Manifest Humanistickej (ľuďom slúžiacej) ekonomiky

Počet zobrazení: 5451

Vo vedeckom svete, ale aj v ostatných sférach spoločnosti ( i v médiách) spolu s rastom nespokojnosti zo súčasným stavom ekonomiky, s jej spravidla chmúrnymi vyhliadkami  a často negatívnym vplyvom na vnútornú i medzinárodnú politiku, narastá naliehavosť požiadavky  nájsť pozitívne východisko  –  realizovateľnú koncepciu novej, svojou podstatou jednoznačne lepšej ekonomiky. Analyzujú sa pozitívne i negatívne skúsenosti európskeho, ale i súčasného ázijského socializmu ( i skúsenosti  Južnej Ameriky ), ktorých predpokladom vzniku bola skoková a trvajúca zmena hegemóna politickej moci v štáte. V oblasti postupnej transformácie vznikajú vízie, čiastkové námety,  návrhy na čiastkové vylepšenia súčasného stavu i solídne predstavy o sústave návrhov na budúcu transformáciu. Jednu z možných realizácii postupnej transformácie ( podobne ako v dožívajúcom feudalizme postupne začali vznikať voči nemu progresívne výhonky – kapitalistické podniky a banky, ako „motory“ jeho transformácie, i celé koncepcie rodiaceho sa kapitalizmu (napr. koncepcia Adama Smitha) v stručných kontúrach načrtáva nasledujúci manifest.

Manifest
Humanistickej (ľuďom slúžiacej) ekonomiky

 

Chceme spravodlivú participáciu,
chceme spravodlivejší a vopred dohodnutý podiel na spoločne vytvorenej
pridanej hodnote!

(tézy)

Európou i svetom opäť obchádza strašidlo svetovej vojny, hrozby z vysokej zadlženosti i „tlačenia“ peňazí a s tým spojená neistota z pokračovania, opakovania sa či návratu lokálnych či globálnej krízy.

Neoliberálny kapitalizmus jemu imanentným mechanizmom neustále prehlbuje rozpory medzi stále užšou globálnou oligarchiou, ktorá vlastní a ovláda polovicu svetového bohatstva a ostatnými 99,9 percentami obyvateľstva planéty, medzi ktorými narastá nespokojnosť i  sociálne otrasy. Súčasne vytvára a prehlbuje rozpory medzi touto oligarchiou a každým štátom, či skupinou, ktorá toto globálno-monopolné postavenie môže, alebo chce ohroziť. Globálna oligarchia i štáty ktoré jej slúžia, ako sa ukazuje ,neváhajú v tomto dvojjedinom zápase využiť akékoľvek prostriedky, ktoré by umožnili udržať si svoje globálne mocenské postavenie, globálno-ekonomickú moc a jej neustálu reprodukciu.

Potenciálnou rozbuškou je pretrvávajúci problém chudoby, problém nezamestnanosti. Keď takmer 40 % práceschopného obyvateľstva planéty nepracuje, nemá zamestnanie a na druhej strane stovky biliónov virtuálnych investičných prostriedkov cirkuluje na finančnom trhu bez toho, aby pomohlo rozvoju reálnej ekonomiky, aby vytvorili nové pracovné miesta a zlikvidovali tento vred súčasnej spoločnosti, vysokú nezamestnanosť a chudobu, nie len v najchudobnejších a menej rozvinutých krajinách.

Strach o ohrozenie globálneho monopolu, predovšetkým v oblasti systému medzinárodných financií a ovládania zdrojov, m.i. stimuluje vznik lokálnych politických prevratov i ozbrojených konfliktov , stále rýchlejšie roztáčanie zbrojenia, a to ako u tých, ktorí sa boja o svoju dominanciu a zvyšujú svoju agresivitu, tak aj u tých, ktorí vidia, že táto dominancia je hrozbou ich vlastnej cesty rozvoja i globálneho  všestranného rozvoja ľudstva a zvyšujú svoju obranyschopnosť.

Súčasná neoliberálna ekonomika sa opiera o kombináciu globálnych i lokálnych deformácií trhového mechanizmu, vytváraných monopolným postavením najsilnejších subjektov lokálnej, ale najmä globálnej ekonomiky. Ich vážnym prejavom je aj prehlbujúca sa nerovnoprávnosť v podnikateľskej sfére, napr. neodôvodniteľne vysoká výnosnosť investícií najsilnejších do finančného, virtuálneho trhu a špekulatívne získavanie nadpriemerne vysokých, spravidla bublinových ziskov ( i legálne úniky zo zdanenia) čo spôsobuje nedostatok investícií do reálnej ekonomiky i podmienky, aby ich merná cena bola nespravodlivo vyššia, ako „cena“ ľudských zdrojov.

