Reklama
Reklama

Kniha 2017: Nominácie 33 – 44

Počet zobrazení: 2256
Nominácie 33 – 44: Juraj KORPA, Ján BÁBIK, Jana BORGUĽOVÁ, Jozef LYSÝ, Anna BLAHOVÁ-ŠIKULOVÁ, Peter KRÁKORNÍK, Svetozár KRNO, Alexander HALVONÍK, Matej BEŇO, Jozef SCHWARZ, Zlata MATLÁKOVÁ, Alexander PIEKOV

Uverejňujeme štvrtú časť nominácií, odporúčaní a hodnotení ankety Kniha roka 2017.

Prvá časť: Kniha 2017: Nominácie 1 – 10
Druhá časť: Kniha 2017: Nominácie 11 – 21
Tretia časť: Kniha 2017: Nominácie 22 – 32





33. JURAJ KORPA, publicista
 

nova_obalka_machacek.jpg1. Michal Macháček: Gustáv Husák. Vyšehrad, 2017.

Dlhé roky som sa programovo vyhýbal čítaniu komentárov, článkov, kníh, o filmových dokumentoch či dokonca divadelných hrách ani nehovoriac, o čomkoľvek, čo sa týkalo Gustáva Husáka. A to z jednoduchého, možno paradoxného dôvodu – chcel som sa o ňom dozvedieť čo najviac a čo najlepšie. Ale v ten pravý čas! Čiže až vtedy, keď život a charakter tohto nadmieru zaujímavého človeka niekto naozaj poctivo a nestranne spracuje, a najmä, keď konečne pominie móda označovať ho len za hrobára „komunizmu“, ktorý odišiel práve včas, aby nad Betlehemom mohol zasvietiť Václav Havel. Dočkal som sa konečne až teraz – knihu Michala Macháčka som si objednal v tom okamihu, ako som uvidel, kto každý sa zúčastnil jej krstu. Som presvedčený, že sa dokonale vyplatilo čakať!




34. JÁN BÁBIK, redaktor, publicista


musil_benovsky.jpg1. Miroslav Musil: Skutočný príbeh grófa Mórica Beňovského. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.
Spisovateľ a diplomat Miroslav Musil napísal pútavú knihu o osudoch vrbovského rodáka Mórica Beňovského, ktorý predovšetkým sa spomína v dejinách ako kráľ Madagaskaru. Ale Beňovský má omnoho viac rozmerov a na tie poukazuje aj autor, okrem iného bol vojak, moreplavec a dokonca aj spisovateľ, aj keď literárne ambície rozhodne nemal. Jeho Pamäti a cesty je však mimoriadne cenná literárna pamiatka, ktorá bola preložená do mnohých svetových jazykov. Bol to akýsi bestseller na prelome 18. a 19. storočia.
Miroslav Musil mal možnosť osobne navštíviť mnohé miesta, kde pôsobil Móric Beňovský a nahliadnuť aj do francúzskych i amerických archívov, pri písaní preštudoval mnoho zahraničnej literatúry. Oceňujem najmä, že okrem pôsobenia Beňovského na Madagaskare veľkú pozornosť M. Musil venuje po vzbure trestancov jeho objaviteľskej plavbe z Kamčatky do Macaa, pretože si myslím, že to je najväčší Beňovského čin. Keď si uvedomíme, že veľkí moreplavci sa na podobné cesty pripravovali roky, často s požehnaním a bohatou podporou korunovaných hláv, o to viac vynikne Beňovského výnimočný čin. Bol to na tie časy úctyhodný výkon hodný veľkého moreplavca. Takého činu mohol byť schopný len vysoko inteligentný, vzdelaný, rozhodný, cieľavedomý a odvážny muž. A Beňovský ním bol. A takého ho vo svojej knihe predstavuje aj Miroslav Musil.

2. Rudolf Dobiáš: Noci a dni. Hlbiny, s. r. o., 2017.
Rudolf Dobiáš je mimoriadny zjav v slovenskej literatúre. Bývalý politický väzeň z rokov 1953 – 1960 s literárnym talentom priniesol do slovenskej literatúry tzv. gulagovskú, resp. muklovskú tému (mukl – označenie politického väzňa v päťdesiatych rokoch, čiže MUrčený K Likvidácii), ktorú mal skutočne nažitú. Priradil sa tak k tým spisovateľom, ako sú v ruskej literatúre Alexander Solženicyn a Varlam Šalamov a v českej Jiří Stránský či Karel Pecka. Doteraz sme mali Rudolfa Dobiáša zafixovaného predovšetkým ako prozaika, ale táto kniha nám ponúka výber z jeho celoživotného básnického diela. Aj v poézii je Dobiáš rovnako výborný a úprimný a ponúka nám pohľad na vnútornú silu človeka, ktorého nemôže zlomiť ani tá najhroznejšia tragédia. Jeho báseň Kam odchádzate, jáchymovskí chlapci môžeme pokojne pre jej hlbokú myšlienkovú a ľudskú výpoveď zaradiť medzi kultové básne slovenskej poézie.

