsi iný kapitalizmus, lepší, okrem problémov z nezamestnanosťou, žobrákov a podobne mal som možnosť sledovať aj vzťahy medzi ľudmi. Bol som aj na nášteve v niekoľkých rodinách. Ťažko to popísať, ale naviazať bezprostredné priateľstvo, otvorenosť a úprimnú srdečnosť, a kolegiálnosť, zvlásť na pracovisku, by som pokladal skôr za zvláštnosť. Možno sú to len moje skúsenosti. Ono sa dosť hovorilo aj vtedy, že "západniari" sú akýsi chladní, uzavretí. Človeka najviac formuje a poznačí prostredie v ktorom žije. 

Odpoveď si si vlastne dal aj sám v samotnej otázke : "Prečo to za socializmu išlo a DNES TO NEJDE?". Je to jazné, veď to bola totalita, úplné potlačenie demokracie, zrovna aj tu podľa pána Chmelára "komunistický teror". 

Obrázok používateľa Palo
#3
Pavel Novota
13. apríl 2015, 17:12

Ešte dodatok - Já som dal pánovi Chmelárovi za tento článok plných 5 bodov, mne sa to čo napísal páči. Ten však, kto mu tých 5 bodov nedal by sa mal zamyslieť, nad sebou samým.

Obrázok používateľa Peter Dolina
#4
Peter Dolina
13. apríl 2015, 17:17

Peter, ziadne negativne reakcie nebudu, pan docent ma pravdu vo vsetkom.  Ja sam som viedol oddiel romskych deti, chodil bezne do tabora, prechadzal taborom v noci (ako skratkou), komunikoval s rodicmi a mozem povedat, ze je to etnikum srdecne, uprimne, ked mi niekto povie, ze prisli z Indie, tak som tomu ochotny sice verit, ale omnoho radsej by som v Seattle videl Romov nez Indov.  Ja prosto averziu proti Romom pochopit neviem!

 

Obrázok používateľa Peter Dolina
#5
Peter Dolina
13. apríl 2015, 17:27

Pan Novota.

Dobry postreh, lahka odpoved.  Ako moze byt kolegialnost na pracovisku, ak moj bezprostredny nadriadeny alebo nejaky iny cinitel o ktorom sa nedozviem, moze sposobit, ze jedneho dna o 17:00 ked sa konci pracovna doba pride k mojmu stolu "ochranka" a povie: "Zober si svoje veci, si vyhodeny, odvedieme ta z budovy."

Ja mam vlastnu konzultacnu prax, mne sa to stat nemoze, ale dost nedavno som videl prave toto so zamestnancami, ktori boli jednak dobri v tom, co robili (ako konzultant toto niekedy posudzujem, takze viem, co pisem) ale hlavne oddani tej firme (snazili sa vylepsovat...).

Nik nevie preco, preco prave oni, kto to rozhodol...Ergo, pan Novota, kde je toto mozne, kde z kazdej strany moze prist necakany ale vazny uder vladne strach a napatie, ake by ste chcel kolegialne vztahy?  Ak budem Vasim sefom, mozem Vas zaiste pozvat na party a mozme spolu popijat margaritu, garantujem Vam ale, ze sa nikdy neuvolnite, pretoze mam nad Vami moc, ktoru ziaden sef nemal v socializme.  Preto mi byvali kolegovia vraveli, ze sa sociku sa tesili do prace a v "demokracii" uz nie.  Cudujete sa im?