Symptomatická je neustála honba za akumuláciou a za ovládaním čo najväčších objemov bohatstva, ktoré sú spojené s veľkosťou a dosahom ekonomickej, ale v konečnom dôsledku aj politickej moci. V tomto zápase sa často stráca záujem o reálnu  užitočnosť produkovanej pridanej hodnoty (PH) i celého vytváraného, najmä finančného, bohatstva. Nie je dostatočne stimulovaný záujem uspokojovať skutočné ľudské potreby, zvlášť miliárd chudobných a veľkého počtu hladujúcich ľudí na tejto planéte. Nie je stimulovaný záujem o tvorbu                                                                                                                                                                        užitočností, ktoré skutočne prospievajú spokojnejšiemu a zdravšiemu životu, jeho zlepšovaniu To všetko silne postihuje aj strednú vrstvu (aj nie málo podnikateľov), ktorej časť pod tlakom tohto deformovaného globálneho i lokálneho trhového mechanizmu, bez svojho zavinenia, sa prepadá niekedy až na hranicu chudoby, medzi tých, ktorí sa musia každý deň starať o to, aby mali prostriedky na zabezpečenie svojej dennej existencie.

Doterajšie analýzy ukazujú, že neoliberálna ekonomika nemá vnútorné mechanizmy a možnosti zásadne vyriešiť tieto kardinálne nedostatky a hrozby. Riešením je len zmena ekonomickej paradigmy. Takúto zmenu možno realizovať aj postupnou transformáciou (no nemožno vylúčiť, že tam, kde miera nespokojnosti a sociálnych nepokojov prekročí únosnú mieru, sa zmena zrealizuje šokovou metódou) terajšej ekonomiky napr. na novú - Humanistickú ekonomiku (HE), ktorá je pravdepodobne doteraz najprepracovanejšou, vnútorne konzistentnou koncepciou novej postneoliberálnej ekonomiky. Je koncipovaná tak, že humanistické podniky - základné ohniská humanistickej ekonomiky, môžu vznikať (aj ako startupy), ale sa aj z terajších podnikov transformovať, a úspešne fungovať už aj v reálnych podmienkach neoliberálnej ekonomiky.  Dynamikou produktivity, rastom ich početnosti a tým aj ekonomickej (a logicky aj politickej) sily ľudského produkčného faktora dokážu postupne presadzovať a urýchľovať transformáciu všetkých, pre HE potrebných, kľúčových súčastí ekonomiky na ekonomiku Humanistickú.

Na rozdiel od súčasnej ekonomiky, Humanistická ekonomika (HE) má šancu vytvoriť vzájomne prepojený, teda konzistentný ekonomický mechanizmus, ktorý na zaslúžený piedestál postaví produkciu užitočností - užitočnej pridanej hodnoty (PH), toho čo ľudia skutočne potrebujú a tiež aj poctivé výmenné hodnoty (ceny) jednotlivých, pre ľudí potrebných užitočností, vrátane cien nájmov produkčných faktorov.

A to všetko pri racionálnej ekonomickej regulácií spotreby týchto užitočností, vo väzbe na existujúcu relatívnu vyčerpateľnosť zdrojov tejto planéty, pri zachovaní, ba i zlepšovaní kvality životného prostredia, v základnom  záujme - udržateľného rastu kvality života.

Mechanizmus humanistickej ekonomiky vychádza z nevyhnutnosti dočasne využívať všetky pozitívne stránky trhového i globálneho mechanizmu, ale súčasne potláčať ich negatívne stránky. Jej dlhodobým cieľom je postupne vytvárať podmienky, najmä budúcou prevahou potenciálnej ponuky bežných produktov vyrobených v automatizovaných produkčných systémoch (aj na báze možností systému „3D tlačiarní“) nad dopytom racionalizovanej spotreby a tým v konečnom dôsledku urobiť trhový mechanizmus reálne nepotrebným. To v konečnom dôsledku vytvorí z tvorivej práce, namiesto životnej nevyhnutnosti, životnú potrebu.

Základnou charakteristikou humanistickej ekonomiky je zmena od súčasného zápasu o maximalizáciu zisku, k súťaži o maximalizáciu produkcie užitočnej pridanej hodnoty a o jej spravodlivú deľbu najmä medzi základnými produkčnými faktormi: vlastníkmi minulej, zhmotnenej práce (správnejšie „stovarovenej“) v hmotných i nehmotných výrobných, investičných prostriedkoch a vlastníkmi aktuálnej, živej tvorivej práce.

Spravodlivo ocenená pridaná hodnota (t. j. to čo produkčnou činnosťou produkčných faktorov podniku sa k hodnote vstupov pridá, teda: – tržby mínus vstupné tovary a služby –, čo sa v podstate rovná súčtu cien za prenájom produkčných faktorov: predovšetkým živej práce a investičných prostriedkov) nahradí doteraz kriteriálnu pozíciu zisku. Dosiahne sa konečne súlad mikroekonomického, podnikového kritéria – PH – s makroekonomickým, so záujmom celého štátneho ( i globálneho) spoločenstva zvyšovať svoj užitočný hrubý domáci produkt - HDP-, ktorý nie je nič iné, ako v štáte vytvorená suma pridaných hodnôt. To radikálne zmení celý systém doterajších kritérií, vyrieši problémy jeho nekonzistentnosti, ba i protikladnosti, na vzájomne sa podporujúci nový systém kritérií, ukazovateľov i oceňovania.

Táto zmena je v mechanizme humanistickej ekonomiky realizovaná tým, že vlastníci všetkých na produkcii zúčastnených faktorov, vopred dohodnú budúce podiely na vyprodukovanej pridanej hodnote, opierajúce sa o reálny pomer objektivizovanej ceny prenájmu minulej a aktuálnej práce (napr. na základe transparentného využívania novelizovaných cenníkov internetových obchodných spoločností i súčasných lízingových spoločností, rozvoja globálnych internetových cenových prehliadačov, konsolidovaných katalógov prác i mzdových tarifných stupníc a pod.). Potom maximalizácia príjmov každého z vlastníkov produkčných faktorov je realizovateľnou len vtedy, ak sa vyprodukuje čo najväčší objem realizovanej pridanej hodnoty, pretože získavať väčšie príjmy jedného na úkor druhého , sa princípom vopred dohodnutého podielu, po prijatí dohody už nebude môcť realizovať. A tendencia, aby dohody boli každý rok spravodlivejšie, bude vytváraná spätnou väzbou, pozitívnym tlakom trhového mechanizmu na vyrovnávanie priemerného nájomného produkčných faktorov i na objektivizáciu výstupných cien produkcie i cien vstupov, neuznávaním deformovaných ocenení, ale aj tlakom demokratickej sily (napr. odborovo organizovaného) ľudského faktora. 

Pozitívnou vlastnosťou mechanizmu HE je, že uplatnenie princípov HE, najmä princípu participácie produkčných faktorov na tvorbe i rozdeľovaní pridanej hodnoty, zo začiatku aj v nie veľkom počte podnikov vyvolá príťažlivosťou participácie, vyššou efektívnosťou a produktivitou humanistických podnikov i likvidáciou korupcie a klientelizmu a tým aj vyššími mzdami ich zamestnancov, prirodzený ekonomický tlak na ich uplatnenie v stále ďalších a ďalších podnikoch. Tento proces môže urýchliť racionálna podpora štátu, no i bez nej mechanizmus „snehovej gule“ by mal zapôsobiť. Treba len neodkladne začať.

Aký je obsah, väzba i postupnosť krokov a čo je dôležité urobiť a postupne presadiť (napr. využitím platnej legislatívy, najmä zákona o kolektívnom vyjednávaní i zákonných ustanovení o právach zamestnancov v obchodných spoločnostiach a postupne presadzovanými novelizáciami v  systéme právnych predpisov), teda bez násilných zlomov a silných otrasov (napr. nie je nevyhnuté realizovať nepotrebné nacionalizácie, ale ani neproduktívne privatizácie):

  1. Začať presadzovať spravodlivejší a vopred dohodnutý podiel na spoločne vytvorenej pridanej hodnote. Transparentne účtovne vyhodnocovať podnikové náklady produkčných faktorov i ich podiely na PH. V kolektívnych zmluvách ( ako prejav zvyšovania miezd) zakotviť participáciu na vytvorenej PH, smerujúcu k spravodlivému podielu zúčastnených produkčných faktorov na jej produkcii a deľbe. Je potrebné zdôrazniť že participácia na PH si vynúti decentralizáciu jej vyhodnocovania a deľby (i zdaňovania ) na tú úroveň, kde sa ona tvorí - na úroveň územne lokalizovaných produkčných subjektov.
  2. Znevýhodniť, obmedziť, možnosti investovania do produkcie virtuálnej bublinovej hodnoty, do rizikových, či hazardných operácií, najmä na finančnom trhu (napr. uplatnením Tobinovej dane, a čo je priechodnejšie, čo teoreticky môže uplatniť každý štát aj samostatne – daňou z rizikových, hazardných, virtuálnych, špekulatívnych investícií) a tým zvýšiť objem prostriedkov, ktoré budú k dispozícii na investovanie do reálnej ekonomiky, podnikovej i verejnej .
  3. Participáciu zúčastnených produkčných faktorov pri tvorbe i realizácii pridanej hodnoty využiť na ekonomický tlak na rast transparentne, štatisticky vyhodnocovanej efektívnosti využitia vstupných hmotných i nehmotných tovarov (teda i služieb) a na rast transparentne, štatisticky vyhodnocovanej produktivity PH –  súčinnosti produkujúcich výrobných faktorov, najmä inováciou konečných produktov a produkčných technológií.
  4. To umožní skoncentrovať zameranie tvorivosti, využitia vedeckého i praktického poznania na rast efektívnosti a produktivity a súčasne vzájomnou kontrolou participujúcich partnerov dosiahnuť, aby sa likvidovala: korupcia, klientelizmus, nepoctivé oceňovanie vstupov, výstupov i prenájmov faktorov, a samozrejme investície do bublinovej, virtuálnej, hazardnej „tiež ekonomiky“.
  5. Obmedzenie, resp. postupná likvidácia investícií do virtuálnej „ekonomiky“, spôsobí že prakticky jediným výnosne zaujímavým spôsobom investovania sa stane investovanie do lízingových spoločností a štátnych investičných fondov, vytvorí dostatok a neskôr aj potenciálny prebytok – rezervu – investičných prostriedkov a tým vytvorí dostatok pracovných miest a postupne zlikviduje nezamestnanosť. Pričom likvidácia nezamestnanosti a spravodlivejšie odmeňovanie živej práce (i miery jej tvorivosti) sú kľúčovými krokmi k nevratnej likvidácii chudoby, k výraznému rastu počtu ľudí patriacich do strednej vrstvy.
  6.  Dostatok investičných prostriedkov má šancu zameniť terajšiu migráciu ľudí za prácou na „migráciu“ výrobných prostriedkov za ľudskými zdrojmi do ich prirodzeného domáceho prostredia.
  7. Stále spravodlivejšia deľba pridanej hodnoty medzi vlastníkov minulej práce a vlastníkov aktuálnej živej tvorivej práce, medzi ktorými zvláštnu časť, zo samostatne dojednávaným podielom na PH, bude tvoriť top manažment, bude objektívne znamenať rast príjmov zamestnancov .Tým sa vytvorí možnosť i záujem pre účinnejšie investovanie zamestnancov do vlastníctva minulej práce, najmä do lízingových spoločností a štátnych investičných fondov, ktoré sa budú zaoberať prenajímaním investičných prostriedkov pre podniky i verejné služby, ale tiež starostlivosťou o ich potrebnú, najčastejšie uzlovú a softvérovú inováciu. To zabezpečí rast ich užitočnosti a tým aj pokles ich mernej ceny na jednotku výkonnosti.
  8. Rast miery sporivosti zamestnancov a tým rast objemu investícií vytvorí podmienky pre rýchlejší rast produktivity živej práce, čím len podporí tendenciu relatívne rýchlejšieho rastu príjmov živej tvorivej práce, oproti merným príjmom vlastníkov minulej práce.
  9. Druhú časť príjmov zamestnancov (rastúcich rastom vlastnených objemov a výkonnosti investičných prostriedkov) budú tvoriť ich podiely na príjmoch z prenájmu investičných prostriedkov, teda na pridanej hodnote lízingových spoločností a štátnych investičných fondov (tým aj na PH podnikov), čo bude mať význam zvlášť po dosiahnutí penzijného veku.
  10.  Minulá práca už z princípu reálne existujúcej a potrebnej miernej (v HE stabilnej) inflácie vytvára zákonitosť poklesu mernej ceny minulej práce, v porovnaní s cenou aktuálnej živej tvorivej práce.
  11.  Uplatnenie mechanizmu HE v bankách, poisťovniach, rozvoj lízingových firiem a štátnych investičných fondov (uplatňujúcich rovnaký mechanizmus), ale najmä jasná väzba peňazí na progresívny všeobecný ekvivalent – normatívnu jednotku aktuálnej živej práce – povedie k zásadnej zmene finančného systému, nepripúšťajúceho tvorbu bublinovej PH a tým aj riziko praskania bublín, ktoré boli vždy príčinou malých i veľkých kríz.
  12. Mechanizmus HE má šancu likvidovať dnes vážne podnikateľské riziká z insolventnosti odberateľov, z nedostupnosti úverov, z nestabilnej úrokovej miery, z neočakávaných kurzových zmien, ale najmä z lokálnych či globálnych kríz.
  13. HE si vyžiada presadenie štátnej i globálnej ingerencie nad všetkými prírodnými zdrojmi (v štátoch kde je zakotvená v ústave, jej rozšírenie a účinnejšie uplatňovanie) s ekonomickou destimuláciou špekulácií s nimi, a tiež nad udržiavaním a zlepšovaním kvality životného prostredia. Štáty zabezpečia systém zastupovania produkčného faktora „prírodné zdroje a životné prostredie“ v  produkčných systémoch, v ktorých tento faktor má adekvátnu váhu, čím pomôžu skĺbiť ekonomický záujem podniku so systémovými cieľmi štátu v oblasti prírodných zdrojov a životného prostredia..

Postupnou realizáciu týchto princípov HE, najmä pretransformovaním participácie produkčných faktorov na ich plnoprávne partnerstvo, obmedzením  oligopolných a iných, o veľkú ekonomickú moc opierajúcich sa špekulácií s ponukou a dopytom (najmä na finančných, ale i komoditných trhoch), i ďalších deformácií, je šanca, aby HE prekonala dnes vážny rozpor medzi autokraciou monopolu vlastníctva firiem a najmä ich pridanej hodnoty globalizujúcim sa vlastníkom jedného faktora – kapitálových prostriedkov a presadzujúcou sa skutočnou demokratizáciou spoločnosti, v ktorej fungujú. Dosiahne sa demokratizácia vzťahov v rámci produkčných subjektov (ale aj medzi nimi), vrátane vlastníctva ich PH, ale aj postupujúca demokratizácia vlastníctva produkčného kapitálového faktora. Pritom dôležitou súčasťou mechanizmu HE je zabezpečenie eliminácie možného pôsobenia negatívnych stránok doterajšej demokracie (napr. neadekvátne pomalej rekcie na zmenu potrieb, podmienok i možností, nedostatočná väzba práv a povinností najmä zodpovedných ľudí v top manažmente podnikov, inštitúcii i štátu, či jej zužovanie na volebné show a pod.).

