Literárny týždenník 25 – 26/2016

Šestnásťstranové dvojčíslo Literárneho týždenníka 25 – 26 z 29. júna 2016 – rozvíjajúce novú grafickú úpravu časopisu s plasticky kontúrovaným názvom LT a s ôsmimi farebnými stranami – sa venuje ako hlavnej téme predsedníctvu Slovenskej republiky v Európskej únii a výsledkom referenda o odchode Veľkej Británie z EÚ, na ktorý prináša viaceré politologické náhľady v príspevkoch ilustrovaných brisknými karikatúrami. Príspevok Pôvodná kultúra je nenahraditeľná v úvodnom stĺpci časopisu poukazuje na skreslené vnímanie kultúry ako niečoho, čo iba míňa peniaze a dokladá, že kultúra je pre štát prínosom tak v hodnotovom ako aj v ekonomickom smere.

Vydanie uverejňuje spravodajský článok s fotoreportážou z podujatí Medzinárodného literárneho festivalu Dunajské elégie, ktorého hlavnými organizátormi boli Spolok slovenských spisovateľov a Združenie srbských spisovateľov.

V štandardnej rubrike o divadle časopis publikuje recenzie premiér Divadla Jonáša Záborského v Prešove, Divadla Andreja Bagara v Nitre a Slovenského národného divadla v Bratislave, v rubrike o médiách kritické zamyslenie Krepčenie okolo proruskej propagandy, v rubrike o výtvarnom umení článok o novej mozaike so zobrazením sv. Cyrila a sv. Metoda v kostole v Radoli a príspevok o živote a diela Milana Paštéku, ktorého obrazmi je číslo ilustrované.

V dvojčísle je uverejnený rozhovor s čerstvou nositeľkou Prémie Ivana Kraska za debutovú básnickú zbierku Martinou Grmanovou, ako aj ukážka z jej básnickej tvorby. Časopis prináša exkluzívny materiál – neznáme denníky umenovedca a filozofa Mariana Várossa z knihy Deň za dňom samota, pripravovanej na vydanie z doteraz nepublikovanej pozostalosti autora.

Aj v tomto čísle sa LT venuje historickým domácim i európskym kontextom Kongresu slovenských spisovateľov, ako aj reflektovaniu sociálneho statusu súčasného slovenského spisovateľa a prekladateľa. Časopis prináša i ďalšie štandardné rubriky.

* * *

„Dozrel čas, aby naša pôvodná kultúra a literatúra prestali byť v defenzíve, aby spisovatelia, umelci a publicisti dvihli hlas za svoje nescudziteľné právo vytvárať kultúrne a hodnotové prostredie vo vlastnom štáte, aby od politických reprezentantov (...) žiadali hodnotové prístupy a výstupy, systematickú a komplexnú podporu našej pôvodnej kultúry, literatúry a autentického myslenia. K tomu by mal prispieť aj plánovaný septembrový Kongres slovenských spisovateľov.“
Štefan Cifra: Pôvodná kultúra je nenahraditeľná

„... slovenské predsedníctvo v Rade EÚ určite nedokáže zásadne zmeniť európsku politiku, bolo by však vhodné odovzdať rozbúrenej Európe aspoň jedno posolstvo – posolstvo mieru. Slovensko, ako malá krajina bez tradície militarizmu, by mohlo týmto spôsobom Európu naozaj obohatiť, i keď sa dá čakať, že sa to niektorým vplyvným skupinám v EÚ páčiť nebude. Nebolo by takisto na škodu, keby vláda SR vyjadrovala i názory vlastných občanov, nielen vybraných mimovládnych organizácií. Niekedy by stálo za to zvážiť i kritické názory. Aby sa obdobie slovenského predsedníctva nestalo len exhibíciou slovenských ,eurohujerov‘.“  
Branislav Fábry: Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ po britskom referende: Slovensko by malo Európe priniesť posolstvo mieru

„Je jasné, že  britskí lídri sa pokúsia o akýsi nórsky či švajčiarsky model, teda o bezbarierový prístup na európske trhy, ale s minimom povinností k ,spoločnej Európe‘. Ako vieme, obe krajiny za možnosť byť účastníkom spoločného trhu platia do spoločnej pokladnice nemalé čiastky (známe tzv. nórske fondy), pričom však na smerovanie EÚ nemajú takmer žiaden vplyv  – to bol, mimochodom, jeden z najväčších argumentov odporcov brexitu.“
Roman Michelko: Páni z Bruselu, hra sa skončila

„Podľa Národnej banky Slovenska odchod ostrovnej krajiny z únie môže spomaliť rast nášho hospodárstva o 0,34 percenta. Na prvý pohľad to nie je veľa, lenže výsledkom tohto mierneho prepadu bude strata 5 300 pracovných miest a zvýšenie cien. Iným strašiakom je príchod slovenských občanov žijúcich dlhodobo vo Veľkej Británii, ktorí tam stratia prácu. Ak sa zo stotisíc našich občanov vráti domov hoci len päťdesiat percent, spôsobí to citeľný nárast nezamestnanosti a mesačné zvýšenie výdavkov sociálnej poisťovne o milióny eur.“
Ľudovít Števko: Nájdu európski lídri odvahu na reflexiu?

„...  dnes sa už žiadna väčšia udalosť na Západe nemôže zaobísť bez toho, aby sa pri tom nespomínala Moskva či Vladimir Putin. A tak i brexit je podľa istého vyjadrenia porážkou pre EÚ, Veľkú Britániu i USA a jediný, kto zvíťazil, je vraj V. Putin. Je možné, že USA sa pokúsia upevniť svoju pozíciu v Európe, ktorá sa odchodom Londýna z EÚ podľa nich oslabila, a využijú na to NATO. Už na júlovom summite paktu vo Varšave uvidíme, čo sa v tejto oblasti podnikne.“
František Škvrnda: Čo vlastne môže zmeniť brexit?

„A nie je to iba proruská propaganda, okolo ktorej sa u nás vedú mediálne tančeky – tie zasahujú (najmä v médiách hlavného prúdu) do celej šírky nášho spoločenského života. Len tak, mimochodom, si pripomeňme, čo stvárali v súvislosti s kauzou piešťanského CT a jej hlavného protagonistu Alana Suchánka, údajného bojovníka za spravodlivosť, ktorého vyniesli na krídlach Obyčajných ľudí do poslaneckého kresla. Zároveň odvolávali všetkých – počínajúc vládou, predsedom parlamentu a končiac zodpovednými úradníkmi.“
Pavol Dinka: Krepčenie okolo proruskej propagandy

„23. marca 1988. Prečítal som si Dubčeka v rímskej Unite. Je to solídne, úprimné a komplexné, len sa mi text vidí príliš ,včerajší‘. Je priveľmi stranícky a priveľmi ideologický, je to prípad veriaceho, ktorého obvinili z herézy, a on všemožne bráni svoju česť. Takmer vo všetkom má pravdu, ale neuvedomuje si, že praktické uplatnenie toho, o čo mu ide, sa nedá bez radikálnej prestavby strany a bez revízie jej cieľov. Každá strana, ktorá je vedúcou silou bez opozície, musí skôr-neskôr degenerovať.“
Neznáme denníky Mariana Városa: Svedok agónie tamtých čias (Ukážka z knihy Deň za dňom samota, ktorá vyjde vo vydavateľstve Marenčin PT v septembri 2016)

Celý obsah Literárneho týždenníka 25 – 26/2016

Ďalšie číslo LT vyjde v stredu 31. augusta 2016