3. Jozef Marko: Konfrontácia s inou realitou. Generál Jozef Marko spomína na SNP – I. a II. diel. Mayer media, 2017.
Keďže sa zaoberám perzekúciou účastníkov Slovenského národného povstania v päťdesiatych rokoch, uvítal som vydanie tejto knihy. Je smutnou realitou našich čias, že spomienky generála Jozefa Marka sa dostávajú k čitateľovi, ale i k historikom takmer po päťdesiatich rokoch od ich napísania. Jozef Marko bol členom Vojenského ústredia, ktorý sprostredkoval spojenie medzi Slovenskou národnou radou a vtedajším pplk. Jánom Golianom, patril medzi významných organizátorov príprav ozbrojeného odboja a po vypuknutí Povstania bol veliteľom spojovacieho vojska. Čitateľ dostáva zasvätené svedectvo od jedného z hlavných aktérov o zapojení špičiek slovenskej armády do ilegálnej práce, o prípravách na vojenské vystúpenie, ktoré vyvrcholilo povstaním v auguste 1944. Čitateľ má možnosť dozvedieť sa z prvej ruky o bojových operáciách povstaleckého vojska, Jozef Marko podrobne opisuje zloženie jednotlivých jednotiek, ich výzbroj a mená veliteľov. Priestor v jeho knihe dostáva aj článok o Povstaní od západonemeckého novinára a spisovateľa Wolfganga Wenohra z roku 1969, ktorý zaujme ako pohľad z druhej strany.
Pozoruhodné je, že najprv, už pred dvomi rokmi, vyšiel tretí diel Markových spomienok, v ktorých opisuje svoju krutú perzekúciu v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, bol niekoľkokrát väznený a múry väzenia (jeden čas sedel v cele aj s nacistickými generálmi, ktorí velili nemeckým vojskám v bojoch pri Liptovskom Mikuláši) opustil až v septembri 1963. Úplne rehabilitovaný bol v roku 1991, keď mu bola in memoriam vrátená aj generálska hodnosť.
 

35. JANA BORGUĽOVÁ, literárna historička
 

bystricke_povesti_sliacky.jpg1. Ondrej Sliacky: Povesti a príbehy z medenej Bystrice a okolia. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2017.
Pomyselná povesťová mapa Slovenska mala až doteraz jedno nezaplnené miesto, a to práve v regióne Banskej Bystrice. Je to zvláštne, ale oveľa menšie a menej známe lokality mali povestí za priehrštia! Vydavateľstvo Matice slovenskej, ktoré sa špecializuje na vydávanie povestí rozličných regiónov, prišlo na knižný trh s jedinečnou publikáciou, ktorej autorom nie je nikto iný ako skúsený spisovateľ a podlavický (teda aj bystrický!) rodák Ondrej Sliacky. Znalec problematiky, navyše aj historik, zaumienil si tvorivo spracovať bohatstvo regionálnych dejín do pôsobivých príbehov, ktoré z časti poznal z detstva, ale ako sa priznal v texte, veľa inšpirácií mu poskytol aj „excelentný“ Bystrický permon (Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu). Popri povestiach sa nachádzajú v knihe aj pútavé príbehy spojené s historickými osobnosťami – Jozefom Gregorom Tajovským, Dominikom Skuteckým, s bábkarmi Anderlovcami a i. Nájdu sa v nej príbehy zo Starých Hôr, Kordík, Španej Doliny, Tajova a i.

2. Pavol Dinka: Láska k moci a moc lásky. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.
Znalec mediálneho prostredia v publikácii komplexnejšie predstavil svoju doterajšiu publicistiku, a tak čitateľ získava obraz slovenského diania v ucelenejšej a tým aj údernejšej podobe. Výrazne pomôže nezainteresovaným zorientovať sa v tejto problematike a urobiť si presnejšiu analýzu slovenského verejného a politického života.

3. Dráma duše v pokojnom živote. Božena Slančíková-Timrava v živote a diele. Spolok Milana Rastislava Štefánika, Lučenec, 2017
Tento zborník z odborného seminára (6. 10. 2017) v Lučenci v zastúpení predstavuje všetko to, čo sa v súvislosti so 150. výročím narodenia tejto výraznej osobnosti slovenskej literatúry dialo. Spisovateľka „zostúpila“ z učebníc medzi čitateľov, aby znovu očarila svojím osobitým pohľadom na jednu etapu života ľudí v našej krajine. A je to pohľad realistický, drsný, ale aj žensky pôsobivý.
 