Obrázok používateľa Mária
#6
Mária Labantová
13. apríl 2015, 22:23

V socializme každý Róm musel povinne chodiť do školy a aj do práce, dnes je to iné. To nadšenie pána Chmelára plne chápem aj ja som dávnejšie to takto cítila, ale ísť do osady rozdať lízatka, porozprávať sa s nimi bohužiaľ nie je ani kvapka v mori. Pracujem vo firme, ktorá zamestnávala aj rómov a skúsenosť s nimi ma otočila na ceste o niekoľko stupňov, keď sme zamestnali živnostníka s partiou na zmluvu v stavebnej činnosti ich šéf chodil po zálohy každý druhý deň, raz nemali na benzín potom na elektriku atď.  O dva mesiace prišli jeho robotníci s otázkou prečo sme ich šéfovi doteraz nezaplatili, tak sme im ukázali pokladničné doklady, na druhý deň neprišiel nikto. S ďalšou partiou to bolo podobné, pracovali vonku v teréne - čistili samonálety. Keďže sa nevedeli dohodnúť sami medzi sebou, tak sa navzájom poudávali a my sme mali kontrolu z úradu práce, inšpektorátu práce, ešteže sme mali zmluvu, ale ani tá nás neuchránila, keď sme im poskytli osobný automobil na prevoz náradia a oni ho jednoducho dali do zberu surovín. Obedy sme im tiež zabezpečili, ale keďže im nechutilo to čo nám, tak to jednoducho vylievali.  Živnosti menili tak často až nás jedného dňa navštívila kriminálka, lebo okradli štát o príspevky.  Odvtedy rómov už nezamestnávame, ale nezatracujem ich, lebo aj ja mám medzi nimi kamáratku s ktorou pôjdem na kávu a poznám spomedzi nich človeka na ktorého sa môžem spoľahnúť na 100% a to nie je fráza. Ošatenie,ktoré som im dávala po deťoch a to musím povedať, že bolo čisté a zachovalé zobrali, ale na chodníku pred domom povyberali čo sa im páčilo a ostatné mi tam porozhadzované nechali. Až neskôr som sa dočítala z príbehu jednej rómskej aktivistky, že im netreba dať nič zadarmo, nebudú si to vážiť. 

Rómsku otázku neriešil nikto od pádu socializmu, odvtedy si ich všetky vlády  podávali ako horúci zemiak. Pracovať z nich vedia iba tí, ktorí pracovali ešte za socializmu, česť výnimkám. Riešenie tejto otázky je jediné - nastaviť ich životy tak, ako to bolo v socializme a to bude veľmi ťažké, pretože mnohí si zvykli na  život bez základných návykov. Deti musia chodiť do školy a pre dospelých budú musieť nájsť samosprávne kráje, vláda a iné organizácie akú takú prácu, aby sa naučili robiť.   

Obrázok používateľa anton b.
#7
anton braxatoris
14. apríl 2015, 07:34

To su take romanticke vseobjimajuce predstavy pana Chmelara, cloveka, ktory bol v Osade na exkurzii a rozdaval tam lizatka. Pravda je ta, ze romske etnikum potrebuje pracu, pracu, pracu - nie lizatka. Kto ma s nimi nejake skusenosti, ten hovori trochu inak, napriklad ako pani Labantova. Kapitalizmus na romsku problematiku kasle, vali problem dopredu ako buldozer a problem narasta. Pritom EU dava na romsku problematiku kazdy rok nemale peniaze, ktore skoncia ako vsetky granty roztratene vo vreckach zucastnenych. Taka je skutocna tvar nasho gorilackeho kapitalizmu.

Obrázok používateľa Milan Antal
#8
Milan Antal
14. apríl 2015, 22:44

Ja vôbec nezdieľam nadšenie z tohto článku. Emotívne pohľady rómsky problém určite nevyriešia. Keď už o probléme píšu vysokoškolskí učitelia, mali by sa snažiť vniesť viac objektívnych poznatkov do problému, riešenie sa začína kvalitnou analýzou a pomenovaním problému.

Zaujala ma tiež poznámka o absolutistických a totalitárnych režimoch. Vysokoškolské prostredie by mohlo ovládať, že niečo nie je abstraktne, absolútne dobré alebo zlé, znamienko získava až v konkrétnych podmienkach. Napr. bez absolutistických monarchií by nevznikol kapitalizmus, pretože pomáhali akumulovať zdroje na prestavbu feudalizmu, prekonávať odpor feudálnej šľachty, vytvárať jednotný národný trh, podporovať kupcov, kupecký kapitál ako prvotnú formu kapitálu, vytvárať slobodné kráľovské mestá ako priestor oslobodený od feudálnych väzieb, dávajúci priestor vzniku kapitalistických vzťahov.

A páči sa mi to krásne slovo TOTALITÁRNE, ktoré vyprodukovala západná propaganda. A ktoré tak rado využíva aj intelektuálne vysokoškolské prostredie, čím sa zaraďuje do skupiny prozápadných ŤROLLOV. Ďalšie krásne slovo západnej propagandy. Ešte že sme tak usilovne upozorňovaní na ruskú propagandu.

Pokiaľ sa bude aj naše vysokoškolské prostredie pohybovať v takejto propagandistickej rovine, diktatúry budú ešte dlho potrebné na presadzovanie pokroku. Až keď sa to trochu v hlavách ľudí rozsvieti, ich potreba zmizne. Asi toľko k totalitárnym režimom.

