Koncerty a opera v máji

Počet zobrazení: 3618

V dňoch 10. a 11. mája sa v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie uskutočnil zaujímavý koncert venovaný dielam rakúskych skladateľov Mozarta, Richarda Straussa a Alexandra Zemlinského. Náš filharmonický orchester dirigoval rakúsky dirigent Ernest Theis. Mozartove operné predohry sa na program koncertov nedostávajú tak často ako predohry Taliana Rossiniho, no takisto sú pre poslucháča atraktívne. Platí to aj o predvedenej predohre k opere Únos zo Serailu. Po nej zaznel Straussov Koncert pre lesný roh č.1, ktorý ešte v roku 1969 v Bratislave dirigoval vtedy za zázračné dieťa považovaný Roberto Benzi. Teraz odznel v interpretácii Felixa Kleisera, unikátneho, telesne postihnutého umelca, ktorý zahral koncert s pomocou nôh. Napriek telesnému handicapu v náročnom koncerte potvrdil svoju medzinárodnú povesť (je držiteľom medzinárodnej ceny Leonarda Bernsteina). Koncert vyvrcholil Lyrickou symfóniou Alexandra Zemlinského. Rakúsky skladateľ (v rokoch 1911 – 1927 šéf Nemeckej opery v Prahe) napísal viacero opier, z ktorých sa niektoré občas hrávajú. Za znovuobjavenie jeho diela sa však považuje častejšie uvádzanie jeho Lyrickej symfónie pre barytón, soprán a orchester (premiérovanej v roku 1924). Dielo je v podstate sledom vokálnych čísel poprepájaných hutným zvukom orchestra. Hoci v názve má slovo „lyrická“, v diele prevládajú dramatické pasáže s čiastočnou výnimkou dvoch vstupov sopránu. K napísaniu skladby skladateľa inšpirovala Mahlerova Pieseň o zemi, ale aj nevydarený vzťah s Annou Schindlerovou, neskôr manželkou skladateľa Mahlera a pražského nemecko-židovského spisovateľa Franza Werfela (Pieseň o Bernardette, Verdi – román opery atď.) Čarovný náboj dodávajú skladbe aj opojné texty indického filozofa Rabíndranátha Thákura plné nostalgie. Dramatický barytónový part dobre zvládol sólista SND Pavol Remenár, part lyrickejší „pražská“ Slovenka Simona Houda Šaturová. Len dirigent zbytočne forsíroval zvuk orchestra na úkor spevákov.

Ukrajinský klavirista Andrey Yaroshinsky je už v Bratislave známy zo svojich predchádzajúcich vystúpení. Teraz (22. 5.) sa predstavil v SF recitálom zostaveným z prelúdií Alexandra Skriabina a etúd Sergeja Rachmaninova. Okrem technickej suverenity dokázal zaujať vysoko emotívnym prejavom tak v lyrických ako aj „búrliváckejších“ skladbách oboch ruských skladateľov a demonštroval, že aj na malom priestore (niektoré zo skladieb boli časovo obzvlášť krátke) vie účinne vystavať architektoniku každej z nich. Najmä na lyrickú strunu potom zahral poslucháčom ešte štyri prídavky. Ozajstným zážitkom bolo v posledný májový deň počúvať geniálnu Suchoňovu kantátu Žalm zeme podkarpatskej, ktorá aj pre svoje enormné nároky na zbor a sólistu sa uvádza len zriedkavo. Kantáta skomponovaná v roku 1938 v predvečer vojnovej kataklizmy na text Jaroslava Zatloukala je v hudbe charakterizovaná ostrými kontrastmi medzi niekoľkými lyrickými plochami a výraznou dramatickou expresivitou vyjadrujúcou smutný osud národa zmietaného príkoriami a biedou. Jej aktuálne posolstva ilustrujeme na krátkom texte:

„Zem, plieni ťa hesiel bič v ohnivom rúchu slov prorokov falošných, nesvárom rozbrázdená do krvi zapredaná potupená zem, pánmi sveta pohodená ohryzená kosť.“

Šéfdirigent Slovenskej filharmónie James Judd vo zvuku orchestra a zboru akcentoval práve onú dramatickú rozorvanosť. Tenorové sólo kvalitne zaspieval český dramatický tenor Jan Vacík, vládnuci síce svetlejším, no v extrémnych výškach zvučným hlasom. Predsa sa však nevyrovnal výkonu, aký v rozhlasovej nahrávke svojho času v tomto sóle predviedol Dr. Janko Blaho.

Opera SND sa v tomto mesiaci chystala na premiéru Pucciniho Toscy (2. a 3. júna). Pre priaznivcov opery pripravila len program Voci da camera s piesňami a áriami Giuseppe Verdiho, ktoré výborne interpretovala mezzosopranistka Michaela Šebestová a barytonista Dušan Čaplovič (o čosi menej presvedčivo aj Martina Masaryková a Tomáš Juhás). O pár dní neskôr Jaroslav Blaho uvádzal opäť jeden diel seriálu Kontinuity (venovaný blížiacemu sa stému výročiu SND), na ktorom analyzoval operné päťdesiate roky minulého storočia aj s ohľadom na spoločenský kontext tých čias. Starší návštevníci si so záľubou opäť vypočuli zo záznamu hlas Margity Česányiovej (v opere Fidelio a v nádhernom závere Cikkerovej opery Jánošík), s áriami vystúpili mladí speváci Veronika Mihalková, Roman Krška a Michaela Šebestová. Boľavou stránkou oboch nedeľných podujatí bola slabá návštevnosť. Že by sa potvrdili slová moderátora programu spred päťdesiatich rokov, že Bratislava nemá naozajské operné publikum? Alebo ide o neschopnosť manažmentu divadla spropagovať tieto akcie s osobitným dôrazom na mládež pripravujúcu sa na pôsobenie v oblasti opery, divadla a hudby? Lepšiu návštevnosť malo matiné k chystanej premiére spomínanej Pucciniho opery (27. 5.), na ktorom inscenátori podrobne analyzovali toto dielo a v hudobných ukážkach vystúpili Jolana Fogašová, Miroslav Dvorský a Aleksander Markov.

Vedenie SND na tlačovej konferencii (14. 5.) informovalo o chystanom festivale Euorofest v tomto roku zameranom na operné a baletné inscenácie a tiež o pláne na budúcu divadelnú sezónu. V opere SND by sme v nej mali vidieť Verdiho Dona Carlosa, detskú operu Petra Zagara Rozprávka o šťastnom konci (na libreto Daniela Heviera), Brittenove dve krátke opery Rieka čajok a Rozpálená pec a Offenbachove Hoffmanove poviedky.

Priaznivci opery sa tiež 16. mája mohli v priestoroch historickej budovy rozlúčiť na smútočnom akte s bývalou dlhoročnou členkou súboru – sopranistkou Annou Peňaškovou-Kajabovou. Do dejín bratislavskej opery sa zapísala predovšetkým skvelou kreáciou Múdrej ženy z opery Carla Orffa (v inscenácii z roku 1961).

Dňa 18. a 20. mája zasa vystúpili v predstavení Smetanovej Predanej nevesty medzinárodne uznávaný slovenský tenorista Pavol Bršlík a sopranistka Adriana Kučerová. Tenorista podal vyrovnaný a aj herecky presvedčivý výkon, hoci úloha mu natoľko nesedela ako jeho kreácie z Mozarta a talianskych opier. Sopranistka sa na javisku zjavila po dlhšej pauze a svoju spevácku orientáciu len hľadá. Predstavenie celkom nenaplnilo očakávania náročnejšej časti publika.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984