Kľúčovým výsledkom pôsobenia HE už v prvých etapách bude likvidácia priamej väzby veľkosti bohatstva (napr. veľkého počtu podielov na lízingových spoločnostiach a štátnych fondoch) a jeho moci, najmä možnosti deformovať ekonomiku. Mechanizmus HE vytvorí podmienky (napr. aj zdaňovaním mimoriadne veľkého majetku)  pre postupnú likvidáciu v minulosti vzniknutých nezaslúžených rozdielov v bohatstve.

Takto základným kritériom úspešnosti humanistických podnikateľských, ale aj ostatných subjektov sa stane ich poctivý prínos k udržateľnému rastu kvality života, smerujúceho k novej kvalite civilizácie – humanistickej civilizácii, ktorú si dominancia Humanistickej (ľuďom slúžiacej) ekonomiky logicky vynúti.

Ivan Haluška, marec 2015

Úvodná ilustrácia – z obálky knihy Ivan Haluška: Budúcnosť globálnej ekonomiky. Teória a prax humanistickej ekonomiky

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa anton b.
#1
anton braxatoris
07. apríl 2015, 19:38

Na pozadi donedavna na vsetky strany sa rozdrapujucich neoliberalnych koncepcii (stichli po roku 2008) mozno takuto iniciativu uvitat. Nie som ekonom, tak aspon ludovy bonmot:

Slovenská spoločnosť už dávno nie je konzumná, slovenská spoločnosť je poplatková. Zaplatíte nevyhnutné náklady (nájom, energie,  povinné poplatky, splátky) a je po konzume.

(Miro Juriš)

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
08. apríl 2015, 09:51

Každý nový pohľad na ekonómiu v 21.storočí je vítaný, pokiaľ nie je postavený na prílišných utópiách a ortodoxnej ideológii. Tneto koncept Humanistickej ekonomiky vychádza v podstate z rovnakých poznatkov a blíži sa k rovnakým záverom, aké sú doteraz argumentované v ekonomickej demokracii,

zhodujeme v definovaní novej ekonomickej paradigmy, že to musí byť ekonomika založená na orientácii pre potreby ľudstva a človeka, že to bude ekonomika prinášajúca úžitok všetkým ľudským bytostiam a bude reálnou pre blaho človeka, v prospech všetkých a nielen sebeckého jednotlivca – vlastníka či investora, citujem: “bude založená na spravodlivej deľbe pridanej hodnoty medzi vlastníkmi minulej zhmotnenej práce i vlastníkmi aktuálnej, živej tvorivej práce.“  

Potom je to už záležitosť trvalej komunikácie a objasňovaniu obsahu medzi stúpencami rôznych - možno len v prístupoch - odlišných postupov k rovnakému cieľu – k blahobytu pre všetkých ľudí.

Prečo neakceptovať, že „humanistická ekonomika je koncipovaná tak že  humanistické podniky - základné ohniská novej ekonomiky, môžu vznikať, či sa z terajších transformovať, a fungovať už v lone neoliberálnej ekonomiky a dynamikou ich rozvoja presadzovať a urýchľovať jej celkovú transformáciu.“? O to isté sa snažíme všetci!

´    - Len pozor, bude treba skutočne exaktne definovať niektoré pojmy a postupy pre implementáciu takjeto ekonomiky, lebo také "startupy" (dnes definované ako jednoeurové eseročky pre mladých ajťákov) sa dajú v praxi zneužiť presne tak ako "fotovoltaické elektrárne" po roku 2000,, ktoré vyrástli na úrodných orniciach v najchudobnejších okresoch ako R.Sobora či Rožňava a akurát tak zamorili na sto rokov ornicu a štát ich musel  v zmysle smerníc EU dotovať, pretože okrem "dobrého biznisu" pre vlastníkov nepriniesli nič...

Trinásť bodov obsahu, väzby a postupnosti krokov k zavedeniu humanistickej ekonomiky sa vo viac ako dvoch tretinách zhoduje s postupmi zavedenia ekonomickej demokracie, povedzme, že niekedy je použitý iný pojem alebo definícia na popísanie takmer identických postupov.

Len v bode 9 sa nachádza „dočasný“ rozpor týkajúci sa rozdelenia časti príjmov zamestnancov. Tento rozpor vychádza z toho, že“ druhú časť príjmov zamestnancov ( tvoriacu sa rastom vlastnených objemov a výkonnosti investičných prostriedkov ) budú tvoriť ich podiely na príjmoch z prenájmu investičných prostriedkov teda na pridanej hodnote lízingových spoločností a štátnych investičných fondov ( tým  aj na PH podnikov), čo bude mať význam zvlášť po dosiahnutí penzijného veku.“