36. JOZEF LYSÝ, politológ, vysokoškolský pedagóg


Dr. Husák bol účastníkom všetkých dôležitých udalostí, ktoré sa týkali osudov Československa i Slovenska od Vianočnej dohody, SNP, šesťdesiatych rokov po rok 1989. Tento rok sme na Klube Nového slova privítali dve knihy. Knihu slovenských historikov Tomáša Čermáka a Martina Mocka a nedávno knihu českého historika Michala Macháčka. Vnímame to ako snahu objektívne posúdiť pôsobenie a život nielen Dr. Husáka, ale aj jeho generácie. Je dobre, že konečne vznikajú knihy, ktoré sa pokúšajú o objektívny pohľad na túto významnú osobnosť slovenskej a československej politiky v dvadsiatom storočí. Dr. Husák bol osobnosť, ktorá, či už to niekto uzná, alebo nie, spoluformovala život niekoľkých generácií v druhej polovici dvadsiateho storočia.

nova_obalka_machacek.jpg1. Na prvé miesto preto dávam knihu mladého českého historika Michala Macháčka Gustáv Husák, ktorú vydalo pražské vydavateľstvo Vyšehrad, 2017.

2. Zaujala ma kniha Gabiky Rothmayerovej Ako mladnú muži. Ako obyčajne v jej výpovediach cítiť nepokoj z doby, v ktorej sme sa ocitli. Neobchádza ani jeden z motívov minulosti, ktoré sa stávajú ostňom aj dnes. Slovensko vždy ovplyvňovali a ovplyvňujú veľké dejiny. Ale vidieť život cez zápletky každodennosti dokáže iba majster slova a ním Gabika Rothmayerová je. Vážim si ju nielen za to, že nás obohacuje svojím videním sveta, ale aj za to, že vie, že to môže byť aj inak. Dobre vie, že zlo ma banálne korene. A banalít v našom okolí pribúda.

3. Napokon ma oslovila aj kniha slovenských autorov Tomáša Černáka, Martina Mocka: Husák v odboji a SNP 1938 – 1945. Marenčin PT, 2017.
 

 

37. ANNA BLAHOVÁ-ŠIKULOVÁ, redaktora, prekladateľka
 

nova_obalka_machacek.jpg1. Michal Macháček: Gustáv Husák. Vyšehrad, 2017.
Nie som historička, ale dejiny ma zaujímajú, aj staré, no najmä nové, a najmä tie, v ktorých som fungovala už aj ja, istým spôsobom som ich zažila, sprevádzali ma od detstva, jednak cez zážitky mojich rodičov, ich súrodencov, neskôr cez hlboký záujem o dejiny a osud drobného človeka v histórii, čomu sa ako spisovateľ venoval môj manžel Vincent Šikula. Nazdával sa – tak to vyplýva z jeho diela –, že nespravodlivosť historického hodnotenia istých období zachytí najlepšie na drobných, historicky nevýznamných ľuďoch, preto aj pri písaní trilógie (Majstri, Muškát, Vilma), ktorá sa týka Slovenského národného povstania, preštudoval dôkladne nielen V. Prečana, Svedectvo o SNP G. Husáka, ale mal naporúdzi aj osobné svedectvá niektorých historických postáv, ktoré vo svojej práci uvádza aj M. Macháček (A. Mach, T. J. Gašpar, M. Gacek a i.) a popritom aj knižky o stavaní krovu... No ako prozaik išiel na históriu okľukou.
Vedec, historik M. Macháček, ide na históriu priamo, cez dokumenty, archívy (prvý raz sú použité dokumenty z ruských archívov), no nechýba ani osobné poznanie a zažitie témy. Na jeho práci ma fascinuje šírka záberu, fakt, že nemá na zložité situácie a priori názor, aj k prelomovým obdobiam zaujíma chápavý postoj, zohľadňujúc historické súvislosti, dobový kontext, teda aj rozhodujúci vplyv mocností na našu drobnú politiku. Za jeho názorom sa skrýva hlboké poznanie, nepreberá minulé hodnotenia, ale vidí ich otvorenými očami. (Poukazuje na prípady, kde aj hodnotenia po novembri 1989 preberali schematické ideové konštrukcie pri interpretovaní historických udalostí.) Je to prelomové dielo v poznávaní našej modernej histórie československej, česko-slovenskej, českej i slovenskej, keď práve spojovník v názve slúžil zároveň ako rozdeľovník (dokonca aj autor ho pomenoval pomlčka, hoci v češtine i v slovenčine majú tieto dve interpunkčné znamienka rovnaké pomenovanie i význam).
Poznámka bokom: Z hľadiska novátorského využitia pôvodných archívnych prameňov pri skúmaní česko-slovenského literárneho kontextu má podobne prelomový význam aj monografia Moniky Kaprálikovej o J. Smrekovi ako publicistovi a editorovi – Za hranice provincie –, ku ktorej ma akosi prirodzene priviedla téma spojovníka. A priviedla ma aj k literatúre. Lebo autor obraz Husáka v umeleckých dielach, v literatúre či v dráme, neobchádza, má preštudovanú aj túto oblasť a vie oceniť novosť pohľadu u iných. Dôkladne pritom odlišuje propagandistické názory od umeleckého podania. Husáka, obeť propagandy, nasmerovanej raz tak, inokedy inak, zbavuje nánosu propagandy a približuje nám ho ako historickú osobnosť aj ako človeka. Veru, zišiel by sa nám takýto prístup aj pri iných osobnostiach, nielen v histórii, ale aj v dejinách literatúry.

2. Katarína Škorupová: Anča z Pomaranča, Slovart, 2017.
Z oblasti pôvodnej slovenskej prózy som pôvodne chcela uviesť ako svoj tip poslednú knižku Dominika Dána Cigaretka na dva ťahy – nech si anketári vyberajú akokoľvek, detektívky D. Dána sú vždy na prvej priečke v predajnosti, a teda aj čitateľskej obľúbenosti. A teším sa z toho! No autor je natoľko populárny, že jeho uvádzaním v ankete by som jeho popularitu nezvýšila, iba by som ukrátila niektorého začínajúceho spisovateľa, ktorý si u nás vždy ťažko získava meno. Možno aj preto som sa medzi závažnými titulmi rozhodla pre knižku takmer začínajúcej autorky Kataríny Škorupovej Anča z pomaranča. Mnohým ten názov pripomenie známu Smrekovu báseň Anča kráča... no nejde o alúziu na ňu, poma je starší názov na lyžiarsky vlek, to len aby autorku čitateľ náhodou nepodozrieval, že ťaží zo slovenskej detskej klasiky. Dosť z klasiky i z poézie sa však do jej textu dostalo. Jej deti sú ešte autentické postavy, prozaické výtvory, ale i živé bytosti, niektoré trochu švihnuté, s priveľkou fantáziou, iné celkom normálne, no zažijú ešte normálne prázdniny v prírode, bez počítača, so zvieratkami a kysnutými koláčmi, s trápením a nezhodami rodičov, vymýšľancami, zažijú stretnutie s prírodným svetom i s úprimným vlastným. Sú to deti, ktoré ešte čítajú, inšpirujú sa načítaným, no žijú autentický život, utvárajú si vlastný svet. Katka Škorupová má bohaté skúsenosti s tvorbou učebníc, je autorkou knižky o dobe ľadovej napísanej zábavnou formou a svojou druhou knižkou pre deti, s ktorou sa skromne predviedla aj ako žonglérka s jazykom, nám potvrdila, že vie písať, svojim postavičkám vie vytvoriť kompaktný priestor, aby sa prejavili. Má odpozorovaný jazyk adolescentov i tínedžerov, no najmä – jej knižka je dôkaz, že dobrý text nemusí hýbať svetom, ani svetom literatúry, stačí, ak zaujme úprimnou výpoveďou, jemne, náznakovito vybudovaným príbehom a najmä – takýto text môže ukázať aj iným priestor, kde je ešte dosť miesta na vyjadrenie. Nemusí to byť nič svetoborné, stačí, keď je to autentické a úprimné, a vtedy môže byť text inšpirujúci aj pre súčasnú slovenskú prózu.

