Komu slúži spravodajstvo verejnoprávnej televízie?
Spravodajstvo verejnoprávnej RTVS je dlhodobo jednoznačne, v dojemnej zhode s tzv. médiami hlavného prúdu, na strane opozície. V čase vypätých politických situácií, ako boli napríklad parlamentné voľby v roku 2016 a v súčasnosti, po vražde novinára a jeho priateľky, bolo toto stranenie ešte výraznejšie. K zmene nedošlo ani po nástupe nového riaditeľ RTVS pána Rezníka a nástupe nového riaditeľa sekcie spravodajstva a publicistiky pána Chuguryana – prečo, to si povieme neskôr.
* * *
Aby sme si ozrejmili, aké je zhruba politické členenie občanov Slovenska, začneme veľkými číslami. Verejnoprávna RTVS obsluhuje spravodajsky zhruba 4,4 milióna slovenských občanov voličov. Z tohto počtu sa ostatných volieb v roku 2016 zúčastnilo nejakých 2,6 milióna občanov a z nich 1,3 milióna, teda väčšia časť, volila terajšie vládne strany a 0,8 milióna, teda menšia časť, opozičné strany, kotlebovci a ostatné strany dostali 0,5 milióna hlasov. Volebná účasť bola 60 %, to znamená, že volieb sa nezúčastnilo z rôznych dôvodov zhruba 1,8 milióna občanov
Mohlo by sa namietať, že toto platilo po voľbách a dnes je už politické členenie občanov Slovenska iné. Súčasnú situáciu svojím spôsobom cez účasť na manifestáciách vystihuje článok publicistu Petra Tótha zo dňa 10. 3. 2018 na jeho webovej stránke. Pán Tóth si dal tú námahu, že z voličskej účasti vo voľbách v roku 2016 v Slovenskej republike, v Bratislave a v krajských mestách a z počtov ľudí na manifestáciách dňa 8. marca 2018 (organizátormi a médiami nadsadenými), vypočítal jednotlivé percentuálne podiely. Podiel celkovej účasti občanov voličov Slovenskej republiky na manifestáciách 2,5 % nie je reprezentatívny. Zaujímavejšie sú až podiely účastníkov v mestách: Bratislava 15 % (z nadsadených údajov o účasti), ostatné krajské mestá zhruba od 8 do 3 %, inak napísané, v Bratislave sa manifestácie nezúčastnilo 85 % voličov a v krajských mestách od 92 do 97% voličov. Tieto čísla už niečo vypovedajú o tom, kto tam bol, kto bol inde a kto zostal doma.
Ak by sme uverili prieskumu volebných preferencií agentúry AKO za mesiac apríl (!), majú súčasné vládne strany 40,0 % preferencií (v tom SMER 20,7 %), opozičné strany 34,8 % a spolu s neparlamentnou KDH 43,4 %. To znamená, že z hľadiska politického členenia občanov Slovenska, zostávajú počty prívržencov vládnych strán a prívržencov opozície zhruba rovnaké. (Uvedené čísla majú aj svoje čaro, pretože ak by akosi takto dopadli predčasné voľby, vládnuť by sa dalo iba s kotlebovcami!)
Toto sú východiskové údaje, ktoré ukazujú, pre koho by spravodajstvo RTVS malo byť určené.
* * *
Začneme manifestáciami, ktoré sa začali organizovať po vražde novinára a jeho priateľky – najväčšie sa udiali 8. marca 2018. Na prezentovaní týchto manifestácií porušovala verejnoprávna RTVS úplne všetky, písané a nepísané, zásady novinárskej etiky.