Obrázok používateľa Peter Dolina
#9
Peter Dolina
15. apríl 2015, 01:17

Kolegovia,

Co keby namiesto vseobecnych hodnoteni typu Chmelar je rojko, teoretik, docent, abstraktny myslitel a podobne ste konkretne napisali, co napisal zle:

-  toto tvrdenie nie je pravdive, tu je kontra-priklad alebo defekt dokazu

-  toto tvrdenie tam patri, ale nie je.

Ja mam pocit, ze pre niektorych kolegov diskuterov by docent Chmelar mohol napisat cokolvek a uz by ho kritizovali, pretoze on nemoze mat pravdu prave preto, ze je, kto je.

Berte tiez do uvahy, ze ziadny clanok ci praca nezahrna vsetko, ze sa venuje len niektorym aspektom a co pan docent pise, aspon ja to tak citam je, ze Romovia su ludia do ktorych sa oplati investovat, zaujimave je, ze v tomto sa vsetci diskutujuci ale zhodnu.

Obrázok používateľa Milan Antal
#10
Milan Antal
15. apríl 2015, 17:44

Samozrejme, že spoločenské prostredie formuje človeka, do veľkej miery determinuje jeho správanie. Konzumný, užívačný kapitalizmus má výrazný podiel na tom, ako po socializme upadla rómska menšina, pretože spotrebná, užívačná morálka silne podporila niektoré črty rómskej psychológie.
Lenže nedá sa celý problém zredukovať len na negatívne pôsobenie kapitalistického prostredia, ani socializmus si nedokázal dôsledne poradiť s týmto problémom. Pretože pod spoločenským prostredím treba chápať aj samotnú rómsku komunitu, ako jej psychológia determinuje konanie jednotlivých Rómov. Aj za socializmu sa ignorovalo to, že rómska komunita žije ešte kmeňovým spôsobom života a ich spôsob života má parazitické črty. Naivne sa predpokladalo, že stačí presídliť Rómov do moderného sídliska (Luník IX) a Rómovia sa zmenia (Aj keď za väčšinu problémov na Luníku IX. môže presťahovávanie všetkých Rómov- neplatičov z mesta.po r. 1989) Ako upozornili aj samotní predstavitelia Rómov, pre ľudí z rómskych osád to bol skok cez stáročia. Nakoniec, svojimi prácami na to upozorňovala docentka Emília Horváthová.

Pochopiť  psychológiu a správanie sa Rómov si vyžaduje zaradiť ich do historických vývojových súvislostí.  Základom ich existencie je kmeňová spoločenská forma, k potrebe vlastného územia, národnej svojbytnosti a štátnosti nedospeli.  Je preto problémom nazývať ich národnostnou menšinou, národnosti a národy sa vyvinuli až v postkmeňovej, triedno-štátnej  spoločnosti, ktorej začiatok kladieme do doby pred 5100 rokmi. Národnosť je charakterizovaná určitým uceleným územím, na ktorom žije, vlastným ekonomickým životom,  literárnym jazykom, osobitou kultúrou, Sú teda evolučným pozostatkom prvobytnej spoločnosti. V tom vôbec nevidím problém, ako som už viackrát napísal, vývoj tu po sebe zanechal rad predošlých fyzikálnych, chemických, biologických, sociálnych foriem, tvoria pestrosť tohto vesmíru a v dnešnej dobe prvky rozvinutej sociodiverzity, širokej plurality spôsobov života. A túto vyspelú sociodiverzitu treba podporovať.

Väčšina týchto foriem sa bezproblémovo zaradila do nášho sveta. Má niekto problém napr. s Polynézanmi? Problém nastáva len u niektorých foriem, ktoré nadobudli parazitické črty. Výborným príkladom takejto stratégie je vírus, je to v podstate vyspelá biochemická zlúčenina, nie život, pretože nie je sebestačný, nemá vlastný metabolizmus, musí sa spoliehať na metabolizmus nositeľa. Preto nevytvára vlastné organizmy, ale sa rozptyľuje v biologických systémoch.