3. Ian McEwan: V orechovej škrupinke. Preklad Katarína Jusková, Slovart, 2017.
Iný prípad je anglický spisovateľ McEwan. Tento autor sa objavil v ankete Slova aj minulý rok s knižkou Právo na život (nebol to iba môj tip), preložila ho tá istá prekladateľka – Katarína Jusková (a dostala zaň Cenu Jána Hollého). Vítané je už to, že prekladateľka sa špecializuje, neprekladá, čo jej príde pod ruku, nie je výrobca prekladov, ale pracovitou i talentovanou sprostredkovateľkou autorovho videnia sveta. A tu nám svoje videnie predložil McEwan ozaj nezvyčajne (jeho texty sú vždy svojrázne, majú presne ohraničené prostredie alebo je v nich zaujímavé, nečakané, filozoficky podložené prelínanie prostredí, vedeckú či právnickú problematiku nevynímajúc). Tentoraz sa oprel o text Hamleta a podľa viacerých hodnotení ide o umelecky najvydarenejšie dielo spomedzi diel inšpirovaných Shakespearom. Názov slovenského prekladu i odkazy v texte sa opierajú o Kotov preklad Hamleta – orechová škrupinka je bublina s plodovou vodou, v ktorej embryo sleduje, ako sa chystá zločin, otcovražda, zároveň je to aj svojská vízia embrya o súčasnom svete, reflexia o tom, čo môže priniesť nevinnosť svetu a čo svet robí s nevinnosťou, lebo všetky jeho problémy dedíme už pri narodení. Napriek zložitým filozofickým témam si McEwanov príbeh vždy udrží dramatickosť, napätie. Nemožno sa teda čudovať, že autor sa už desaťročia drží na najvyššej priečke obľúbených anglických autorov.


38. PETER KRÁKORNÍK, servisný pracovník SAV


krejci_obalka_gr.jpg1. Oskar Krejčí: Geopolitika Ruska. Professional Publishing, 2017.

2. Michal Macháček: Gustáv Husák. Vyšehrad, 2017.

3. Jakub Drábik: Fašista. Academia, 2017.

Mimo poradia:
4. Pavol Hudáček: Castrum Salis. Severné pohraničie Uhorska okolo roku 1000. VEDA, Historický ústav SAV, 2017.
5. Slavomír Michálek: Rivali a partneri studenej éry. VEDA, 2017.
 






39. SVETOZÁR KRNO, politológ, vysokoškolský pedagóg, publicista


keller_migracia.jpg1. Jan Keller: Evropské rozpory ve světle migrace. Slon, 2017. Mimoriadne erudovaný autor s citom pre vedu aj vtip prináša vecnú analýzu dnešných kľúčových problémov integrovanej Európy. Má výhodu, že napriek pozícii, ktorú zastáva, nie je nikomu zaviazaný a ostáva závislý iba na faktoch a analytickom premýšľaní. Text má celkom iný jazyk aj obsah ako kaviarenské ódy, ktoré európskej integrácii omnoho viac škodia, ako pomáhajú, alebo krčmová negativistická kritika, ktorá starý kontinent nelieči, ale robí ho ešte unavenejším a chorľavejším.

2. Oskar Krejčí: Geopolitika Ruska. Professional Publishing, 2017. O Rusku sa dnes verejne hovorí viac ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. A to napriek tomu, že máloktorý z glosátorov vstúpil na jeho zem. Už samotná strata kontaktu vyvoláva podobný strach, strach z nepoznaného, ktorý popísal napr. nositeľ Nobelovej ceny Kondrad Lorenz pozorovaním zvierat. Nečudo, že kritika súčasných trendov ožívajúcej veľmoci neraz skĺzava do etnofóbie. Ale v tom sa Európa veľmi nezmenila. Najplodnejší a jeden z najkvalitnejších, ak nie najkvalitnejší, znalcov geopolitiky v strednej Európy krajinu jedenástich časových pásiem nielen popisuje, ale analyzuje. V tom má prednosť pred mnohými inými. Koho zaujíma nielen stav spoločnosti, ale príčiny a objektívne trendy v jej vývoji, ten si pri čítanú knihy príde na svoje.

3. Leopold Moravčík:  Čína na konci Dlhého pochodu. Perfekt, 2017. Autor prináša pohľad na najdynamickejšiu veľkú krajinu v súčasnosti. Kniha je od zrelého autora, ktorý píše nie na základe mainstreamových stereotypov, ale na základe opakovaného fyzického dotyku s realitou a vlastných slobodných úvah.
 

40. ALEXANDER HALVONÍK, literárny kritik


karika_cierny-rok.jpg1. Jozef Karika: Čierny rok. Vojna mafie. Ikar, 2017.
Román nadväzuje na úspešnú „mafiánsku“ sériu uznávaného slovenského machra na napätie, horor a triler. Kniha Vojna mafie však zďaleka nie je len o mafii. Je najmä o slovenskej politike a spoločnosti, ktorá v nastupujúcej epoche štvrtej priemyselnej revolúcie už štvrťstoročie prežíva kontroverzné muky transformácie spoločenského systému. Je však aj filozofickou reflexiou týchto protirečivých procesov. Je to reflexia bez prázdneho filozofovania, bez príznačného škatuľkovania i bez deformujúcej ideologickej optiky. Karikova nemilosrdná a nezriedka až krutá a šokujúca vecnosť je predovšetkým výzvou slovenskému vnímaniu vlastnej reality ukájajúcemu sa nereálnymi víziami a falošnými predstavami o holubičej duši Slovákov. Ťažiskom jednej z najobjemnejších kníh v slovenskej literatúre sú roky 1997 – 1998.