Samozrejme, uznávame, že počet občanov, ktorí sa vybrali v mestách na námestia, aj keď je to menšina, má oveľa väčšiu politickú silu, ako väčší počet tých, ktorí na námestiach neboli. Ak hovoríme o spravodajstve RTVS, stačí si spomenúť na zábery z námestí, transparenty, plamenné reči z tribún a vyjadrenia účastníkov manifestácií nadšene reportované redaktorkami a redaktormi. Uznávame, že hlas mlčiacej väčšiny, ktorá na námestiach nebola, sa ťažko reportuje, ale ak od celkového počtu neprítomných odpočítame tých, ktorým je to, čo sa dnes deje, jedno, ostáva veľký počet občanov, ktorí zostali doma, aby tým demonštrovali svoj politický postoj! Po vypuknutí mediálno-politickej hystérie súvisiacej s vraždou v spravodajstve RTVS úplne absentoval názor tejto na námestiach neprítomnej časti občanov Slovenska! Spravodajstvo RTVS o udalostiach na námestiach vyznievalo tak, akoby slovenský národ do posledného občana súhlasil s tým, čo žiadajú demonštranti.
Pri posudzovaní spravodajstva RTVS z hľadiska dodržiavania zásad novinárskej etiky vychádzame z usmernenia s názvom „Etický kódex novinára“, ktorý vydal Slovenský syndikát novinárov v roku 2011. Autorita SSN sa v poslednej dobe spochybňuje, ale obsah jeho etického kódexu zodpovedá presne tomu, čo by každý normálny človek očakával od takéhoto usmernenia.
Ťažiskové požiadavky sú obsiahnuté v odseku II. „Základné hodnoty“, bod 2., ktorý znie takto: „Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“ Spomenieme ešte bod 15. odseku III., ktorý znie: „Novinár sa politicky neangažuje, ak by jeho politická činnosť mohla viesť ku konfliktu záujmov a spochybniť jeho nestrannosť alebo objektivitu.“
Podotýkame, že tieto zásady sa vzťahujú na všetkých novinárov vo všetkých médiách, a aj keď súkromné na ne už dávno rezignovali, musia sa tvrdo požadovať od verejnoprávnej RTVS!
Ďalej budeme postupovať tak, že na jednotlivých vydaniach relácie Správy RTVS od 9. marca, po jednotlivých príspevkoch, poukážeme na príklady najhrubšieho porušovania zásad novinárskej etiky.
„Naživo Zuzana Kovačič Hanzelová – námestie SNP.“
Začíname dňom 9. marec 2018. Správy RTVS moderuje pán Viliam Stankay. Úvodné slová by boli ako-tak v poriadku. Nasledujú jednotlivé príspevky.
Redaktorka pani Zuzana Kovačič Hanzelová, nám svojím ostrým hlasom oznamuje, že na námestie SNP v Bratislave prišlo 50, alebo podľa organizátorov 60 tisíc ľudí. Ak si to prepočítame (počet osôb na meter štvorcový, priemerná šírka námestia) vyjde nám, že pri uvedenej zaplnenosti, by museli ľudia stáť husto vedľa seba, od Manderláka skoro po bývalú Sovietsku knihu. Nasleduje informácia o tom, že na zhromaždení zazneli „silné“ príhovory. A sme pri tom. Redaktorka verejnoprávnej RTVS musí rešpektovať skutočnosť, že sa na ňu pozerá celé Slovensko a pre časť občanov, ako sme uviedli menšiu (!), to mohli byť „silné“ príhovory, ale pre väčšiu časť občanov to mohli byť „poburujúce“ príhovory, prípadne pre časť občanov to mohli byť „táraniny“. Potom nasledujú jednotlivé príhovory z tribúny, a podľa toho, čo a ako hovorili rečníci, je sporné, či to patrí do verejnoprávnej televízie. Napokon vyjadrujú svoju mienku niekoľkí účastníci zhromaždenia, samozrejme, všetci súhlasia s požiadavkami, ktoré na zhromaždení zazneli. A teraz pozor! Hneď za tým by sme od verejnoprávneho spravodajstva očakávali aj zopár názorov ľudí, ktorí na námestí boli, ale s konaním manifestácie nesúhlasili, a názory ľudí, ktorí chodili kdesi inde po meste alebo boli doma a na námestí z rôznych dôvodov neboli, pretože tých bolo vlastne najviac! Nezaznelo ani všeličo iné, napríklad konkrétne informácie o organizátoroch manifestácie (!) a o technickej príprave manifestácie (tribúna, ozvučenie námestia). Cudné mlčanie redaktorky o týchto záležitostiach má zrejme navodiť dojem, že všetci tam prišli spontánne a technika spadla z neba.