Problémom sa v tomto ponímaní stáva rómsky spôsob života, spôsob myslenia, psychológie. Obsahujúci črty parazitizmu. Nedá sa stotožniť s rasou, môžu ho praktizovať tak bieli ako Rómovia. A práve na tento spôsob psychológie ľudia citlivo reagujú.  Na črty parazitizmu poukazujú najmä tri faktory. 1. Rozptyľovanie sa rómskej menšiny medzi väčšinovým obyvateľstvom (hlavne vlny prebehli v 7. a 14. st.) a snaha nechať sa ním živiť, starať sa o bývanie, deti, upratovanie, ap. Rómom chýba svojbytný ekonomický rozmer, ekonomická zodpovednosť za svoj život, žijú prakticky zo dňa na deň. 2. Druhou významnou parazitickou črtou je plodenie detí bez zodpovednosti za ich výchovu. Plodia ich prakticky bez zváženia, koľko ich dokážu vychovať. Takto sa správajú hlavne parazitické systémy. Nedá sa to zvaliť ani na zaostalosť, aj živočíšna ríša sa dosť prísne správa podľa zásady, že možno plodiť len toľko potomstva, koľko ho dokáže uživiť. Svojbytné biologické systémy, alebo ľudské systémy usmerňujú prísne svoju pôrodnosť s ohľadom na ekonomické podmienky, či dokážu svoje potomstvo vychovať. Napr. tichomorský vták alka si dovolí mať len jedno mláďa, pretože vie, že viac nedokáže uživiť. Tento rozmer Rómom absolútne chýba. Ak toto nepochopíme, nenájdeme ani riešenie rómskej otázky, základom riešení je správne pomenovanie problému. 3. Treťou významnou parazitickou črtou je negatívny vzťah k práci, úsilie čo najviac ju obchádzať, na túto tému preto existuje aj množstvo vtipov.  Aj v tomto smere existujú niektoré typické ukážky rómskej psychológie. Ak na prechádzke v lese uvidíte stromy vypílené v rovine pása, s takmer 100-percetnou istotou sa dá povedať, že ich vypílili Rómovia, pretože rozmýšľajú len o tom, ako prísť k drevu s minimom námahy, bez uvažovania o lese, zajtrajšku.

Spoločenské prostredie socializmu, kde sa cenil pracujúci človek a práca, sa podarilo parazitické črty rómskej komunity do veľkej miery eliminovať, aj vďaka povinnosti pracovať Naopak, s nástupom kapitalizmu po r. 1989, ktorý dáva priestor grázlom, špekulantom a parazitickému spôsobu života, došlo k rozvinutiu parazitického spôsobu života Rómov.  Ako napísal 13. 10. 2012 v Pravde V. Jancura: „Ibaže to už tu raz bolo - trestať "vyhýbanie sa práci" ako príživníctvo. A hoci socialistický štát nemusel v porovnaní s dnešným brať až také ohľady na ľudské práva a mal na neprispôsobivých občanov oveľa dlhší bič, veľkú zmenu nedosiahol.“
Príklad z Rimavskej Soboty. Asi pred 2 rokmi na serveri Rimava.sk rómsky poslanec za mesto vyzýval ostatných poslancov, aby sa išli pozrieť na dva rómske paneláky, v akom sú zlom stave, prečo ich nedajú opraviť. V diskusii som napísal pánovi poslancovi, aby sa išiel pozrieť na naše paneláky,v akom sú dobrom stave. Nie preto, že ich dalo mesto opraviť, ale ľudia si poctivo platia nájomné, aj do fondu opráv a z toho sa financujú opravy paneláka, inak by tiež vyzeral šedivo , výťahy pokazené, maľba ošúpaná.  Jednoducho, niektorí členovia rómskej komunity sa aj vďaka tzv. rómskym programom a fondom spoliehajú na to, že oni to rozbijú, a niekto to za nich opraví.

Preto ja rozlišujem medzi Rómami a rómskym spôsobom života, pretože takýmto spôsobom života žije aj množstvo bielych a naopak, množstvo Rómov nežije takýmto spôsobom života.  Možno by sa to dalo nazvať aj iným názvom, lenže ak sa oficiálne hovorí o rómskej problematike, existuje vládny splnomocnenec pre rómske záležitosti, niet dôvodu nazývať inak tento spôsob života, pretože k jeho zmene mieri väčšina programov.
Rozdiel medzi Rómami a rómskym spôsobom života je viditeľný v našej dedine, kde som vyrastal. Oproti rodičovskému domu žijú dve rodiny Rómov.  Pracovitý rómsky murár  tu postavil vari najväčší dom v dedine (preto ho dnes majú problém predať). V dedine žili vždy zo 3 – 5 rómskych rodín, vždy išlo o slušné pracovité rodiny. Dá sa povedať, že si kupovali domy v tejto dedine preto, aby unikli z rómskeho prostredia a nežili rómskym spôsobom života. V detstve jedna Rómka chodila s nami aj k nám domov, hrali sme sa, nikto s tým nemal problém. Aj rodina oproti s nami dobre vychádza, často sa na nás obracali o radu, ako si s niečím poradiť, boli sme im pomôcť napr. aj na zabíjačke, vzájomné návštevy nie sú problémom. Nakoniec, môj švagor má v sebe aj rómsku krv, jeho otec bol polovičný Róm. Ale aj sestra, či synovci  sú vysoko nespokojní s jeho pracovnou morálkou. Takže u mňa nejde len o teoretický pohľad na problém, vyrastal som v tomto prostredí a pravidelne v ňom pobývam.
Na rozdiel medzi Rómami a rómskym spôsobom života poukázala aj rómska kaderníčka Kateřina Žigmundová v článku Jsem trochu jiná než většina Romú, Blisty.cz 12. 10. 2012: „Od dětství má Kateřina pocit, že je trochu jiná než většina ostatních Romů. "Žiju i jiným životem než oni a proto si s většinou z nich nerozumím. Jsou někde jinde než jsem já. Tím nechci říct, že bych si hrála na něco jiného, nadřazenějšího. Vůbec ne. Jsem Romka a za to se nijak nestydím! Ale sdílím s většinou Romů jenom něco," vysvětluje emancipovaná Rómka.

