Literárny týždenník 9 – 10/2014 – odporúčame

Astrofyzik Jiří Grygar v rozhovore s Tatjanou Jaglovou: Seriál prekvapení sa nekončí
Na stopu ešte záhadnejšej tmavej energie prišiel prakticky súčasne Albert Einstein, keď do rovníc popisujúcich rozpínanie vesmíru zaviedol tzv. kozmologickú konštantu. Paradoxne však neskôr napísal, že ide o „somarinu“. Iba pred pätnástimi rokmi sa ukázalo, že údajná „somarina“ je geniálnym postrehom, ktorý vtedy Einstein nemohol rozvinúť, keďže pre vážne technické problémy chýbali potrebné pozorovacie údaje.

Etela Farkašová v úvode eseje Etudy o pamäti
A nemožno pokladať za náhodu ani to, že nevídaný rozlet (najmä technickej) fantázie nevytesnil z priestoru ľudského prežívania schopnosť (potrebu) pamätať si a spomínať, ba naopak, že sa začíname s väčším zaujatím zaoberať „zapamätaným“, nanovo si prisvojovať polostratenú/nájdenú minulosť, začíname činorodejšie hľadať svoje korene, pátrať po dávnejších väzbách, ktoré modernizáciou života vyprchali z vedomia, prekryté priveľkým priľnutím k prítomnému okamihu alebo prirýchlym, neraz chaotickým behom k budúcim očakávaniam.

František Škvrnda: Prečo toľko protiputinovskej rusofóbnej hystérie?
S čím súvisí úsilie dokázať, že putinovské Rusko vedie „najhoršiu agresiu“ 21. storočia a vojny v Afganistane, Iraku a Líbyi sú len nevinnými hrami na ozbrojencov? Je to pomsta Moskve za to, že nevyšli vojnové plány jastrabov v Sýrii a prichýlila E. Snowdena? Chcú USA odviesť pozornosť od udalostí, ktoré sa vyvíjajú v ich neprospech v Latinskej Amerike, na Blízkom východe, v Afganistane (kde je namočené aj NATO) a inde?

Roman Michelko: Nastražené míny Mariána Kotlebu

Ivan Turnovec: Aktuálna otázka: Máme politickú elitu?
Vyzerá to tak, že už vznikla skupina ľudí – neodpustím si označenie politická trieda -, ktorí majú vlastné záujmy a za ne aj lobujú. Ich hlavným zámerom je vytvoriť zdanie osobnej výlučnosti a nenahraditeľnosti. Vydávajú sa za elitu a pochopiteľne sa bránia akýmkoľvek prejavom priamej demokracie, ktorá by ich nútila normálne občiansky žiť so všetkými starosťami a povinnosťami, o ktoré sa v teple verejných funkcií a politických sekretariátov nemusia starať.

Michal Eliáš: Stosedemdesiat rokov od exodu štúrovcov z Bratislavy do Levoče

Nemecký slavista a slovakista Ludwig Richter v rozhovore s Augustínom Maťovčíkom: Vnímanie slovenskej tvorby v zahraničí rastie
Kristína Royová má zo všetkých slovenských spisovateľov nie údajne, ale skutočne najviac prekladov, a to aj do nemčiny. Vo svojej bibliografii som evidoval za obdobie 1902 – 1998 v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku neuveriteľných 157 vydaní a odvtedy ďalších 41 edícií, medzi nimi aj viaceré knihy na počúvanie (pozri Online-Katalog der Deutschen Bücherei).

Eva Fordinálová v recenzii knihy Milana Zelinku Frajlenka Hollóška: Krásny pamätník kráse
Posledný list Etelke datovaním naznačuje prekročenie Márie Hollósyovej do sedemdesiatky. Koniec však zostáva otvorený. Aj v tom vidím citlivú umeleckú dušu autora. Aj on, aj Cíferčania vedia, že bol trpký, nespravodlivý, akoby napĺňal pravdivosť úslovia, že každý dobrý skutok je po zásluhe potrestaný. No Milan Zelinka jej za všetkých a za všetko vybudoval nezabudnuteľný pamätník.