Odpoveď: Keďže môžeme predpokladať, že kolektívne vlastníctvo nebude definovať žiadny príjem z prenájmu svojich ekonomických aktív pre iné subjekty, ako aj to, že štát ako celospoločenský vlastník bude mať z daňových príjmov dostatok financií pre potreby ekonomicky neaktívnych občanov, budeme musieť posúdiť, čo sú to tie  „podiely na príjmoch z prenájmu investičných prostriedkov“  a dohodnúť sa, o aký typ vlastníctva tu v týchto prípadoch pôjde – či o kolektívne vlastníctvo, kde inštitút prenájmu pôvodne nebol zohľadnený kvôli eliminácii vykorisťovania jednej skupiny vlastníkov druhými, alebo pôjde o celospoločenské vlastníctvo, ktoré si prenajme kolektívny vlastník s tým, že bude „správcom“ daného majetku počas tohto prenájmu.  Tu by sa vyriešila i námietka Juraja Janošovského, že si nevie predstaviť atómovú elektráreň ako družstvo - a prečo nie, ak bude atómová elektráreň v celospoločenskom štátnom vlastníctve ponúknutá "na prenájom", teda na lízing, kolektívnemu správcovi? Nevidím v tom zásadný problém. Dá sa dohodnúť.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
08. apríl 2015, 09:56

Prosba: prosím, udržme diskusiu v tejto krásnej téme v pozitívnom a konštruktívnom duchu, nezanešvárme ju osobnými útokmi a konštruovaním nezmyselných negatívnych argumentov, nepiplajme sa už v minulosti a myslime na naše deti a nové mladé generácie - tvoríme to pre nich a to už je to jediné, čo môžeme urobiť. Ďakujem!

Obrázok používateľa Palo
#4
Pavel Novota
08. apríl 2015, 11:35

Peter, ozaj sa nechcem piplať v minulosti ale chýbajú mi argumenty.

 Takto základným kritériom úspešnosti humanistických podnikateľských, ale aj ostatných subjektov sa stane ich poctivý prínos k udržateľnému rastu kvality života, smerujúceho k novej kvalite civilizácie – humanistickej civilizácii, ktorú si dominancia Humanistickej (ľuďom slúžiacej) ekonomiky logicky vynúti.

Prečítal som článok trikrát, nenašiel som však žiadne argumenty ktoré by vyvodzovali úspešnosť Humanistickej ekonomiky. Ani logiku vynútenia zmien som nepostrehol. Tak neviem, kde je vo mne chyba.

Obrázok používateľa Palo
#5
Pavel Novota
08. apríl 2015, 12:44
Chceme spravodlivú participáciu,
 
chceme spravodlivejší a vopred dohodnutý podiel na spoločne vytvorenej 
pridanej hodnote!

Ja by som tiež všeličo chcel. 

 

zhodujeme v definovaní novej ekonomickej paradigmy, že to musí byť ekonomika založená na orientácii pre potreby ľudstva a človeka, že to bude ekonomika prinášajúca úžitok všetkým ľudským bytostiam a bude reálnou pre blaho človeka, v prospech všetkých a nielen sebeckého jednotlivca – vlastníka či investora,

Aký je dôvod pre súčasnú vládnucu garnitúru, ale aj budúcu, zmeniť ekonomiku na ekonomiku založenú na orientáciu pre potreby ľudstva a človeka, keď súčasná ekonomika pracuje pre nich a nápĺňa ich predstavy a potreby. To, že v súčasnej spoločnosti je možné vytvoriť družstvo (výrobné) mi nedáva žiadnu argumentáciu k zmene všeobecného vlastníctva VP aby sa zmenil aj spoločenský a sociálny charakter politického systému.

Pokiaľ historicky spoločenské systémy mohli prerastať z jedného do druhého, nakoľko vlastníctvo VP bolo pricipiálne založené na jednotlivcoch tu možnosť takého prerastania nevidím. Najreálnejšia zmena je v zbure (revolúcii) utláčaných vrstiev, alebo vo vojenskom konflikte "mocných", keď ich zdecimovanú moc bude možné "zodvihnúť", pokiaľ bude mať kto.

 

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#6
Vladimír Manda
08. apríl 2015, 15:11

Manifestu by určite prospelo, ak by sa v prvom rade vyjasnila otázka "spravodlivého" podielu. Neviem, čo pod tým autor rozumie. Okrem toho sa spravodlivé rozdelenie novo pridanej hodnoty medzi vlastníkmi minulej práce (kapitalistami) a vlastníkmi živej (námezdnou pracovnou silou) má dosiahnuť dohodou. Ale dnes sa tiež dosahuje dohodou určité delnie novo vytvorenej hodnoty a tak sa pýtam, čo by malo prinútiť vlastníkov minulej práce, aby za inak nezmenených podmienok mali pristúpiť na nejaké nové, spravodlivé delenie novo pridanej hodnoty, ak je jasné, že toto delenie bude pre nich menej výhodné ako to predošlé?

Obrázok používateľa Andrej Sablič
#7
Andrej Sablič
09. apríl 2015, 08:49

Už som k tomuto článku napísal jedno jedine slovo „mlčím“ ale neodoslal som ho. Keď som sa nad svojím konaním zamyslel tak ho schvaľujem. Bol by som nútený sam seba považovať za sviniara. Ak človek vidí, že niekto pred skalnou bariérou na ceste vytvára dymovú clonu aby ľudia do nej narážali hlavou a to vedome či nevedome nemal by mlčať. Nuž a toto sa týka aj na cestách poznania ak na nich niekto formou ilúzii vytvára clony, kde to môže byť oveľa nebezpečnejšie lebo zahmlieva cestu spoločnosti vpred ako celku.

V kapitalizme človek neovláda ekonomiku ale ekonomika človeka.