Nie je mojím úmyslom Rómom ubližovať, skôr pomôcť. Ale k tomu treba vedieť aj pomenovať problém a od toho odvíjať riešenia.  Ak zájdem do širších súvislostí, aj niektoré parazitické systémy si nakoniec našli svoje pozitívne uplatnenie. Takým sú napr. mitochondrie v našich bunkách, ktoré zohrávajú funkciu energetických centrál buniek. Predpokladá sa, že pôvodne išlo o parazitické organizmy, ktoré do buniek prenikli, svedčí o tom aj reakcia nášho imunitného systému, ak sa dostanú z buniek von. To len na ukážku, že nič nie je čiernobiele a riešenia vždy existujú, a to, čo sa ukazovalo ako zlé, sa môže ukázať ako prospešné.

Čo sa týka riešení, existujú dve základné alternatívy:

1. Ak Rómovia chcú žiť rómskym spôsobom života, ako deti vetra, bez toho, aby sa niekto staral do ich vzdelanosti, pôrodnosti – nie je problém. Ale potom bez akýchkoľvek rómskych programov, štedrých podpôr, pozitívnej diskriminácie väčšinového obyvateľstva. Rovnosť v právach a povinnostiach s ostatným obyvateľstvom. Žiadne čierne stavby. Bezdomovec bol napr. prenasledovaný za to, že si postavil chatrč v lese, pritom väčšina osád je postavená čiernym spôsobom na cudzej pôde a nerieši sa to.

2. Ak Rómovia chcú byť závislí od pomoci štátu, regiónov, miest,  EÚ, rôznych organizácií, tým ale priznávajú, že nemajú vlastnú ekonomickú svojbytnosť, zodpovednosť a tú musí za nich prevziať spoločnosť. Ale potom zodpovednosť so všetkým, čo k tomu patrí.  Aj čo sa týka vzdelania, pôrodnosti, celkového rozhodovania o ich živote. Ak sociológovia voči metódam socializmu protestovali, že dôsledkom prevýchovy bude aj strata rómskej identity a pôvodnej kultúry – áno, znamená to aj stratu časti rómskej identity. Nemyslím, žeby ale išlo o stratu rómskej kultúry. Ak chcete, aby sa o váš niekto staral, musíte prijať jeho podmienky. V Nórsku s tým nemajú žiadne problémy.

2a. Hlavne regulovať pôrodnosť. Možno plodiť len toľko detí, koľko dokážeme zodpovedne vychovať. Rôzne pseudohumanistické výklady nech si ľudskoprávne organizácie odpustia. Toto je prísny zákon prírody i ľudskej spoločnosti, kto ho nedodrží, vyhynie. Ak bude mať rómska rodina 7 detí a nedokáže ich vychovať v dôstojných podmienkach, umiestniť ich do detského domova a internátnych škôl. Samozrejme, toto sa nedotýka iba Rómov, ale všetkých občanov. Vo Veľkej Británii  či v Nórsku s tým nemajú najmenší problém, prečo by mali nás v tomto smere poúčať? Myslíte, že sa tým deťom ublíži, ak dostanú vzdelanie, civilizovanú výchovu? A rómske rodiny sa naučia tiež uvažovať o tom, koľko detí si môžu dovoliť vzhľadom na svoje možnosti. Je potrebné vytvoriť tlak na rómske komunity, aby sa snažili poskytnúť svojim deťom čo najlepšie prostredie, inak im budú odobraté. Tým sa deti pre ne nestanú zdrojom príjmov, ale naopak nákladovou položkou a začnú sa zodpovednejšie správať.

Regulácia pôrodnosti je vari najdôležitejším opatrením. Je aj v záujme samotných Rómov. Ak budú mať maximálne po dve deti (v rodinách, ktoré sa o ne nevedia postarať), tým vie aj štát poskytnúť starostlivosť, primerané vzdelanie.  Raz u mňa sedeli dvaja ľavicovo orientovaní Rómovia, bratia. Medzi rečou mi hovoria, čo budeme robiť, ak ich bude väčšina. Zasmial som sa a hovorím, že či sú schopní oni ako väčšina toľko pracovať, aby sa postarali aj o bielych. Radšej na túto tému nepokračovali.

2b. Treba vyvinúť tlak a prepracovať programy na vzdelanie rómskych detí. Rómske komunity zatiaľ o vzdelanie svojich detí prejavujú slabý záujem, ako ukázali niektoré projekty v snahe zvýšiť počty stredoškolských študentov z radov Rómov. Internátne školy sa tu javia ako veľmi vhodný spôsob dosiahnutia vzdelania. Všimol som si napr. vystupovanie rómskych detí z detských domovov, že sa značne líšili od iných Rómov, v pozitívnom zmysle.
Niektorí ľudia, napr. bývalá štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová, odmietli koncepciu internátnych škôl pre rómske deti, vraj s ohľadom na zlé skúsenosti eskimáckych detí v Kanade s podobným systémom, kedy dochádzalo k asimilácii pôvodných obyvateľov a deti utrpeli veľké traumy. Kanadská vláda sa Eskimákom za tzv. asimiláciu ich detí ospravedlnila.

Je však nezmyslom porovnávať Rómov, Eskimákov, Indiánov, či Polynézanov. Eskimáci, Indiáni, či Polynézania sa neprosili kolonizátorom, aby sa o nich starali. Boli to plne sebestačné etniká,  hospodársky svojbytné etniká, schopné sa o seba postarať. V tomto prípade skutočne dochádzalo k zločinnej asimilácii ich detí.  Toto u Rómov absolútne chýba, preto  nemá zmysel porovnávať skúsenosti s inými etnikami. Rómovia sa priam účelovo rozptyľujú na cudzích územiach po skupinách, vytvárajúc diaspóry. Ich cieľom nie je dosiahnutie ekonomickej, územnej svojbytnosti, sebestačnosti,

2c. Samozrejme, treba nájsť spôsoby, ako zapojiť Rómov do pracovného života. Kapitalizmus potrebuje rezervnú armádu nezamestnaných. Rôzne rómske programy by nemali byť orientované na sociálnu pomoc, ale hlavne na vytváranie pracovných príležitostí, na poradenskú činnosť, vytváranie poradenských centier. Keď už aktivisti toľko pracujú na rómskych programoch, mohli by rozmýšľať práve v tomto smere. Treba usmerňovať energiu, záujem Rómov tým smerom, pre ktorý majú prirodzené nadanie. Napr. na hudobné, tanečné vzdelanie, vytváranie hudobných, tanečných súborov. Cirkusovú prácu. Prácu so zvieratami vo vytvorených firmách, okolo koní, v zoologických záhradách. Prácu v ovocných sadoch.
V Spišskom Hrhove starosta V. Ledecký dokáže pracovať s Rómami, ale ukázalo sa, že uplatňuje voči nim taktiež pomerne prísne podmienky. Zmluvy o aktivačných prácach podpisuje s Rómami nie na pol roka, ale len na mesiac, s kým nie je spokojný, musí skončiť.

Ja osobne mám ďaleko k tomu, aby som chcel Rómom ublížiť. Skôr pomôcť. Ale k tomu je potrebné realistické hodnotenie situácie, analýza a nie utopické programy a predstavy. Osobne ani nevidím veľký problém v tom, žeby Rómovia vyciciavali sociálny systém krajiny, určite z finančného systému krajiny berú viac rôzni bohatí špekulanti.  Skôr je problém v tom, že oblasti obývané rómskymi komunitami vykazujú vysoký stupeň nezamestnanosti a zaostalosti, väčšina rozvojových programov tam zlyháva na kvalifikačnej štruktúre pracovnej sily.

 

Obrázok používateľa ľavičiar
#11
Ladislav Hvižďák
15. apríl 2015, 20:38

Pán Antal ďakujem za túto reakciu na článok. Toto sa malo uverejniť ako hlavný článok nielen v Novom slove. Udreli ste kliniec po hlavičke. A to dokážu ľudia, ktorí s daným problémom žijú, majú s ním skúsenosti a nehovoria o niečom, čo niekde niekedy prečítali alebo o tom počuli.