2. Jozef Puškáš: Zlodej duší. Slovart, 2017.
Po trinásťročnej prestávke prichádza Jozef Puškáš so zrelým románom, ktorý zúročuje nielen jeho bohaté autorské skúsenosti, ale najmä jeho ľudskú skúsenosť. Jeho „vstupovanie do duše súčasníka“ sa vyznačuje presnosťou a objavnosťou postrehov, takmer storočnou pamäťou a schopnosťou integrovať zložitý empirický materiál do solídneho románového tvaru. Na to Puškáš neváha využiť prvky hororu a krimirománu, cez ktoré „vystreľuje“ jemné psychologické románové objavy do zrozumiteľnej, príťažlivej a apelatívnej podoby. Z autorského ponoru do svedomia generácie vyplýva i nezvyčajne presná kritickosť k súčasným pomerom, najmä vo vzťahu k médiám a politike.

Jozef Banáš: Somár je Švajčiar. Ikar, 2017.
Kniha je výberom „maložánrovej“ publicistiky, aforizmov a básní úspešného slovenského románového bestselleristu. Autor sa tu prejavuje ako optimistický kritik svetových i domácich pomerov i ako vtipný komentátor aktuálnych problémov súčasného sveta a súčasnej slovenskej spoločnosti. Obdivuhodný je nielen tematický záber jeho „kraťasov“, ale rovnako aj jeho schopnosť vyjadriť sa k zložitým veciam zrozumiteľným a štylisticky príťažlivým jazykom, ktorému nechýba duchaplnosť, ale i nadčasová múdrosť.
 

41. MATEJ BEŇO, pedagóg, školský pracovník


Zvykol som si pozorne, niekedy možno až úzkostlivo, sledovať novovydávané knihy. Dôvodov bolo a je viac. Pozornosti človeka, ktorý sa zaoberá výskumom istej oblasti ľudskej činnosti by nemali ujsť produkty práce iných autorov. Sledovať a aspoň registrovať nové umelecké literárne diela je aj prejavom záujmu o kultúrnu produkciu, ktorá do značnej miery tvorí a charakterizuje spoločnosť, v ktorej žijeme a pracujeme. Hodnotenie knižnej produkcie bolo, kedysi viac a systematickejšie, dnes viac-menej náhodne a úzko účelovo, publikované v dennej i odbornej tlači, rozhlase i v televízii.
Pred rokmi boli informácie o nových knihách dostupné v špeciálnych periodikách (napr. Nové knihy). Neskôr začala vychádzať Knižná revue v podaní Literárneho informačného centra v Bratislave. Toto periodikum s klesajúcou periodicitou a modernizujúcou sa (rozumej z môjho pohľadu upadajúcou) grafikou malo trvalú rubriku Nové knihy, v ktorej na niekoľkých stranách prinášalo bibliografické záznamy o knižných novinkách. Bol to pomerne spoľahlivý zdroj prepotrebných informácií za neveľké predplatné. Žiaľ, tento prameň vyschol. Knižná revue prestala (bez varovania) uverejňovať systematické záznamy o nových knihách a postupne menila aj svoju grafickú úpravu a výpravu tak, že pre zrakovo menej disponovaného čitateľa je v mnohých častiach málo, resp. celkom nečitateľná. Uverejňované recenzie sú pričasto marketingovo vnucujúce, teda zavádzajúce.
Aj taká je naša súčasná dez-informačná spoločnosť.

S menším nadhľadom a menej informačne disponovaným pohľadom do knižnej produkcie Slovenska v roku 2017, najviac ma zaujali:

l._perny_novomesky.jpg1. Lukáš Perný: Kultúrna revolúcia Laca Novomeského. Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike. Spoločnosť Ladislava Novomeského 2017.
Kniha, ktorá ma viac než príjemne prekvapila už samotným faktom jej tvorby a vydania, naplnila hlbokým a širokým analytickým a zovšeobecňujúcim vhľadom do života a diela L. Novomeského. Nadchla ma energiou, racionalitou a odvahou mladého autora, uspokojila podporou kolektívu starších ľavicových intelektuálov, ktorí sa podieľali na jej príprave, oponentúre a vydaní. Vďaka aj za možnosť toto zaujímavé dielo bezplatne „stiahnuť“ (je dostupné na internetovej stránke Slova).

2. Paul Hoffman: Ľavá ruka Boha – Omnibus. Preklad Michal Jedinák, Ikar, 2017.
Pred týmto uceleným vydaním vyšli u nás jednotlivé časti: 1. Ľavá ruka Boha; 2. Posledné štyri istoty a 3. Pod krídlami smrti. Autor v knihe opisuje príbeh chlapca Caleho, ktorý prešiel veľmi tvrdou výchovou a nadobudol takmer nadprirodzené schopnosti. Opisované reálie sú mrazivé a podané ako otvorená obžaloba akéhokoľvek tmárskeho náboženstva.
Obsah diela je silne autobiografický, pretože Hoffmanov život poznačilo detstvo plné týrania za múrmi katolíckej internátnej školy. Katolicizmus Hoffman osobne považuje za formu extrémistického náboženstva s praktikami, ktoré sa od stredoveku skoro nezmenili. Dnes v krajinách, kde je toto náboženstvo rozšírené, platia zákony, ktoré tomuto násiliu bránia.
 

42. JOZEF SCHWARZ, sociológ, publicista
 

nova_obalka_machacek.jpg1. Michal Macháček: Gustáv Husák. Vyšehrad, 2017.
Macháčkov popis života a doby Gustáva Husáka považujem za autorský počin najvyššej úrovne. Autor sa svojou prácou vyšvihol na prvú priečku historikov najnovšej doby. Prekročil ideologický i mentálny tieň schematického, čiernobieleho videnia nielen osobnosti Gustáva Husáka, ale uplynulého 20. storočia. Storočia, ktoré sa doslova stalo aj slovenským storočím a ktoré sa skončilo pre Slovákov šťastne a dúfam, že aj životodarne. Dvadsaťpäťročná Slovenská republika dosiahla 1. januára 2017 v skutočnosti už 49 rokov svojho štátoprávneho života. Priamy, právny predchodca dnešnej Slovenskej republiky sa narodil 1. januára 1969. Vznik Slovenskej republiky na pôde československej federácie umožnil zrod tej dnešnej. Výraznou a nespochybniteľnou mierou sa o to pričinil Gustáv Husák. Kniha Michala Macháčka má ešte jeden pozitívny rozmer. Autor je občan Českej republiky, prvého skutočne českého štátu v dejinách.

2. Pavol Dinka: Láska k moci a moc lásky. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.
Autor a jeho kniha reflektuje dnešok v plnej nahote, obnažuje pohnútky súčasného spoločenského a politického správania až na kosť. Oceňujem, že dokáže jasne pomenovať, napísať a povedať súvislosti dnešnej slovenskej doby a to tak, že mi „vraví z duše“. Stotožňujem sa s jeho hodnotením.

3. Ľubo Olach: Vavro Šrobár, osudové prevraty 1918 – 1944 – 1948. PT Marenčin, 2017.
Kniha nevyhnutne patrí do môjho hodnotiaceho portfólia. Minulý rok, v ktorom uplynulo 150 rokov od narodenia Vavra Šrobára, som osobne vyhlásil za prvý rok Šrobárovej trojročnice. Čitatelia Slova mali možnosť sledovať moje state z jeho rodnej Liskovej a odinakadiaľ. V roku 2018 nezabudnem na Šrobárov 1. máj 2018 i zástoj pri vzniku republiky. Budúci rok bude okrúhla storočnica Šrobárovho vládnutia v Bratislave, ktorú povýšil na hlavné mesto, ako aj 75 rokov od Šrobárovho „riadenia“ SNP. A v roku 2020 uplynie 70 rokov od jeho smrti. Preto oceňujem „rodinný pohľad“ na jeho osobnosť.


43. ZLATA MATLÁKOVÁ, poetka
 

farkasova_scenar.jpg1. Etela Farkašová: Scenár. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.
Zdanlivo obyčajný život autorka zaznamenáva cez najintímnejšie pocity a neradostné skúsenosti ženy v období sénia (veková diskriminácia, vylúčenie z pracovného procesu, strata pôvodných vzťahov i systémové umŕtvovanie ešte živých síl). Príbeh nie je vyrozprávaný lineárne. Autorka stupňuje napätie a až v závere vypovedá o zámene osudových informácií. Byť matkou je všeobecne očakávané poslanie ženy, ale cez hlavnú postavu je posúvané do vyššej vrstvy vnímania, ako je bežné.
Každý, kto sa zaujíma o hudbu, nájde v scenári poznatky o skladateľoch, interpretoch, kompozícii i akustike. Hudbu môžeme považovať za jeden z troch pilierov, na ktorých stojí Scenár v zmysle závažnej výpovede o súčasnom svete. Druhým pilierom je obraz terajších spoločenských pomerov; tretím sú citlivo zakomponované filozofické eseje pojednávajúce o čase, pamäti, intelekte, vzťahoch, čírosti. Tiež o strachu – takmer existencionálnej úzkosti.
Rozsiahla próza Etely Farkašovej nemusí byť blízka každému. Kto sa však rozhodne sledovať jej myšlienky a na určitý čas prekryť nimi vlastné, postrehne autorkin zmysel pre podrobnosti a dôkladnosť v literárnom stvárnení vývoja a vzťahov v spoločnosti i myslení s dôrazom na súčasnosť.
Po prečítaní sa nadlho žiada stíšenie. Alebo hudba.