Potom nasledujú reportáže z jednotlivých miest.
Z Košíc sa ohlasuje redaktorka Ivana Fedorová. Hneď v úvode nám oznamuje, že jej z toho davu behá mráz po chrbte a neskôr si vypýtala dovolenie, aby bola mohla byť osobná. Potom komentuje vystúpenia rečníkov s takým zaujatím, že je zrejmé, že s nimi plno súhlasí. Vyjadrenia účastníkov zhromaždenia boli, samozrejme, súhlasné.
Z Prešova referuje redaktorka Diana Murzíková a hneď na úvod používa familiárne oslovenie zavraždenej dvojice. Vystupuje tam aj matka Martiny Kušnírovej, ktorá sa necháva občiansky a politicky zneužívať ako svojho času pani Remiášová, ale uznávame, že je to vec organizátorov. Pýtame sa však, má s tým pracovať aj verejnoprávne spravodajstvo?
Redaktor Jozef Kubánek, ktorý robí reportáž z Banskej Bystrice, prekonáva všetkých, ktorí sa dovtedy ozvali. Po úvodných patetických slovách o zapamätaní, vrývaní a masívnom protestovaní vymenúva totiž „bonmoty“, ktoré na zhromaždení zazneli a nasledovalo niečo, čo muselo každého normálneho diváka správ ohromiť: „Dosť bolo Fica“, „Fico do basy“ a zopár ďalších. Podotýkame, že organizátori tam môžu mať takmer čokoľvek, ale pýtame sa znova, má s tým pracovať verejnoprávna televízia? Vyjadrenia účastníkov zhromaždenia majú štandardné súhlasné vyznenie. (O úbohej všeobecnej kultúrnej úrovni redaktora, svedčí použitie slova „bonmot“ pre nenávistné heslá!)
* * *
Podrobnejšie analýzy z reportáží z Bratislavy a z ostatných miest sú zaznamenané preto, lebo sa v nich v koncentrovane prejavili všetky prehrešky voči novinárskej etike, ktoré nemajú miesto vo verejnoprávnom spravodajstve.
Redaktor verejnoprávneho spravodajstva RTVS sa musí zdržať akéhokoľvek citového hodnotenia manifestácie (rečníci, účastníci) a informácie podávať neutrálnym spôsobom, pretože inak porušuje zásadu nestrannosti; musí dať možnosť vyjadriť sa reprezentatívnej politickej vzorke slovenských občanov, pretože inak porušuje zásadu vyváženosti; musí si, takpovediac vlastnoručne, overiť technické údaje súvisiace s takouto akciou (sporná je predovšetkým Bratislava), pretože inak porušuje zásadu dôsledného overovania faktov a pretože zásady novinárskej etiky sa vo svojom význame navzájom prelínajú, neboli dodržané ani zásady objektivity, poctivosti, pravdivosti a zodpovednosti.
Zhrnutie. Celkové vyznenie reportáží svedčí o tom, že od moderátora po jednotlivé redaktorky a redaktorov všetci boli jednoznačne na strane demonštrujúcich. Ak to dotiahneme do dôsledkov, vlastne všetci, akoby hlasmi demonštrujúcich, žiadali pád vlády, nové voľby, „Fico do basy“ a podobne. Toto konštatovanie vyzerá tak trochu pritiahnuté za vlasy, ale pozor – treba to dotiahnuť do dôsledkov. Len tak mimochodom, reportáže trvali 17 minút, to je časovo jedna tretina celého vysielania spravodajstva!
„Vasilovi Špirkovi nehrozí disciplinárka.“
Preskočili sme nejaké príspevky a sme pri spravodajskom klenote. Vasil Špirko. Po úvode pána Viliama Stankaya nasleduje záber na pána prokurátora, ktorý sa kníše na pätách, ruky má vo vreckách nohavíc a v akomsi hospodárskom dvore oznamuje nejakým trom mladým babám desivé údaje o úplatkoch pre ministra Kaliňáka a bývalého ministra Počiatka. Už toto je úplne bizarný spravodajský obrázok. Potom vysvitlo, že je medzi nimi špecialistka, pani redaktorka Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá v príspevku prepletala vystúpenia prokurátorských šéfov Čižnára a Kováčika, ministra Kaliňáka a bývalého ministra Počiatka so svojím komentárom tak, že sa v tom už nikto nevyznal. Jednoznačné posolstvo tejto správy sa ukázalo v čase 26.15 správ, keď sa na obrazovkách objavili postavy zmienených ministrov so šiestimi kopami bankoviek. Okrem toho, že tento príspevok bol spracovaný absolútne neprofesionálne, boli v ňom porušené zásady nestrannosti, vyváženosti, pravdivosti a pracovalo sa neoverenými faktami, pretože všetky obvinenia boli iba v rovine podozrení!
„Premiérove kocky dali na námestie občania.“
Nasleduje ďalšia perla – „premiérove“ kocky pred úradom vlády. Namiesto toho, aby sa v spravodajstve verejnoprávnej RTVS ocenilo, že v tých hysterických dňoch, vyvolaných predovšetkým médiami, robí vláda určité bezpečnostné opatrenia, urobia si z toho redaktori RTVS „srandu“. Že „ha-ha-ha“ kocky, však si ich tam uložila nejaká psičkárka. Premiér hneď v úvode povedal, že sú signály o útokoch na verejné budovy, čo znie celkom pravdepodobne a kocky spomenul iba tak mimochodom. Samozrejme, moderátor si neodpustil uviesť Sulíkove vyjadrenie, že to má odradiť ľudí od účasti na demonštrácii. A keď sme sa už dosť nasmiali, príspevok sa ukončil ešte raz tými istými slovami. Je to bežná prax redaktoriek a redaktorov spravodajstva – takmer každú správu o počine vlády, prípadne Smeru či jej predsedu ukončiť negatívnym posúdením, a to bez adekvátnej odpovede! Tento jav si rozoberieme podrobnejšie v ďalšom texte. Zase to isté, kde nájdete v tomto príspevku nestrannosť, vyváženosť a, napokon, s ohľadom na bezpečnostnú situáciu, aj zodpovednosť?
„Delegácia EP: Nebudú na nás spomínať dobre.“
Ďalší bonbónik. Návšteva delegácie Európskeho parlamentu na Slovensku. Pán Stankay uvádza príspevok slovami: „Niektorí politici nebudú pekne spomínať na naše stretnutie, povedali to poslanci...“ a namiesto toho, aby sa v tóne jeho reči dalo zachytil aspoň niečo ako znechutenie, skôr sa zdá, že si to ešte aj vychutnáva. Z ďalších informácií o priebehu návštevy a z vyjadrení delegátov sa dal nadobudnúť dojem, ako keby úradníci z materskej krajiny prišli robiť poriadok vo svojej kolónii. Tá milá pani je v Európskom parlamente vo frakcii EPP (ľudovci), tej istej, ktorej predseda Manfred Weber mal neslýchané požiadavky na personálne zmeny v slovenskej vláde. Pán, ktorý vyzeral ako vedúci delegácie, podľa mena zrejme Portugalčan, sa tváril, ako keby pochádzal z krajiny, v ktorej je korupcia úplne neznámy jav. Namiesto toho, aby sa redaktorky Dáša Hodáľová a Katarína Jánošíková nejakým spôsobom dištancovali od arogantných vyjadrení členov delegácie, ešte si v nich hoveli. Preboha, tieto redaktorky sú aj ženy, občianky, Slovenky a necítia v týchto slovách germánske pohŕdanie všetkými na východ od hraníc Nemecka? (Na portáli Slovo boli uverejnené vystúpenia slovenských europoslancov na rokovaní o Slovensku. Okrem nemastno-neslaných vystúpení poslancov Moniky Beňovej a Vladimíra Maňku, vystúpenia ostaných slovenských poslancov by sa dali charakterizovať tým našim jadrným prirovnaním, ktorého podstata je „....... vlastné hniezdo“ Jediný kto sa zastal Slovenska, bola to Češka, pani Kateřina Konečná, europoslankyňa za KSČM!) Porušovania novinárskej etiky škoda uvádzať, ba čo viac, tieto postoje sa už dotýkajú hanobenia svojej vlasti.
„Naživo o politických rokovaniach.“
Pokračujeme dňom 10. marec 2018. Moderuje pán Stankay. Hneď v úvode nám moderátor oznamuje prekvapujúcu novinku – vládne strany rokujú v tajnosti. Potom vidíme ako redaktorka pani Zuzana Kovačič Hanzelová stoji pred bratislavským Bôrikom a celá nešťastná nám oznamuje, ako celý deň lietala hore-dole a nemohla zohnať Bélu Bugára. Počas reportáže naživo je ešte stále nešťastná, pretože nevie, kto na Bôriku už je a kto ešte príde a tak aspoň splieta svoje predstavy o tom, čo bude ďalej. Nemáme však zúfať, zostáva na Bôriku a bude to pre novinárov „dlhá noc“. O čo vlastne ide? Politici vládnych strán sa musia dohodnúť, ako budú riešiť vážnu politickú situáciu v najbližších dňoch (hodinách, ako povedal Peter Pellegrini) a na to potrebujú predovšetkým pokoj. Namiesto toho, aby to novinári rešpektovali, správajú sa ako maniaci – musia vedieť každú minútu, aký je stav rokovania, vrhajú sa ako divá zver na každého, kto vyjde z rokovacej miestnosti a z kusých informácii rozvíjajú rôzne teórie, ktoré sa neskoršie ukážu ako bludy. Budeme, my občania Slovenska šťastnejší, keď pani redaktorka Zuzana Kovačič Hanzelová strávi noc na Bôriku, aby nám za horúca oznámila výsledok rokovania, namiesto toho, ak sa výsledok rokovania dozvieme až na druhý deň, na normálnej tlačovke?
„Protesty upútali aj pozornosť svetových médií.“
Ešte stále nie je koniec reportáží z protestov. A znova to isté, namiesto toho, aby v hlase moderátora a redaktora bolo cítiť v komentároch k obrázkom určitý odstup, ako by sa na verejnoprávne spravodajstvo patrilo, skôr si komentovanie vychutnávajú. V príspevku sú reportáže z rôznych miest, okomentujeme iba Vancouver. Ťažiskom príspevku bolo vystúpenie jednej slečny, citujeme ju: „Mnohí z nás Slovákov, žijúcich v zahraničí, sa chceme po čase na Slovensko vrátiť a nie je nám jedno, na aké Slovensko sa vrátime a práve preto sme tu, aby sme ukázali, že aj tu v Kanade nám úprimne záleží na Slovensku a poslali sme tak odkaz domov slušným ľuďom, že sme v tom všetci spolu.“ Takže po prvé: slečna zarába doláriky v Kanade a očakáva, že Slovensko dajú do poriadku tí, ktorí tu zostali a trpia pod Ficovou knutou. Zrejme s tým nemá žiadny morálny problém a ešte je taká tupá, že to verejne vyhlasuje. A po druhé: z protestného zhromaždenia odkazuje čosi slušným ľuďom, z čoho vyplýva, že tí, ktorí tieto protesty odmietajú, sú zrejme neslušní ľudia. Vyznenie reportáže je jednoznačné – redaktori spravodajstva verejnoprávneho RTVS sa s názormi účastníkov protestu „nestranne“, „vyvážene“, „poctivo“ a „čestne“ stotožnili.
„Robert Kaliňák končí vo funkcii“ a „Robert Kaliňák“.
Deň 12. marec 2018. Moderuje pán Ľubomír Bajaník. Prvý príspevok je prepletenec zmätených informácií, ktorými nás traktuje pani redaktorka Zuzana Kovačič Hanzelová a ktorá si, samozrejme, nemohla odpustiť vymenovanie „káuz“ súvisiacich s menom Kaliňák. Príspevok bol uzatvorený vystúpeniami poslancov Ľubomíra Galka a Veroniky Remišovej, ktorí mleli svoje mantry o odstúpení. Žeby sa na obrazovke objavil niekto s ako-tak objektívnym komentárom k odstúpeniu ministra, sa neudialo.
V druhom príspevku bol popísaný vývoj politickej kariéry ministra Kaliňáka. Fajn, aspoň niečo normálne. No a potom sa to rozbehlo, redaktorka Silvia Majerová nám oznámila, že Robert Kaliňák čelil „škandálom“. Znova zopakovala to, čo už odznelo v prvom príspevku, akurát, že to podrobnejšie rozvinula. Takže „Hedviga“, „výbušnina“, „prezidentovo lietanie“ a, samozrejme, „Bašternák“.
Nech už Robert Kaliňák bol ktokoľvek a nech robil čokoľvek, ten človek riadil taký kolos, ako je ministerstvo vnútra od roku 2006 do roku 2018 s dvojročnou prestávkou. Asi mal nejaké osobnostné a manažérske kvality, keď riadil všetky zložky polície, hasičský a záchranný zbor, štátnu správu, aby sme spomenuli iba tie najdôležitejšie, vykonávajúce denne státisíce úkonov, bez väčších problémov. Hádam mal za sebou aj nejaké skromné úspechy: rozklad niekoľkých zločineckých skupín, úspešný vstup do Schengenu, znižovanie dopravnej nehodovosti, reformu verejnej správy a zriaďovanie klientskych centier. Vo svetle týchto evidentných skutočností potom vyzerá príspevok týchto redaktorských snaživiek ako úbohá zlátanina. Jedno treba uznať, komentovať odstúpenie Roberta Kaliňáka v tých dňoch plných hystérie objektívne a pravdivo, to by už musela byť poriadna novinárska a občianska statočnosť a to by už musel byť nejaký novinársky formát, aby to urobil. Takých momentálne v spravodajstve RTVS nieto. Márne hľadáte v tomto príspevku nestrannosť, vyváženosť, objektivitu a pravdivosť.
„V Žiline horela budova strany Smer-SD“ a „Reakcia Smer Most-Híd“.
Presuňme sa ešte na deň 16. marec. 201. Moderuje pani Janette Štefánková. No prosím, konečne sme sa dočkali! Verejnoprávne spravodajstvo RTVS vie použiť pri politickej informácii aj neutrálny tón. Moderátorka nás oboznámila s holými faktami o požiari, s reakciou Smeru na požiar a s požiadavkou strany Most-Híd na zvýšenú ochranu ich centrály v Bratislave. To je v poriadku. Predstavme si však, ako by asi vyzerala správa o podpálení budovy niektorej opozičnej politickej strany, napríklad OLaNO! No, nechajme to tak.
„Štát pomôže okresu Gelnica miliónmi eur“.
Teraz preskočíme na deň 5. apríl 2018. Moderuje pán Stankay. Vláda rokovala v Gelnici o Akčnom pláne, v rámci ktorého sa má v tomto okrese preinvestovať 55 miliónov eur. Príspevok uvádzame z toho dôvodu, že je v ňom obsiahnutý, takpovediac v kryštalickej forme, spôsob prezentácie ľubovoľného rozhodnutia vlády spravodajstvom RTVS. Schéma je nasledujúca: moderátor oznámi základné fakty, redaktor potom svoj komentár prepletá rozhovormi s ľuďmi, vyjadreniami členov vlády a keďže predmetom tejto správy je sociálna oblasť, nemôže sa na obrazovke objaviť nikto iný ako Michal Páleník, ktorý akékoľvek rozhodnutie vlády považuje za sprostosť. Potom sa dozvieme, že redaktorkou bola Marie Balážová Melníková a príspevok sa končí. Niekedy, pri podobných správach, je tam bleskovo strihnutý minister Richter alebo jeho štátny tajomník, ale nikdy to nie je priama reakcia na vyjadrenia uvedeného „experta“. Tento systém: informácia o rozhodnutí vlády a jeho okamžité následné zhovadenie expertom, ktorý má v RTVS vyárendované miesto (bezpečnosť– Naď, korupcia – Wienk, Rusko – Duleba, obrana – Galko, financie – Jurzyca, atď., atď.), bez akýchkoľvek dôkazov, sa uplatňuje vo všetkých oblastiach jej pôsobenia. Nie je jasné, či to robia ľudia v spravodajstve RTVS vedome, či je to maniera alebo pre niekoho pracujú, v každom prípade je to psychologicky veľmi účinné – v divákovi a poslucháčovi zarezonuje najsilnejšie vždy záver informácie. Hľadajte v tomto systéme dodržiavanie zásad nestrannosti, vyváženosti a objektívnosti práce novinárov!
Hlavné posolstvo tohto textu je už obsiahnuté v jeho úvode.
Analýzou jednotlivých príspevkov sme chceli jeho oprávnenosť dokumentovať na jednoznačných faktoch, v čom spravodajstvo RTVS hreší najviac.
Spravodajstvo verejnoprávneho RTVS nie je spravodajstvom pre všetkých občanov voličov Slovenskej republiky. Nereflektuje ani ich bývalé a zrejme ani terajšie politické členenie. Inak povedané, spravodajstvo RTVS, je spravodajstvom pre občanov, ktorí podporujú opozíciu. Je to jednoznačný fakt, o ktorom by mohol pochybovať iba totálny zaslepenec. Podľa kritérií novinárskej etiky, nech by ich vypracoval ktokoľvek, verejnoprávne spravodajstvo RTVS nespĺňa požiadavky na nestrannosť, vyváženosť, objektivitu, poctivosť, pravdivosť, zodpovednosť a na dôsledné overovanie faktov.
Len tak na okraj ešte uvádzame, že spomínané porušovania zásad novinárskej etiky kráčajú ruka v ruke zo slabou a niekedy až úbohou profesionálnou úrovňou jednotlivých príspevkov (Vasil Špirko, Kaliňák).
Niekoľko myšlienok k názvu „Pochod za slušné Slovensko“.
Predovšetkým výraz „slušné Slovensko“ je úplný nezmysel. V prvom rade preto, že nikto nemá ani šajnu, ako by malo konkrétne slušné Slovensko vyzerať a po druhé, nech už by bolo Slovensko akokoľvek slušné, korupcia a klientelizmus nezmiznú. Inak povedané, nech tu bude vládnuť ktokoľvek, pokiaľ tu budeme mať štát ako taký a vlastníkov, bude tu aj korupcia a klientelizmus. Kapitalizmus, taký či onaký, aký máme v našej krajine, má uvedené fenomény zapísané priamo v génoch. Keď sa objavia na obrazovke mladí ľudia, ktorý sa vyhrnuli na námestia a trúsia svoje múdrosti, tak si každý normálny človek musí pomyslieť „Bože môj, ešte ste mladí a nič neviete o svete a o živote“, na uliciach sú však aj päťdesiatnici a starší a to sa už človeku naozaj rozum zastavuje. Ak by tí ľudia skutočne nechceli mať na Slovensku korupciu a klientelizmus, tak by museli nosiť a vykrikovať úplne iné heslá.
Napokon ešte k situácii v spravodajstve RTVS.
Po nástupe nového riaditeľa RTVS a výmene vedenia spravodajstva, sa predpokladalo, že v dohľadnej dobe sa obsah a forma relácie Správy RTVS zmení a že to bude spravodajstvo pre všetkých občanov Slovenska. Keď sa žiadna zmena neudiala, dalo sa tušiť, že to nebude také jednoduché, pretože je všeobecne známe, ako je ťažké zmeniť zabehané praktiky vo väčšej skupine ľudí. Ako to vyzerá v spravodajstve RTVS, vyplávalo na povrch vlastne až v súvislosti s politickými turbulenciami v uplynulých dňoch. Riešenie situácie je zdanlivo jednoduché, problémom je však to „zdanlivo“.
RTVS je verejnoprávna kultúrna inštitúcia, ktorej hlavnými úlohami je uchovávanie kultúrnej identity slovenského národa a udržovanie jeho vysokej kultúrnej úrovne. Týka sa to všetkých zložiek rozhlasu a televízie a teda aj spravodajstva. Vplyvom podmienok spoločenského usporiadania našej krajiny, v ktorej je jediným kritériom úspechu zisk, začal sa už dávnejšie v médiách omieľať výraz „sledovanosť“. Pre mediálnych šéfov to bola mantra. A čo je, v dnešnej dobe najúčinnejší prostriedok na zvýšenie sledovanosti – bulvarizácia. Do RTVS nenápadne a plazivo presakovali ľudia zo súkromných médií, na posty od hora až dole. Títo ľudia mali v sebe bulvárne spôsoby tak zažraté, že sa ich nedokázali zbaviť, ani keď pôsobili vo verejnoprávnej inštitúcii. Aj to je možné, že ich o to nikto nežiadal. Tak tam máme teraz hordu zhysterizovaných redaktoriek a redaktorov, z ktorej ešte vytŕča redaktorka Zuzana Kovačič Hanzelová ako stelesnenie všetkých najodpornejších spôsobov bulváru. A moderátori do tohto spolku tiež zapadajú.
Ako sme uviedli – riešenie je jednoduché. Títo ľudia sú zamestnanci RTVS, majú svoje pracovné zmluvy s popisom ich činnosti, predpokladám, že spravodajstvo má svoj štatút, že vydáva nejaké interné smernice, že platia v tomto odbore nejaké právne predpisy a existujú písané alebo nepísané pravidlá etiky novinára. A títo ľudia evidentne na toto všetko kašlú a robia si čo chcú. Čo sa urobí s takýmito ľuďmi v každej normálne fungujúcej inštitúcii – no dostanú padáka.
A už je to tu. Najprv sa objavili akési informačné šumy okolo Oľgy Bakovej, potom šumy okolo placky – nosiť, či nenosiť pri vysielaní (!?), Peter Zajac už píše o darmovsko-kapustovskej televízii (!). A už sa to hrnie. Denník SME vo svojom sobotnom vydaní (28. 4. 2018) to vidí jasne: „Rezník sa zbavuje kritikov“, hlása titulok na prvej strane a za tým je zmetený text redaktorky Lucie Krbatovej, ktorý pokračuje vo vnútri novín pod novým titulkom „Reportéri hovoria o normalizácii v RTVS“. Celý text je iba kĺzanie po povrchu reality, ak to nenazveme rovno ako táranina. V článku sa verejnoprávnosť uvádza dvakrát, ale iba v súvislosti s RTVS ako inštitúciou. O tom, či spravodajstvo RTVS zodpovedá verejnoprávnosti alebo nezodpovedá, tam, samozrejme, nie je ani slovo. Všimnite si, že titulok má čaro nechceného – redaktorka slovom „normalizácia“ ,samozrejme, myslela na sedemdesiate roky minulého storočia, ale čo ak si to niekto vysvetlí tak, že konečne bude RTVS v spravodajstve „normálna“ verejnoprávna inštitúcia. Celé to zaklincoval Štefan Hríb v úvodníku 18. čísla svojho týždenníka. Že vraj „All for RTVS“. Ako každý úvodník aj tento ako keby písal v miernom delíriu. Jeho podstata je zhrnutá v podtitulku, podľa ktorého triumfuje solidarita a odvaha mladých ľudí, akože redaktoriek a redaktorov, postaviť sa nespravodlivosti, akože Rezníkovi. Ďalej sú to už iba neuveriteľne arogantné a nechutné útoky na riaditeľa Rezníka, idúce pod dno akejkoľvek novinárskej etiky.
Dá sa očakávať, že útoky médií na spravodajstvo RTVS budú pokračovať, pretože majú obavy z toho, že niekto vypadne z radu a začne poskytovať nezávislé informačné služby. Útoky budú maskované starostlivosťou o redaktorský zbor spravodajstva, v jeho spravodlivom boji s vedením RTVS. Okrem odolávaniu tomuto tlaku predpokladám, že vedenie RTVS bude mať veľké problémy pri obmene redaktorského zboru. Zrejme existujú nejakí novinári, ktorým nie je výraz „verejnoprávny“ cudzí a sú na potrebnej profesionálnej úrovni, zatiaľ ich však na obzore nevidno.
Momentálna situácia v spravodajstve RTVS je značne neistá a aby vedenie ustálo boj o jeho znovuzrodenie, potrebuje jedno jediné a tým je – podpora verejnosti. Všetko, čo je len trochu naľavo a vie písať, by malo túto podporu vedeniu RTVS vyjadriť. A najlepšie by bolo vyjsť na námestia?!
(Autor Ján Füredi je dôchodca)
