Literárny týždenník 7 – 8/2016

Počet zobrazení: 3030

Rozšírené dvojčíslo Literárneho týždenníka 7 – 8/2016 v ťažiskovom článku Kto podporuje rozvoj pôvodnej kultúry analyzuje volebné programy za oblasť kultúry, ktoré prezentujú relevantné politické strany kandidujúce v marcových parlamentných voľbách. Parlamentným voľbám sa venujú i dva domáce komentáre.

Časopis prináša prezentáciu celoročnej vydavateľskej produkcie Spolku slovenských spisovateľov a Vydavateľstva SSS za rok 2015.

Dvojčíslo uverejňuje reportáž z vidieka
Príbeh jednej slovenskej hladovej doliny a reportáž s historickým exkurzom o návšteve v Rakúskej národnej knižnici vo Viedni, ktorej riaditeľom – v časoch panovania cisárovnej Márie Terézie, keď sa volala Cisárska dvorská knižnica – bol slovenský mysliteľ, polyhistor, veľký vzdelanec Adam František Kollár. Jeho portrét je súčasťou koláže na prvej strane časopisu. S novým logom Literárneho týždenníka sa tak postupne stáva atraktívnejšou i grafická úprava časopisu.

Dvojčíslo prináša aktuálnu úvahu
Končí sa európsky príbeh kultúry a myslenia?, článok Dlhá cesta a krátky život kráľa Madagaskaru pri príležitosti výročia slávneho slovenského šľachtica a dobrodruha Mórica Beňovského a ďalšie exkluzívne príspevky, ako aj tradičné rubriky.

+ + +


„Z hľadiska finančnej podpory našich „disciplín“ veľa sa očakáva od novozniknutého Fondu na podporu umenia. Verme, že jeho vznik je krokom správnym smerom, aj keď literatúra v spektre ekonomiky ešte náročnejších sfér umenia (aj z neproporčného zastúpenia v grémiách) môže sa javiť ako menej naliehavá. Ale nechajme Fondu, tak ako budúcej novej vláde, oných sto prvých dní a potom hovorme o zisteniach, skúsenostiach, návrhoch..."
Miroslav Bielik: Vydavateľské ozveny

„Hodnotenie programových častí o kultúre vo volebných programoch politických strán, ktoré majú podľa dlhodobých prieskumov verejnej mienky najväčšiu šancu dostať sa v nadchádzajúcich voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, dokladá, že v nich chýba  koncepčné nazeranie na potreby rozvoja slovenskej kultúry i kultúry národnostných menšín.“
Kto podporuje rozvoj pôvodnej kultúry? Kultúra vo volebných programoch politických strán

„Summa summarum, dnes je veľmi pravdepodobné, že Smer bude potrebovať koaličného partnera. Na druhej strane je veľmi nepravdepodobné, že by spojená pravica po voľbách prečíslila Smer a SNS. Tým vôbec nenaznačujem, že s koalíciou Smeru a SNS treba automaticky rátať. Dokonca som presvedčený, že to vôbec nebude prvá voľba – táto koalícia alebo tolerancia menšinovej vlády Smeru a SNS je len  posledná poistka, ak by vyjednávania o inom koaličnom formáte zlyhali.“
Roman Michelko: Rozloženie figúrok na predvolebnej šachovnici

 „Prebiehajúca predvolebná kampaň teda nepriniesla pre zahraničie nijaké veľké prekvapenia. Očakávané výsledky, ktoré môžu za určitých podmienok viesť k zmenám na slovenskej politickej scéne, neznepokojujú medzinárodné spoločenstvo, no najmä EÚ, tak, ako to bolo v prípadoch posledných parlamentných volieb v Maďarsku a Poľsku – či už z vnútropolitického alebo z medzinárodnopolitického pohľadu."
František Škvrnda: Parlamentné voľby a zahraničná politika

„Pyžamová revolúcia a protesty vysokoškolských študentov, ktoré po nej nasledovali, majú svoje pevné miesto nielen v histórii študentského hnutia, ale aj v moderných dejinách našej vlasti. Odohrali sa v jednom z najzložitejších období našej spoločnosti – v päťdesiatych rokoch. Bolo by spravodlivé z pozície  optiky tohto obdobia ich aj posudzovať. Neboli zamerané proti režimu, ale na jeho zlepšenie.“
Rudolf Belan: Pyžamová revolúcia

