Reklama

Koncerty a opera v apríli

Počet zobrazení: 1862

V období veľkonočných sviatkov bývajú koncertné programy preplnené sakrálnymi skladbami. Tentoraz som navštívil iba jediný z takýchto koncertov. Išlo o Dvořákovo Requiem v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie (12. 4.). „Na množství nehleďte“, spievali si kedysi husiti, takže kvalita spomínaného koncertu mi dala zabudnúť na tie ostatné, ktoré som nestihol navštíviť. Antonín Dvořák nie je známy len svojou v zahraničí čoraz častejšie uvádzanou operou Rusalka a  deviatimi symfóniami, z ktorých Novosvetská (deviata) patrí k najvyhľadávanejším číslam symfonických koncertov. Speváci radi spievajú aj jeho piesne a istá časť jeho tvorby má aj charakter sakrálnej hudby (Te Deum, Svatá Ludmila, Stabat mater). Možno tou najkomplikovanejšou je jeho Requiem, op. 89 pre orchester, zbor a štyri sólové hlasy. Autor dielo napísal na objednávku festivalu v Birminghame, no jeho kvality rešpektujúce tradície i štýl sakrálnej hudby poukazujú na to, že bol hlboko veriacim človekom. Zároveň však zostal verný aj domácim ľudovým tradíciám. Pre jeho Requiem sú charakteristické ostré dynamické kontrasty a značný zástoj vokálnych partov (zborového i sólistických). Stály hosťujúci dirigent SF Leoš Svárovský ako vždy prekypoval temperamentom a dokázal dôvernú znalosť českej hudby preniesť aj na kvalitne hrajúci orchester. Ešte viac zaujal Slovenský filharmonický zbor pripravený uznávaným českým zbormajstrom Petrom Fialom. Nadchli najmä prekrásne pianissimá. Zo štyroch sólistov vynikajúci výkon podala Eva Hornyáková patriaca k sopranistkám, ktoré dokážu zvládnuť vysokú polohu tak v pôsobivom forte ako polohlasom. Rovnako vynikajúcim bol Peter Mikuláš potvrdzujúci svoju povesť majstra koncertnej interpretácie. Mezzosopranistke Monike Fiabianovej sa ušiel menej vďačný vokálny part a tenorista Peter Berger zaujal viac hlasom než interpretáciou.

camarena_.jpgV Koncertnej sieni SF zorganizovala agentúra KAPOS ďalší zo svojich vynikajúcich koncertov cyklu Svetové operné hviezdy. A Mexičan Javier Camarena je momentálne hviezdou, ktorá na svetových javiskách žiari najostrejším svetlom. Predviedol klasickú ukážku ozajstného belcanta tak pri budovaní plynulej vokálnej línie, ako v ozdobnom speve, aký si vyžaduje predverdiovské belcanto (Rossini, Donizetti, Bellini). Ozdobou jeho spevu sú predovšetkým extrémne výšky, ktoré majú úžasný lesk. Hoci spevák naznačil (v ukážkach z Verdiho Rigoletta), že jeho hlasové možnosti mu v budúcnosti dovolia prejsť aj k dramatickejším úlohám, jedným z vrcholov jeho vystúpenia bola vyslovene lyrická ária Nadira z Bizetových Lovcov perál. Jedinečným bol aj v „mexických“ prídavkoch, najmä populárnej Granade Augustina Laru (inak jedného z manželov slávnej mexickej filmovej hviezdy Marie Felix), ktorú odspieval v úprave umožňujúcej mu blysnúť sa vari tuctom vysokých tónov. Škoda, že jeho partnerka na koncerte Adriana Kučerová ohlásila indispozíciu, takže jej rozpačitý výkon len ťažko objektívne zhodnotiť.

V opere SND bola udalosťou obnovená inscenácia (po cca trojročnej pauze) dnes už legendárneho naštudovania Čajkovského opery Eugen Onegin kontroverzným režisérom Petrom Konwitschnym. Bola to v roku 2005 jeho prvá spolupráca s operou SND (potom tu pripravil ešte Madama Butterfly, Vec Makropulos, Bohému a najnovšie Židovku) a jedna z tých radikálnejších. Režisér zbavil Čajkovského dielo všetkej vonkajškovosti, ilustratívnosti, ale aj poézie a lyrickosti na úkor koncipovania príbehu ako neľútostnej drámy. Popri spevákoch z pôvodného obsadenia – suverénnom Petrovi Mikulášovi (Gremin), vynikajúco hrajúcom Pavlovi Remenárovi (Onegin) a Ľudevítovi Ludhovi (Lenskij) – do inscenácie vstúpili Denisa Šlepkovská (Ňaňa), talentovaná Michaela Šebestová (Oľga) a náročnej úlohy Tatiany sa kvalitne zmocnila Katarína Štúrová-Juhásová. Predstavenie podobne ako spomínaný koncert mexického tenoristu suverénne dirigoval niekdajší šéfdirigent opery SND Jaroslav Kyzlink.

V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca tesne pred veľkonočnými sviatkami uskutočnili svoj koncert súrodenci Babjakovci sprevádzaný  kvalitným klaviristom Danielom Buranovským. Hoci šlo o koncert venovaný dôchodcom, a nie bežnému hudobno-opernému publiku, jedna z opôr súboru SND mezzosopranistka Terézia Kružliaková predviedla kvalitný výkon. Zato jej v širokej verejnosti známejší brat Martin, ktorý už cca pred desiatimi rokmi „povesil na klinec“ spievanie v opere SND, zdá sa, premárnil svoj veľký talent na „ľahších“ múzach.

Najmä dramaturgicky bol zaujímavý abonentný koncert SF (27. a 28. apríla), ktorý návštevníkom ponúkol hudbu Richarda Wagnera, Édouarda Lala a Sergeja Rachmaninova. V tejto koncertnej sezóne SF viackrát začlenila do programu niektorú z predohier Wagnerových opier. Hoci veľký reformátor opery chcel, aby jeho operné výtvory boli syntézou všetkých umení, jednoznačne v nich dominuje hudba. Ako zarytý antiwagnerián som pri počúvaní predohry k opere Lohengrin ľutoval, že sa skladateľ nevenoval len symfonickej hudbe. Veď nielen táto, ale aj mnohé ďalšie orchestrálne „čísla“ (z jeho „nečíslovaných“ diel), ako napríklad medzihra medzi druhým a tretím dejstvom Lohengrina, predohra k Blúdiacemu Holanďanovi, k operám Rienzi a Majstri speváci norimberskí alebo Smútočný pochod zo Súmraku bohov, prípadne orchestrálne „dohry“ Smrti z lásky Izoldy alebo Wotanovho lúčenia z Walkýry, ponúkajú nádhernú hudbu. V predohre k Lohengrinovi najprv sláčiky kúzlili jemné pradivo jedinej melódie (sv. Graalu), ktorú potom nástojčivejšie zopakovala sekcia dychov a napokon celý orchester v úžasnom crescende. Izraelský dirigent Ilan Volkov vedel po celý čas tejto 8-minútovej skladby udržať napätie a gradovať výkon orchestra do pôsobivého účinku. Francúzsky skladateľ Lalo je pomerne málo známy. Doteraz som z jeho tvorby poznal len krásnu tenorovú áriu z opery Kráľ z Ysu (Vainement mia bien), ktorú pred pár rokmi vo svojom bratislavskom recitáli predniesol Pavol Bršlík. Lalo bol školením huslista a z jeho inštrumentálnych skladieb dramaturgia vybrala Koncert pre violončelo d mol. Dielo okrem niektorých miest inšpirovaných španielskou hudbou je zaujímavé pre svojský vzťah medzi sólovým partom a partom orchestrálnym. Najprv v prvých dvoch častiach orchester len tvorí pozadie k melódiám hraným violončelom, resp. tieto ráznymi krátkymi vstupmi rytmizuje. V máloktorom inštrumentálnom koncerte si sólista počas skladby takmer nemôže oddýchnuť tak ako v tomto koncerte. Ostrieľaný anglický sólista Raphael Wallfisch hral tak suverénne, že sa chvíľami zdalo, akoby nebol len sólistom, ale aj dirigentom. Pri interpretácii v neskoršom období napísanej Rachmaninovej Tretej symfónie a mol preukázal dirigent ozajstný temperament a tak nám ruského skladateľa predstavil aj v trochu inom svetle, než ho poznáme. Škoda, že kvalitný koncert nebol v prvý večer vypredaný.

V dňoch 24. – 28. apríla bola vo Vrábľoch medzinárodná spevácka súťaž Iuventus Canti známa aj pod menom tamojšieho rodáka Imricha Godina. Ten tesne pred druhou svetovou vojnou začal svoju úspešnú medzinárodnú kariéru v Rakúsku, po vojne bol viacero rokov sólistom opery Štátneho divadla v Košiciach a následne vokálnym pedagógom na VŠMU. Tam k jeho žiakom patrili Andrej Kucharský, Juraj Oniščenko, Juraj Hrubant alebo Vojtech Schrenkel. V doterajších osemnástich ročníkoch sa laureátmi stali mnohí slovenskí operní speváci úspešní potom v zahraničí (Pavol Bršlík, Judita Nagyová, Peter Mazalán, Lívia Vénosová) alebo na domácich operných javiskách (Andrea Vizváry, Linda Ballová, Michaela Šebestová). Súťaž je vypísaná v siedmich vekovo-rodových kategóriách od detského veku po tých, čo ešte nemajú 35 rokov. Mladí spievajú ľudové a umelé piesne, starší už aj ľahšie operné árie a v najvyšších dvoch kategóriách sa každý spevák (v dvoch kolách) predstaví štyrmi ukážkami opernými či piesňovými. Ich výkony hodnotila sedemčlenná medzinárodná porota a v tomto ročníku počet zúčastnených presiahol stovku. Mal som možnosť sledovať druhé kolo dvoch najvyšších kategórií. Celková úroveň (s bohatou účasťou najmä slovenských a poľských spevákov) bola dobrá, hoci chýbal nejaký mimoriadny supervýkon. Výkony opernej mládeže ukázali, že talentov je dosť, ibaže potrebujú naďalej zdokonaľovať svoj spev, lebo k najvyšším métam nestačí len talent. Víťazmi v spomínaných kategóriách sa stali Slovenka Michaela Kraus a Poliak Michal Prószyński. Treba poďakovať riaditeľovi súťaže Jozefovi Vrábelovi (zároveň riaditeľovi ZUŠ, ktorá je organizátorom podujatia) a všetkým tým, ktorí mu pomáhali k úspešnému priebehu tohto, pre mladú opernú mládež takého významného a osožného stretnutia.

Priemer: 5 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama