Literárny týždenník 15 – 16/2016
štvrtok 21. apríl 2016Literárny týždenník č. 15 – 16 z 20. apríla 2016 prináša – ako hlavnú tému dvojčísla dva články k Programovému vyhláseniu vlády SR – na prvej strane odborný príspevok na tému školstva a vzdelávania vo vládnom programe, ktorý zdôrazňuje potrebu koncipovať obsah nášho školstva, kvalitu edukácie a vzdelávania budúcich učiteľov, a v rubrike Komentáre publicistický príspevok s niekoľkými myšlienkami na tému programového vyhlásenia novej vlády s názvom Trhový mechanizmus kultúre nesvedčí, ktorý o. i. upozorňuje na potrebu skvalitniť v zmysle verejnoprávnosti oba programy Slovenskej televízie.
V úvodnom stĺpci Literárny týždenník žije... šéfredaktor časopisu informuje o výsledkoch rokovania vedenia Spolku slovenských spisovateľov a redakcie s predstaviteľmi MK SR a Fondu na podporu umenia, vyjadrujúc nádej, že na základe argumentácie o reálnych nákladových položkách, tržbách a nezastupiteľnom poslaní periodika pri formovaní kultúrnej verejnosti – po posúdení novej žiadosti SSS ako vydavateľa – pridelí Fond časopisu dotáciu v celej žiadanej výške, aj keď ani táto suma nevytvára dostatočné podmienky na tvorbu časopisu. Zároveň ďakuje čitateľom za podporné stanoviská v ankete na tému ohrozenia vydávania Literárneho týždenníka, na ktorú odpovedajú i v tomto dvojčísle.
Poznáme tvár Janka Kráľa – je názov článku k 140. výročiu úmrtia veľkého slovenského básnika o identifikácii jeho portrétu zo svadobnej fotografie (dagerotypie) s manželkou Máriou Polexínou-Modrányiovou z roku 1851. V dvojčísle nechýbajú pravidelné rubriky rozhovor, recenzie umeleckých predstavení a knižných titulov, čítanie z prózy a poézie, servis...
+ + +
„Áno, posunuli sme sa o krok vpred: vedenie SSS a redakcie rokovalo s kompetentnými na Ministerstve kultúry SR aj s predstaviteľmi Fondu na podporu umenia – jeho predsedom i riaditeľom. Odmietli sme likvidačnú dotáciu 29 000 eur, vysvetlili sme, že táto suma by neférovým hmatom položila časopis na lopatky. (... ) A uspeli sme – aspoň sa tak zdá: znova sme podali žiadosť o dotáciu na 65 000 eur, príslušná komisia by mala zohľadniť naše pripomienky a požadovanú sumu prideliť.“
Pavol Dinka: Literárny týždenník žije...
„ ... zrazu sa nám ,vyrojilo‘ toľko odborníkov na školstvo, najmä z radov politikov, že ich množstvom a množstvom ich názorov na to, ako optimalizovať vzdelávanie, by sme sa mohli stať azda aj veľmocou v oblasti projektovania vzdelávania. Žiaľ, viaceré z ich názorov a odporúčaní sa dajú vnímať len ,smiechom cez slzy‘. Veď čo už si len môžeme myslieť, keď mnohí politici, ktorí už takmer tri desiatky rokov ,kočírujú‘ štát, boli pri zmenách v školstve, ktoré dnes kritizujú (alebo sa na nich aj zúčastňovali)?“
Erich Petlák: Čo potrebuje naše školstvo? Príspevok do diskusie o návrhu nového vládneho programu na tému vzdelávania
„V tejto situácii je predstava ministra kultúry Marka Maďariča zvýšiť koncesionárske poplatky, ktoré by mali posilniť nezávislosť RTVS a umožniť vznik ďalšieho celoplošného televízneho okruhu, triafaním vedľa. Pokusy zaviesť ďalší verejnoprávny kanál tu už boli a stroskotali. Nebolo by múdrejšie skvalitniť v zmysle verejnoprávnosti doterajšie dva málokrvné televízne programy vrátane neprofesionálneho spravodajstva, alebo dať peniaze na rozumnejšie kultúrne projekty?“
Ľudovít Števko: Trhový mechanizmus kultúre nesvedčí. Niekoľko myšlienok o programovom vyhlásení vlády
„Ak bude vyberanie daní nastavené tak, ako je dnes, masívnym únikom daní a agresívnej daňovej optimalizácii sa nebude dať vyhnúť. Až radikálne obmedzenie hotovostných platieb (sú už krajiny v Škandinávii, ktoré v horizonte desiatich až pätnástich rokov chcú prejsť len na bezhotovostné platby) by v značnej miere eliminovali finančnú kriminalitu a zároveň umožnili uviesť do praxe dnes možno radikálne, ale veľmi účinné a efektívne opatrenia, ktorých dôsledkom by bolo úspešné napĺňanie verejných rozpočtov vďaka novým druhom daní z finančných transakcií.“
Roman Michelko: Panama Papers – a čo ďalej?
„Ekonomické očakávania (najmä urýchlenie a zvýšenie účinnosti reforiem) majú predovšetkým MMF, ale aj USA a nadnárodné spoločnosti, ktoré vidia Ukrajinu ako tučnú korisť. Susedné štáty (medzi nimi aj SR), ale aj celá EÚ, by rady videli pokrok v riešení napätej bezpečnostnej situácie a dúfajú, že nastane pokrok v plnení druhej minskej dohody. Je tu aj ukrajinská verejnosť – občania, pre ktorých by táto vláda mala v prvom rade byť. Ako sa v tvrdom politickom zápase vytvárania novej vlády myslelo na nich? Ide aj v tomto prípade viac o záujmy ekonomických a politických elít?“
František Škvrnda: Čo môže zmeniť nový ukrajinský premiér
„Ide svojím spôsobom o svadobnú alebo tesne ,posvadobnú‘ fotografiu Janka Kráľa a jeho mladej ženy. Nech nikoho nemýli, že deti, vnuci a vnučky ,sa svorne vyjadrovali‘, že Janko Kráľ sa nikdy nedal fotografovať či portrétovať. Potom možno ,už nikdy‘. Fotografia je z obdobia, keď ani jedno z Kráľových detí ešte nebolo na svete. (...) Týmto článkom znovu otváram celú kauzu...“
Jaroslav Rezník: Poznáme tvár Janka Kráľa. K 140. výročiu úmrtia veľkého básnika
„Literárne časopisy sú výrečným zrkadlom literárneho života danej spoločnosti, a ak je ich záber rozšírený aj o reflexiu iných druhov umenia a kultúry, prípadne o reflexiu zásadných politických aktualít, ako je to v prípade Literárneho týždenníka, plnia v danej spoločnosti nezastupiteľnú úlohu: pomáhajú vytvárať obraz toho, čím a ako táto spoločnosť žije, pomáhajú identifikovať jej hlavné problémy a do istej miery sa podieľajú na hľadaní ich riešení.“
Etela Farkašová, spisovateľka a filozofka: Nenahraditeľný zdroj informácií. Anketa na tému ohrozenia vydávania Literárneho týždenníka
„Kniha Eseje o sociálnom občianstve nepriamo otvára zásadné otázky, ktoré sú spojené nielen s minulosťou, ale predovšetkým s ďalším spoločenským vývojom. Je prevládajúci ekonomický systém schopný utvárať súčasnú spoločnosť na princípe demokracie a solidarity? Alebo vedie k skutočnému napĺňaniu sociálnych práv orientácia na sociálny štát (osobitne ak je v posledných desaťročiach vystavený limitovanému potenciálu trhovo orientovanej ekonomiky a reformám, ktoré vracajú ľudské spoločenstvo do dehumanizovanej spoločnosti)? Alebo môžu byť sociálne práva v plnom rozsahu naplnené až v progresívnom type spoločnosti, v ktorej človek neslúži systému, ale systém bude podriadený potrebám občianskej verejnosti?!“
Marián Klenko: Vývoj, napĺňanie a úpadok sociálnych práv
Celý obsah Literárneho týždenníka 15 – 16/2016