„Slovenská príroda, jej hory a doliny sú prekrásne. Vyobrazujú ich maliari, opisujú básnici i prozaici, ospevujú speváci... V poeticky opísaných dolinách žijú ľudia zrastení s tradíciami, obyčajami, prežívajú svoje starosti i radosti. Žiaľ, niektoré z nich majú veľmi nelichotivý prívlastok – hladové. Niektoré takými boli aj v minulosti, iné sa nimi stali dnes. Podporiť ich rozvoj, vrátiť do nich život, poskytnúť im perspektívu sa darí len málokedy. Príbeh jednej z nich – Marikovskej doliny – sa možno podobá desiatkam iných."
Rudolf Haspra: Príbeh jednej slovenskej hladovej doliny

„Zaiste, boli sme svedkami zaujímavých diel, ale prípadný zážitok budeme mať skôr pri ich čítaní než pri ich počúvaní, obzvlášť keď si slová herci mrmlú popod nos a niektorým nerozumieť ani do tretieho radu hľadiska. V tomto prípade teda divadelná konvencia väčšinového diváka, na ktorom by aj divadlu malo záležať, asi narazí na realitu dvoch spomínaných inscenácií. Je tu však východisko: obrniť sa trpezlivosťou.“
Milan Polák: Hry pre trpezlivého diváka. Na margo uvedenia hier Arkádia a Nevina v činohre SND

„Rodený Stredoslovák, Bacúšan, žije už 75 rokov v Bratislave, no zachoval si dedinské korene, „polieva“ ich čerstvou vodou, najmä pri občasných návštevách v rodisku. Na vidieku zanechal svoje detstvo, no ostalo mu v pamäti (ako každému) a ovplyvnilo jeho charakter i povahu. Ostala mu najmä úžasná pracovitosť roľníka, taký bol aj jeho otec – deň, keď nenakreslí ani čiarku, sa mu neráta..."
Viera Remiášová: Dedinské korene polieva čerstvou vodou. Na návšteve u maliara Jozefa Cesnaka

„Roku 1962, v čase, keď fungovalo tzv. Európske spoločenstvo, francúzsky prezident de Gaulle varoval pred vstupom Veľkej Británie, uvažoval o Európe od Atlantiku po Ural, pretože „Angličanom sa nedá veriť, Američania im budú vždy bližší ako európske národy“. Keď dnes sledujeme besedy politológov na BBC, neraz počujeme argument: Európa sa k nám dvesto rokov správala nepriateľsky, od Napoleona po Hitlera! Nie div, že sa pripravuje referendum o vystúpení...“
Viera Švenková: Bubny a surmity

„Neveľa ľudí vie, že na čele Dvorskej knižnice stál istý čas aj náš rodák Adam František Kollár, spisovateľ, historik, knihovník a radca cisárovnej Márie Terézie! A. F. Kollár sa narodil v roku 1718 v Terchovej a zomrel vo Viedni v roku 1783. Pre jeho múdrosť a rozhľadenosť ho nazývali aj slovenským Sokratom. Svojimi názormi ovplyvnil školské reformy cisárovnej. Ako stúpenec osvieteneckého absolutizmu žiadal rovnosť všetkých ľudí. S podporou dvora položil okrem iného aj základy vedeckého štúdia slovanských dejín.“
Jana Judinyiová: Svet písaného slova a Viedeň. Na návšteve v Rakúskej národnej knižnici

 „Na rozkaz guvernéra Ile-de-France zaútočilo 23. mája 1786 na osadu šesťdesiatčlenné francúzske námorné komando. Štyridsaťročný Beňovský sa bránil s hŕstkou mužov a do hrude ho smrteľne zasiahla guľka. Jeho hrob, ktorý sa dodnes nenašiel, prikázal v doline vykopať o niekoľko dní neskôr francúzsky poručík de la Salle. Hroby udatných mužov-vojakov zostávajú často neznáme. Tak aspoň minulý rok umiestnili spomínajúci Slováci drevený kríž s menom dobrodruha pri blízkej osade Seranana.“
Ivo Engler: Dlhá cesta a krátky život kráľa Madagaskaru. K jubileám slávneho slovenského šľachtica a dobrodruha Mórica Beňovského

Celý obsah: Literárneho týždenníka 7 – 8/2016

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984