2. Dana Podracká : Archa. Spolok svätého Vojtecha, 2017.
Inšpiračným podnetom na poetické prerozprávanie osemdesiatich príbehov bola doteraz najprekladanejšia a najčítanejšia kniha. Zaujímavé biblické a apokryfné príbehy sú pôsobivo zdramatizované; najmä apokryfy - spisy, ktoré cirkev nezahrňuje do kánonu pôvodných biblických textov. Dana Podracká prostredníctvom nich otvára očakávaný a zároveň prekvapivý priestor na vnímanie Starého a Nového zákona. Niektoré z ôsmich desiatok názvov potvrdzujú autorkino poetické vnímanie zvolenej témy (Strapec hrozna veľký ako človek; Päť hladkých kameňov, tiež novozákonný Muž s vyschnutou rukou).
Fotograf Palo Bálik posunul knihu takmer do zázračnosti a zároveň do súčasnej reality. Tento umelec zaujal originálnou a premyslenou grafikou už v Calvinových Neviditeľných mestách. Umelecký vklad do Archy je ešte pôsobivejší. Prostredníctvom fotografií, záberov z filmov (napr. Zrodenie hrdinu, 2016), novinárskych i vedeckých fotodokumentov Podrackej knihu dotvára. Aj snímkou zaradenou k príbehu Archa so svetlíkom lakeť krát lakeť. Dozvedáme sa o jedinečnej banke zachovávajúcej genetiku, tvar a vlastnosti pôvodných rastlín aj pre budúce generácie. Nachádza sa 1 300 kilometrov za polárnym kruhom na území Nórska. Vznikla v roku 2008 vo svahu kamennej hory, pričom na povrchu vidieť len vstupnú halu.

3. Miroslav Danaj: Muž z mora. Matica slovenská, 2017.
Ak mal Miroslav Danaj pri písaní prológu úmysel pripraviť čitateľa na vnímanie najnovších aforizmov, tak sa mu to podarilo neobvyklým spôsobom. Úvodnou časťou súboru je totiž príbeh s výrazným autobiografickým podtónom. S textom zbierky vytvára obsahovú spätosť a zároveň predstavuje samostatnú časť. Autor pripúšťa, že aforizmy sa niekedy ľahšie píšu, ako inokedy žijú. Vedome sa ocitá na hrane filozofie a skúsenosti, aby ich prepojil v zmysluplnej výpovedi. Stručnou myšlienkou: „Umelec, na rozdiel od lekára, si môže dovoliť ignorovať realitu“, vymedzuje a odkrýva svet, do ktorého sa vstupuje potvrdením Hippokratovej prísahy.
M. Danaj autorsky ustál aj záver prológu a neskĺzol do sentimentality a bolestínstva. Premyslene komponovaný príbeh Muža z mora (mladosti, očakávania, pádov, lásky, zrady...) je nabitý časom, vzťahmi, energiou a vibráciami myšlienok, ale i stíšením a pokorou. Vytvára priestor na pochopenie desiatok aforizmov, sentencií a maxím rozčlenených do viacerých kapitol. Ich príznačné názvy naznačujú tematický okruh reflektovania udalostí a javov. Autor svojimi výrokmi nerozdeľuje ľudí na dobrých a zlých, nehľadá dokonalosť. Napriek tomu z výstižných formulácií niekedy vyžaruje určité napätie. Obyčajne vtedy, keď čitateľ v nelichotivej situácii spoznáva sám seba.


44. ALEXANDER PIEKOV, podnikateľ, vydavateľ
 

ako_mladnu_d_2.jpg1. Gabriela Rothmayerová: Ako mladnú muži.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.

2. Michal Macháček: Gustáv Husák.
Vyšehrad, 2017.

3. Leopold Moravčík: Čína na konci Dlhého pochodu.
Perfekt, 2017.

Priemer: 3.3 (3 hlasy)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama