Reklama

Legionársky marš 2016 alebo české vlastenectvo dnes

Počet zobrazení: 2032


Poslednú júlovú sobotu v roku 2016 zorganizovali nadšenci pod vedením plukovníka v zálohe Petra Majera tradičný (štvrtý ročník už dovoľuje hovoriť o tradícii) „Legionársky marš“. Koná sa v mestečku Bystřice (voľakedy nad Olší) ležiacom na známej Košicko-bohumínskej železnici asi 25 kilometrov severne od Čadce v Českej republike. Prečo práve tu?

01_5447_650x488.jpg
Petr Majer, organizátor Legionárskeho maršu.

Zabŕdnime trošku do dejín. Ledva 100 rokov dozadu. Koncom októbra 1918 vzniká (v tom čase) Česko-Slovenská republika. A vznikla! Okrem kopca problémov okolo jej „pôrodu“ dochádza aj ku konfliktom určenia hraníc nového štátu. Nielen určenia, ale aj ich reálneho presadenia. V dvoch prípadoch: juh Slovenska (voči Maďarsku) a východ Česka (voči Poľsku) musia zasiahnuť aj jednotky česko-slovenských légií. Prvý český „pohraničný konflikt“ sa odohráva práve v Tešínskom Sliezsku. Na východnú časť bývalého Rakúskeho Sliezska – Tešínsko si robili nároky Poliaci. Nielen nároky, ale ho aj vojensky kontrolovali. Česko-Slovensko s tým nesúhlasilo a koncom januára 1919 v takzvanej sedemdňovej vojne obsadilo časť Tešínska, čoho výsledkom bolo stanovenie novej demarkačnej čiary, ktorá rozšírila územie Československa. Čs. vojskám velil generál Šnejdárek. Po tejto bojovej akcii sa pričinil aj o úspešné vojenské ťaženie proti maďarským vojskám na strednom Slovensku v júni 1919. Pôsobenie čs. légií a generála Šnejdárka na „tešínskom“ fronte rámcuje akciu nazývanú Legionársky marš.

02_5479_650x488.jpg
Ferdinand Vrábel pozdravuje účastníkov podujatia.

Na hornom konci Bystřice, asi 2 a pol kilometra od železničnej stanice, štartuje štvrtý ročník maršu. Na základe registrácie dostanete Účastnícky list, do ktorého získavate jednotlivé kontrolné pečiatky. Môžete si zvoliť dĺžku 10, 25 a či 50 km, peši, na bicykli, dokonca aj koňmo. Štartovací kiosk ponúka viaceré tlačoviny o legionároch a ich dnešných aktivitách v Českej republike. Aj publikácie organizátorov akcie. K dispozícii sú prospekty či mapy približujúce „cestovnorušné“ pozoruhodnosti kraja. Pre deti je ponuka vedomostnej súťaže venovaná sedemstoročnici narodenia cisára a kráľa Karola. Tak, s chuťou do výšok!

Základným maršovým cieľom je vrch Polední (672 m. n. m.), kde pred časom vybudovali menší pamätník generála Šnejdárka. Nacionalistické vášne sú silné nielen u nás na slovenskom juhu, ale aj v tomto kraji. Pred pár rokmi Šnejdárkov pamätník neodolal ranám vandalov zaštiťujúcich sa poľským vlastenectvom. Cesta najprv vedie prekrásnymi lúkami (keby som nebol v Čechách tak poviem s typickým kopaničiarskym osídlením), ktoré nás emotívne nabijú silami na posledný veľmi strmý výstup k vrcholu. Zvládol som to, dokonca aj s asi dvojkilovým kameňom zo Suchého potoka, ktorým som prispel k viacročnému vŕšeniu „Mohyly českej štátnosti“ vedľa pomníka. Za čo som dostal Šnejdárkov groš. Pomaly tu rastie odpočívadlo (České lesy vybudovali drevený prístrešok a značkári vyznačili trasu červenou značkou) a pietne miesto hrdosti na českú vlasť. Okrem upraveného pamätníka pokračuje budovanie mohyly, do ktorej vkladajú prste zeme z bojísk našich legionárov. Dnes tam pribudla aj prsť z posledného legionárskeho bojiska na československom území, od nás z Bratislavy, kde legionári 14. augusta 1919 vojensky obsadili Petržalku. Priniesol ju priateľ a historik Ferdinand Vrábeľ.

04_5507_488x650.jpgKarol IV. zavítal na Polední...

Spomenul som Karola IV., ktorý prevzal patronát nad tohoročným maršom. Osobne! Zavítal k pamätníku dokonca na koni. Prehovoril niekoľko svojich múdrych slov. Na počesť svojich okrúhlych narodením zasadil lipu „Karlu“, ktorú zaliali miešanou vodou z riek Olša a Vltava s kvapkou slivovice. Mala by sa ujať. Vedľa mohyly už stoja pamätné kamene Tomáša Pavlicu, historika a propagátora legionárskych tradícií z roku 2014 a patróna minuloročného maršu Jána Husa, ktorého si pripomenuli po 600 rokoch od upálenia. Budúci rok sa má niesť v znamení Jana Amosa Komenského a „nášho slovenského“ Juraja Tranovského, od ktorého narodenia v Tešíne uplynie 425 rokov. Skutočne je viditeľná snaha organizátorov o prehlbovanie českej a slovenskej vzájomnosti. Na vrchole sme si zaspievali aj voľakedajšiu československú hymnu. Zdalo sa mi, že slovenskú časť ovládali aj mladšie ročníky prítomných, v absolútnej väčšine z Česka.

Po sympatickom pietnom i náučnom akte a občerstvení (dalo sa niečo zajesť i zapiť z ponuky dvoch stánkov) maršujeme ďalej. Po necelej hodinke dosahujeme najvyšší bod 10 kilometra trasy Loučku (835 m. n. m.). Nomen omen. Vrchol je prekrásna lúka bez stromov s nádhernými výhľadmi na všetky strany. Na západ vykúka veža na Lysej hore, na sever otvorená kotlina na Třinec a Ostravu, východ ponúka k obdivu hraničný hrebeň z Poľskom nad údolím prameňa Visly. Južný obzor je plný slovenských kopcov severných Kysúc. Cestou míňame tu a tam krajšie drevené chalúpky, tu a tam klasické štokovce nedávnej minulosti. Nasledujúce kontrolné miesto – chata Filipka – je plné života. Teplá „čočková“ polievka dobre padla. Nasleduje strmý zostup do cieľa - chata Kolibiská.

Po predložení opečiatkovaného účastníckeho listu získame Legionársky diplom zapustený do fólie. Došiel aj Karol IV., už bez koňa, vyhlásil a odmenil mladých výhercov vedomostnej súťaže. Potom nás čakal už len návrat k východisku maršu, v mojom prípade na železničnú stanicu. Cestou späť som obdivoval dva drevené kostoly. V Nýdku asi 400-ročný a Bystřici 100-ročný. Sú elegantné aj v porovnaní s našimi slovenskými. Drevo je drevo.

Nemám prehľad o počtoch maršujúcich. Ja by som ich odhadol presnou neurčitou číslovkou – neúrekom. Určite som však spozoroval, že vekové zloženie bolo pestré. Od detí po seniorov. Všetci nielen zo záujmu o pohyb na dobrom vzduchu, v krásnej prírode, v dobrej spoločnosti, ale aj so záujmom o svoju históriu. Niečo také, čomu hovoríme vlastenectvo. Vlastenectvo je pozitívna pridaná hodnota, opak vlastenectva – nacionalizmus hodnota nevhodná, čiže zavrhnutiahodná. Preto považujem také akcie, ako je legionársky marš za pozitívny trend zvyšovania každodennej kvality medziľudských vzťahov na zdravom hodnotovom základe. Najmä dnes, v čase znehodnocovania každodenného ľudského žitia znižovaním kvality jeho plnohodnotného obsahu. Jeho humanistického krytia.

03_5492_650x488.jpg
Mohyla českej štátnosti rastie.

Ešte jeden postreh. Dokonca si myslím, že pietne pripomínanie, ba až uctievanie vraj vojenských tradícii takto vedie v spojení s dejino-krajovými súvislosťami k tomu, že v budúcnosti zbrane budú mlčať. Nielen na Tešínsku.

Okolo 18. hodiny som odchádzal vlakom domov, do Slovenska. Prichádza vlak, nastupujem a za mnou ... Karol IV. Už bez svätováclavskej koruny a kráľovských topánok, ale s mečom a práporom sa usadil v poschodovej elektrickej vlakovej súpravy a cestoval do rodnej viesky pri Jablunkove. Dnes už ani kráľovský majestát nie je ono…

Na záver sa prenesiem na Slovensko. V nedeľu 14. augusta 2016 máme možnosť pripomenúť si (aj v článku spomínaný) posledný boj legionárov na našom území. Vojenské obsadenie Petržalky a jej pripojenie k česko-slovenskému štátu. Zdôrazňujem k štátu, nie k Bratislave. Petržalka bola pripojená k Bratislave až v roku 1946. Slovo o tom párkrát písalo. Na budove obchodov TPD na Farského ulici si môžete prečítať dočasnú tabuľku, ktorá informuje o tejto udalosti. Vraj už nie nadlho. Po otvorení nového Starého mosta majú odhaliť dôstojnejšiu pamätnú tabuľu na Mýtnom domčeku z bratislavskej strany. Škoda. Je to predovšetkým petržalská výnimočná dejinná udalosť. Väčší či menší monument na počesť „petržalského fait accompli“ by mal stáť aj na pravej strane Dunaja.

SÚVISIACE:
Jozef Schwarz: Petržalské „fait accompli“

Ďalšie fotografie:

dscf5534_650x488.jpg
Lysá Hora.

047_5563_650x488.jpg
Oddych v cieli.

dscf5440_650x488.jpg
Drevený kostol v Bystřici.

dscf5444_650x488.jpg
Sliezska chalúpka.
09_5581_650x488.jpg

Kráľ Karol štvrtý v osobnom vlaku...

lice_001_463x650.jpg

mars_001_473x650.jpg

Priemer: 4.5 (8 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama