Kniháreň – marec 2016

Philipp Ther: Nový pořádek na starém kontinentě. Příběh neoliberální Evropy | Daniel Šmihula: Vojenská služba, politické práva a občianstvo | Miloš Ruppeldt: Medzi dvoma svetmi. Osud to niekedy nemá v hlave v poriadku | Ján Szelepcsényi: Úteky za krásou. Životný príbeh slovenskej huslistky Gréty Hrdej | Ivan Kolenič: Krajšie ako hriech | Iva Vranská Rojková:  Láska v tieni vojny     

Philipp Ther: Nový pořádek na starém kontinentě. Příběh neoliberální Evropy
 

Pád Berlínské zdi v roce 1989 dal vzniknout experimentu obrovských rozměrů. Tento experiment ovlivnil celou Evropu: národy, které do té doby tvořily východní blok, byly přetvořeny, aby vyhovovaly západnímu neoliberálnímu systému a podřídily se tak režimu liberalizace, deregulace a privatizace. Philipp Ther byl svědkem těchto historických proměn, ať už v ulicích Prahy během sametové revoluce, nebo v Polsku a na Ukrajině, kde žil několik let. V této knize autor přináší zprávu o Novém pořádku na starém kontinentě – a poprvé tak i komplexní analýzu tohoto pořádku z celoevropského hlediska.
Profesor Philipp Ther (nar. 1967) přednáší moderní evropské a východoevropské dějiny na univerzitě ve Vídni. Mezi jeho výzkumné zájmy patří srovnávací sociální a kulturní dějiny 19. a 20. století v Německu a ve střední Evropě, a to zejména nacionalismus, historii migrace a osidlování, a dále historie hudebního divadla. V nakladatelství Dokořán vyšel překlad jeho knihy Národní divadlo v kontextu evropských operních dějin.
Libri, 15. 2. 2016, 357 strán
Ukázka z knihy ve formátu pdf  

Daniel Šmihula: Vojenská služba, politické práva a občianstvo
 

Autor zastáva tézu, že zmeny vojenských technológií, taktiky a vojenskej organizácie a aktuálny stav vojenského ohrozenia patria k hlavným determinantom spoločenského a politického pohybu a tiež podoby práva a ústavného zriadenia štátu, čo ilustruje na vývoji inštitútu občianstva. A taktiež s ním spojených predstáv o statuse človeka v spoločnosti a jeho prirodzených a ľudských právach, vrátane nároku na istú mieru sociálneho zabezpečenia. Vojna alebo jej hrozba boli vždy mocným stimulátorom technologických a spoločenských zmien. Bezpečnosť pred útokom zo strany iných spoločenstiev, iných štátov, bola vždy považovaná za azda najcennejšiu spoločenskú komoditu. Historicky možno povedať, že štát priznával plnohodnotné občianske práva a právo na politickú participáciu len tým, čo vykonávali vojenskú službu, alebo mali povinnosť ju vykonávať v prípade potreby. Je to logické, lebo štát si potrebuje zabezpečiť lojalitu svojich vojakov – tak ich musí motivovať aj politickými a sociálnymi právami. Téza nie je vo svojej podstate nová. Na prekvapenie moderného čitateľa sa považovala za samozrejmú až do začiatku 20. storočia. Zmena vo veľkosti armád a najmä ich podielu na celkovej populácii tak môže vyjadrovať zmenu zastúpenia populácie s politickými právami a tak z dlhodobého pohľadu aj mieru demokratickosti konkrétnej spoločnosti (krátkodobo sú možné isté výkyvy a odchýlenia). A univerzálne rovné občianske práva nastúpili v moderných štátoch ruka v ruke so všeobecnou vojenskou povinnosťou v 18. – 19. storočí. Dnes sme svedkami toho, ako spoločnosti vyspelých demokratických štátov zažívajú opätovnú postupnú oligarchizáciu zatiaľ nevyjadrenú formálno-právne (rastúce majetkové rozdiely, odtrhnutie občanov od politiky, profesionalizácia armády, rast počtu väzňov a pod.). Jednou z viacerých príčin tejto oligarchizácie pritom môže byť aj opustenie koncepcie masových armád budovaných na základe všeobecnej brannej povinnosti a povinnej prezenčnej vojenskej služby a príklon k profesionálnym armádam. Elity stratili strach pred vojensky aktívnym národom a potrebu uchádzať sa o jeho dôveru a priazeň. Nie sú nútené sa natoľko zaoberať jeho sociálnym zabezpečením a mierou identifikácie so spoločnosťou a štátom.
Aleš Čeněk, 2016, 244 strán