Ak by človek ovládal ekonomiku potom by v USA najmocnejšej krajine sveta neexistovali krízy a oné sa práve rodia tam a odtiaľ vyrážajú do sveta. Toto je praktická výpoveď o tom čo som napísal http://www.noveslovo.sk/prispevok-v-blogu/Otvoreny_list_pani_doc_Ilone_Svihlikovej_PhD .

Marx by povedal:

„prestaňte s utopistickým socializmom, pretože to nikám nevedie“!!!

 

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#8
Peter Zajac-Vanka
09. apríl 2015, 09:48

...ozaj je niekedy v tej diskusii lepšie pomlčať...ale čudujem sa majiteľovi webstránky Emilovi, že mu niektoré komentáre nevadia...

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#9
Peter Zajac-Vanka
12. apríl 2015, 21:02

Pretože som sa s profesorom Haluškom stretol a diskutovali sme o celom koncepte humanistickej ekonomiky, za čo ďakujem a vážim si to, budem rád diskutovať o možnostiach a uplatnení i tejto koncepcie v slovenskej praxi.

Je to totiž ozaj odborný koncept ekonóma, nestora slovenskej univerzitnej vedy, postavený na javoch a pojmoch ktoré používa ekonomická veda. Ako uviedol ešte vo vydaní v 2011 i osobne profesor D.Schweickart v Bratislave, očakáva tvorbu viacerých kontraprojektov ku kapitalizmu. Kontraprojektových konceptov ekonomiky, ktorá bude lepšia a humánnejšia ako je kapitalizstická ekonomika založená na koristení zo živej vytvorenej práce a na mimoriadnych ziskoch "lietajúceho" nadnárodného súkromného kapitálu.

Vypracovali sme koncept podľa Schweickarta pod názvom Ekonomická demokracia - fungujúci podnik na báze zamestnaneckej samosprávy na Slovensku. Bez záujmu zainteresovaných. Lebo "družstvo?". Lebo ľudská predpojatosť. Lebo ešte stále sa na Slovensku sníva sen o dokonalom zbohatnutí "zvečera do rána", len správne "trafiť do čierneho"... že organizovanie práce a produkcia čohokoľvek je poslaním ľudského rodu tak ako je poslaním včelstva organizovať sa do rojov a produkovať med, to dnes vďaka liberálnym i klasickým ekonómiám už nik neuznáva...a tak tu máme dnes "startupy" a "schránkové firmy" a oligarchov, ktorí nám strúhajú dlhé nosy, aj keď v škole boli veľmi slabými študentami...

Potrápili sme sa a zistili sme, že pojem humanistické podniky i pojem zamestnanecké samosprávy je schodný a postup by mohol byť "od polnoci" uskutočniteľný. Niekde zamestnanecká samospráva ako družstvo na ceste od kapitalizmu do socializmu 21.storočia, niekde ako humanistický podnik ako transformačný subjekt od kapitalizmu k postkapitalizmu...

Našim všeobecne známym problémom však je, že všetko, čo sa javí "na papieri" tak jasné a jednoznačne realizovateľné, prípadne čo sa javí na diskusii dostatočne analyzované a pripravené do praxe, zlyhá práve v uvedení do praxe.

A tá prax na Slovensku je biedna: obrátiť sa na podnikovú a podnikateľskú sféru? Dnes? Na Slovensku? Vo sfére, kde top manažéri šeidvejú už ako tridsaťroční v úsilí zachovať dostatočný odstup medzi nákladmi a výdajmi, aby sami neboli vyhodení ako "neefektívne vynaložený náklad"? Medzi malými a strednými podnikateľmi ("drobnými") z hľadiska hoc i väčšieho národného trhu susedných krajín? Mezdi "podnikateľmi" živnostníkmi - takmer príznačné je pre nich pritom ponúkané "riešenie" ako v kauze "Váhostav"?

Osloviť "tripartitu", teda zamestnávateľov - odbory-vládu v situácii, keď sa sociálny mier chveje ako vzduch v letnej horúčave pred búrkou? Všetci tí páni na tých "tripartitných" stoličkách veľmi dobre vedia, že ak neudržia ten krehký zmier, prídu o platy svojho zamestnania a - budú nezamestnanými. A teraz by sme im ponúkli, poďte sa s nami dohodnúť na percentách z budúceho vytvoreného produktu, presadzujme  spravodlivejší a vopred dohodnutý podiel na spoločne vytvorenej pridanej hodnote....

Alebo sa obrátiť na vládu Slovenskej republiky, na vládu Smeru Sociálnej demokracie a chcieť po nich, aby si nás aspoň vypočula a prešla s nami niektoré veľmi konktrétne a možné riešenia, ktoré by možno "od zajtra" a bez nákladov mohli fungovať a aspoň vylepšovať ten náš hnusný nemorálny a rentiérstvom hnijúci globálny kapitalizmus?  

Veď by sa všetci pos...!!!

No dobre, ale teraz ide aspoň o to, objasniť koncepty a pojmy a robiť tomu osvetu. To azda zvládneme...