Obrázok používateľa Peter Dolina
#12
Peter Dolina
15. apríl 2015, 20:53

Pan Antal,

Ja smekam, toto fakt by malo byt ako hlavny clanok.

Obrázok používateľa anton b.
#13
anton braxatoris
16. apríl 2015, 11:30

Tomu co napisal Milan sa hovori kvalifikovany clanok. Bola by skoda, keby tato reakcia zapadla v ramci diskusneho prispevku. Navrhujem nazov clanku - Moja romska otazka a k tomu nejaka pekna fotka, napriklad zatisie stromov utatych vo vyske pasu. Dufam si to precita aj pan docent Chmelar, nech ho to trochu uzemni v jeho  snivani. A to este nebola spomenuta tazka praca policajtov v takomto prostredi. To je tiez rozsiahla kapitola.

Obrázok používateľa Milan Antal
#14
Milan Antal
16. apríl 2015, 12:26

Samozrejme, toto je citlivá téma. A celý problém sa iba prehlbuje tým, že sa názory kapitalistických elít a verejnosti rozchádzajú, tak ako sa rozchádzajú v množstve iných tém (napr. Ukrajina, NATO). Kapitalistické elity v snahe zastaviť historický vývoj, vytvorili  propagandisticky virtuálny svet, silne odtrhnutý od reality, plný falošnej agendy, ktorá deformuje pohľady na situáciu a riešenia.
Nemali by sme sa nechať poučovať Západom, ako máme riešiť rómsky problém. Pretože my ho dokážeme riešiť humánne, na rozdiel od nich, ktorí ho vyriešili jednoducho tým, že Rómov vyvraždili, sterilizovali, vyhnali. Nečudo, že po takýchto „humánnych“ metódach na Západe sa rómsky problém stratil .

Pozrime sa trochu do histórie, ako tento problém riešili:

V roku 1417 vyšiel prvý  protirómsky zákon v Nemecku, Vtedajší Reichstag, snem v Landau vyhlásil Rómov za zradcov kresťanských krajín, za vyzvedačov, kt. platia Turci a za pôvodcov morových epidémií.

Jedným z prvých nariadení  proti Cigáňom, ktorým sa začalo prenasledovanie, mučenie a vešanie Cigáňov, bol edikt z r. 1531 v Anglicku.
Boli odsúdení na život v lesoch pohraničných oblastí a vzťah majorít k nim najlepšie vystihuje historický dokument o dedičstve jedného anglického lorda. Popri rôznych poľovníckych trofejach vyššej zveri sa objavujú aj vypchané rómske hlavy.

V roku 1560 vydal švédsky arcibiskup L.Petri zákaz krstenia a pochovávania RómovV r. 1637 boli Rómovia vypovedaní z územia Švédska, tých, ktorí ostali, bolo možné beztrestne zabíjať.
Vstup  Rómom do Švédska bol zakázaný až do r. 1954. 

21. 4. 1688 habsburský cisár Leopold I. vydal edikt proti Rómom, ktorým boli vypovedaní z krajiny.
Za cisára Jozefa I. (1678 – 1711) boli Cigáni opäť prenasledovaní, mrzačení a vešaní.
20. 6. 1721 nariadil Karol VI. (1711-1740), rímskonemecký cisár, hlava Habsburskej monarchie, uhorský, český kráľ a španielsky kráľ likvidáciu Rómov na celom území svojho cisárstva.
V r. 1725 Fridrich Viliam I. odsúdil všetkých Cigánov nad 18 r., ktorých uväznia na území Pruska, na trest smrti obesením.
V 17. a 18. st. v Holandsku organizovali tzv. Heidenjachten – hony na pohanov- hrozné lovy na Cigáňov za účasti vojska, polície a rytierov. V 18. st. z Holandska úplne vymizli.

Pozrime sa na 20. a 21. storočie:

V tridsiatych rokoch 20. st. mnoho štátov viedlo politiku hygieny rás voči rómskemu etniku. Vo Francúzsku to bol nositeľ Nobelovej ceny za medicínu Alexis Carrel, ktorý vypracoval docielenie aristokratickej biológie pomocou eugenistiky. V knihe L´ homme cet inconnu napísal: “Na udržanie elity je eugenizmus nevyhnutný. Je jasné, že jedna rasa musí rozmnožovať svojich najlepších jedincov.” (Alexis Carrel, cet inconnu, Editions Golias, Lyon, 1996 – nové vydanie).

– V r. 1928 vo Švajčiarsku odhlasovali prvý európsky zákon o sterilizácii mentálne zaostalých. Na základe tohto zákona švajčiarski vedci počas 2. svetovej vojny vyhubili asi 50 tisíc Rómov.

– V r. 1934 Nórsko a Švédsko vydalo zákon o povinnej sterilizácii. V r. 1935 sa k nim pridalo Dánsko a Fínsko. Odvtedy sa voľne praktizovali sterilizácie mentálne zaostalých a postihnutých osôb, ale aj osôb s genetickými chorobami. V Nórsku bolo postihnutých 40 000 a v Dánsku 6 000 osôb. Vo Švédsku bol tento prístup aktuálny až do r. 1975. Švédi ako prví založili štátny inštitút rasovej biológie.

 V tom čase sa vo Švédsku robili aj rôzne pochybné experimenty. K nim patrí napríklad nútená sterilizácia. Do roku 1976 vykonali okolo 60-tisíc zákrokov - s odôvodnením "posilnenia" švédskej rasy.
 Švédsko a Švajčiarsko sa pritom pokladajú za vzorové demokratické krajiny.

V r. 1926 až 1972 bola vo Švajčiarsku realizovaná protikočovná protirómska operácia Deti dlhej cesty. Viac ako 600 rómskych detí odtrhli od svojich rodín, umiestňovali ich systematicky do rodín alebo do detských domovov, ústavov pre mentálne postihnutých.

Francúzsky prezident Sarkozy v roku 2010 odstránil stovky nelegálnych táborísk a za jeden mesiac poslal do Rumunska tisícku Rómov.
Dva roky potom pokračoval v jeho politike i socialistický prezident Francois Hollande.
9. 8. 2012 odstránili nelegálne táborisko asi dvesto Rómov pri metropole Lille na severe krajiny.
Za predchádzajúci týždeň pritom rozobrali obydlia asi 350 Rómom v okolí Lyonu a Paríža. Vyše dvesto z nich posadili do lietadla do rodného Rumunska. Súhlasili s dobrovoľným návratom za príspevok 300 eur na osobu. Minister vnútra Manuel Valls trval na tom, že táboriská museli zrušiť zo zdravotných dôvodov..
 27. 11. 2013 francúzske úrady nechali vypratať jednu z najväčších nelegálnych rómskych osád v krajine, ktorá sa nachádzala na území parížskeho predmestia Saint-Ouen a žilo v nej približne 800 ľudí. Minister vnútra Manuel Valls vyjadril koncom septembra názor, že Rómovia vo Francúzsku nemajú záujem o začlenenie sa do spoločnosti a mali by preto krajinu opustiť.
28. 1. 214 francúzsky súd odmietol udeliť povolenie na trvalý pobyt rodine rómskej školáčky, ktorú minulý rok vyhostili do Kosova.
Polícia 15-ročnú Leonardu vytiahla zo školského autobusu pred očami jej spolužiakov počas triedneho výletu a následne ju aj s rodičmi a šiestimi súrodencami deportovali z krajiny. Súd vo francúzskom meste Besançon rozhodol, že povolenie na pobyt celej rodine neudelí, keďže rodičia ani v minulosti nepreukázali vôľu začleniť sa do spoločnosti a riadne pracovať. Súd sa tiež vyjadril, že vyhostenie rodiny bolo v súlade so zákonmi a medzinárodnými záväzkami Francúzska vo vzťahu k rodine a jej právam.

V r. 2012 robil švédsky verejnoprávny rozhlas prieskum vo vzťahu k Rómom. Požiadal príslušníkov rómskej komunity vo Švédsku, ktorú dnes tvorí asi 50 tisíc osôb, aby sa v tradičnom odeve pokúsili prenajať si automobil na niektorej z čerpacích staníc spoločnosti Statoil a OKQ8. Vo viac ako tretine prípadov (22 zo 65) Rómov odmietli s tým, že majú všetky autá prenajaté, hoci o polhodinu neskôr redaktor rozhlasu si auto bez problémov prenajal.
Predsudky voči Rómom sú vo švédskej spoločnosti prakticky všadeprítomné, súevidentné na všetkých jej úrovniach, priznal tamojší ombudsman pre rovnoprávnosťLars Lindgren.

Od r. 1999 z Kosova pred čistkami albánskych nacionalistov zutekalo vyše 30 tisíc Rómov. Prečo Západ nebránil práva rómskej menšiny v tomto prípade? Pretože začal pokladať územie Kosova za oblasť svojich záujmov a Rómov tam nepotreboval.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984