Miloš Ruppeldt: Medzi dvoma svetmi. Osud to niekedy nemá v hlave v poriadku
 

Miloš Ruppeldt sa narodil slovensko-anglickým rodičom. V tých rokoch boli manželstvá s partnermi zo Západu naozaj ojedinelé, a ak aj nie práve spoločensky neprijateľné, tak určite vzbudzovali podozrenie aj neprimeranú zvedavosť. Veď iba rok pred Ruppeldtovým narodením popravili V. Clementisa, väznili G. Husáka, L. Novomeského a ďalšie osobnosti. Otec Miloša Ruppeldta teda veľmi riskoval, keď sa ako československý diplomat oženil s Angličankou. Nepridalo mu ani to, že bol zasnúbený so ženou, ktorú otec, takisto československý diplomat, zdrogovanú tajne uniesol po Februári 1948 z krajiny. Vtedy mal Ruppeldt starší šťastie – z podozrení ho vytiahol minister zahraničných vecí V. Clementis. Aby Ruppeldtovi pomohol stratiť sa z očí a zároveň si zahojiť srdce, poslal mladého diplomata na ambasádu do Indie. Ani jeden z mužov však netušil, že hneď po prílete, v rikši, cestou na pôsobisko sa osud veľvyslanca zamotá ešte väčšmi...
Sága rodiny Ruppeldtovcov sa číta na jeden dych. Príbeh veľkej lásky je zároveň obrazom rozporuplného sveta. V anglickej viktoriánskej rodine mladučká Jean pomáha zakladať Novú komunistickú stranu, v povojnovom Československu komunisti popravujú vlastných... To všetko bolo, ale svet sa posúva dopredu. A Ruppeldt tento posun často s humorom zachytáva. Nikoho neodsudzuje, pozerá na život zhovievavými očami a s vierou, že nijaké zóny už svet deliť nebudú. A čistú ľudskú lásku žiaden režim neohrozí...
Ikar, 2016, 304 strán

Ján Szelepcsényi: Úteky za krásou. Životný príbeh slovenskej huslistky Gréty Hrdej

Kniha chce pripomenúť celoživotné dielo umelkyne, ktorá na mnohých postoch doma i v zahraničí prispela k tomu, aby sa Slovensko mohlo pochváliť vyspelou hudobnou kultúrou, a aby si k plodom európskej hudby našli cestu aj mladí ľudia vo vzdialených krajinách. Publikácia sa snaží zaznamenať aj súkromné aspekty misie portrétovanej umelkyne.  Lebo nech je majstrovstvo umelca akokoľvek vyspelé, vždy je to predovšetkým človek s celkom bežnými potrebami, starosťami, reakciami a túžbami, s koreňmi vrastenými do svojej rodiny, do kultúry svojej vlasti. V pozadí plnenia tejto misie je aj istá životná filozofia a viera vo význam umenia v živote človeka.
Transprodukt Bratislava, 2015, 118 strán

 

Ivan Kolenič: Krajšie ako hriech

Štyri prózy kultového autora strednej generácie  z prelomu storočí, z obdobia rozpadávajúcej sa diktatúry a následného rozčarovania z nadobudnutej slobody, videné očami dvoch mladých, neskrotných umelcov – básnika a výtvarníka. Každá z próz je samostatnou výpoveďou a zároveň ich do celku zvláštnym spôsobom spája autentická, neskreslená atmosféra a pohrávanie sa so štýlmi od drsného realizmu až po intímnu spoveď.
Agentúra Signum, 2015, 180 strán

 

Iva Vranská Rojková:  Láska v tieni vojny       
                        

Vojna o lásku a vojna devastujúca lásku – to sú dve vzájomne sa prelínajúce roviny príbehu mladej dvojice, ktorú rozdelí súčasný vojnový konflikt. Igor, pobúrený násilným prevratom v Kyjeve a otrasený upálením ľudí v Odese pocíti hlas svedomia i korene predkov, preto odchádza ako dobrovoľník do novorossijskej domobrany. Nina retrospektívne skúma hlbiny ich lásky, aby v nich načerpala silu a našla cestu, ako ďalej žiť. V umeleckej výpovedi sa prelína do duše vnikajúca lyrizovaná próza s dynamikou epického románu, rozšíreného o bohaté faktografické informácie, približujúce pravdivý obraz udalostí na Ukrajine. Láska v tieni vojny je zároveň generačnou výpoveďou z čias rýchlych ťahov na geopolitickej šachovnici a novej vlny vojnovej eskalácie. Ako sa vyvíjali udalosti na Ukrajine? Čo vieme z médií? Čo sa skutočne deje? Bojujú v Novorossiji teroristi či domobrana? Smieme zatvárať oči pred banderizmom? Čítajte a premýšľajte...
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016, 176 strán