Obrázok používateľa rasti.slav
#10
Rastislav Strhan
07. máj 2015, 12:45

Prečítal som si zbežne koncepciu humanistickej ekonómie a myslím si, že niekde v konečnom dôsledku to je skrytá podoba ako nahradiť trhovú ekonomiku plánovaným hospodárstvom. V návrhoch budovania humanistickej ekonomiky totiž dominujú slová ako vybudovať, vytvoriť, zabrániť, obmedziť, presunúť čo sú všetky atribúty štátneho zasahovania do trhu... a veľmi živo si viem predstaviť ako by vyzerala spoločnosť založená na takýchto princípoch... iba pripomeniem že podobné predstavy o "regulovaní" trhu majú nielen ľavé ale aj prvá politické ideológie... 

uvažujem už dlhšie v čom je chyba viacerých podobných konceptov "zmeny" ekonomického systému a aj ke´d neviem formulovať presne výhrady mám dojem, že tieto koncepcie vychádzajú z nesprávnych východísk a preto nemôžu dojsť ku pre mňa správnym záverom ... 

radšej použijem praktické príklady: 

1. rozdelenie bohatstva vo svete je považované za príčinu sociálnych otrasov a prejav nespravodlivosti kapitalistického systému. Pravda je, že nikdy v histórii nebolo rozdelenie také nerovnomerné, ale zároveň je pravda, že nikdy v histórii nebolo rovnomerné... to, či o 90% hodnoty spoločnosti rozhoduje 10% obyvateľstva alebo 1% obyvateľstva nie je zásadný rozdiel, pretože takáto kritika je kričaním 9% obyvateľstva aj my chceme rozkazovať... na druhej strane pravdepodobne kedykoľvek v histórii bolo tých x% vládnucého obyvateľstva tvorené menej spravodlivo ako v súčasnosti... ak si pozrieme zloženie najbohatších ľudí sveta oveľa viac ako kedykoľvek predtým sú tam ľudia, ktorí majetok a bohatstvo získali svojími schopnosťami rozumovými, inteligenciou, nenásilne, kým predtým dominovali ľudia, ktorí sa narodili v správnych rodinách alebo majetky získali silovým spôsobom ... takisto pravdepodobne nikdy v historii neboli potreby prežitia pre celú populáciu zabezpečené na takej vysokej úrovni ako v súčasnosti ... 

ak máme hovoriť o zmene rozdelenia bohatstva vo svete musíme povedať predovšetkým jednu vec... zmena rozdelenia bohatstva sveta nebude mať žiaden vplyv na bohatstvo jednotlivca ... buď sa ich bohatstvo presunie (teda majetok súčasných bohatých získa niekto iní, kto sa stane bohatý) alebo jednoducho zanikne ... prečo? pretože ak sú finančné aktíva považované za fiktívnu ekonomiku tak aj finančné hodnoty tých najbohatších sú jednoducho fiktívnou ekonomikou a bohatstvo bohatých je iba fiktívnym bohatstvom... 

možno by sme sa nemali zaoberať rozdelením bohatstva spoločnosti ale rozdelením moci v spoločnosti a tu by sme zistili, že tí bohatí sú oveľa bezmocnejší ako bohatí ľudia v minulosti (aj keď ich bohatstvo bolo oveľa menšie) .. ak teda neveríte rôznym košpiračným žvástom o Bilderbegovskom riadení sveta... 

2. problém nezamestnanosti a pracujúcich považujem za kľúčový omyl súčasnej ľavice. Zamestnanosť a pracovné miesta vytvoril kapitál, aby zaviazal nahradiť nevoľnícky status, kedy pracovná sila musela ponúkať svoje schopnosti kapitálu. Keďže demokracia oslobodila formálne ľudí, bol potrebný iný model a ten sa vytvoril v podobe zamestnanosti a pracovných miest. Koncepcia nezamestnanosti je v úplnom súlade s kapitalistickým systémom a boj za zvyšovanie zamestnanosti nie je bojom proti kapitalistickému systému ale naopak bojom za jeho  upevňovanie. Kupodivu lierálna Mihálová koncepcia permanentného dôchodku, ktorú by dostával každý občan bola oveľa ľavicovejšia a pokrokovejšia ako smerácke vytváranie nových pracovných miest a boja proti nezamestnanosti ... žena, ktorá ma manžela, deti, záhradku, dom a záujmy a spoločenské vyžitie môže byť 10 rokov nezamestnaná, ale tvrdiť, že je nepracujúca je úrážkou (blíži sa deň matiek).. Nútiť takého človeka, aby sa zamestnal, namiesto toho, aby sa vytvoril systém príjmu za jeho prácu, bez ohľadu na to, či ho práca baví, či ho rozvíja, či buduje jeho ľudské schopnosti a sebaúctu (napr. robotníci pri strojoch) je vytvorenie systému vymývania mozgov, ktoré je horšie ako výmena manželiek na markíze... 

v týchto dvoch bodoch vaše úvahy podľa môjho názoru vychádzajú z nesprávnych predpokladov a preto to, čo navrhujete v konenčnom dôsledku nevyrieši problémy, o ktorých hovoríte a celkom určite neposunie spoločnosť smerom vpred... 

 

ale ďakujem za materiál k uvažovaniu a k formulovaniu vlastných myšlienok ... 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984