Reklama

K odkazu Slovenského národného povstania

Počet zobrazení: 1571

Od otvoreného vystúpenia slovenského národa proti nenávistnému fašizmu v druhej svetovej vojne uplynulo už 73 rokov. Sedemdesiat tri rokov, čo Slovensko žije v mieri a slobode. Ale položme i otázku:  Uplatňuje Slovensko vo svojom pokojnom živote odkaz SNP, odkaz tých, čo za našu slobodu položili svoje životy, počúvame tých, čo tie strašné časy zažili na vlastnej koži a vďaka Pánu Bohu tie hrôzy prežili? Odpoveď znie: Nie, my odkaz SNP nerealizujeme v našom slobodnom živote, nevzdávame úctu padlým hrdinom. Ani vo významný deň vyhlásenia SNP si nenájdeme čas, aby sme si ten deň s pietou a úctou pripomenuli. Žijeme v presvedčení, že keď v týždennom predstihu položíme vence k pomníku, pri tom sa aj pokloníme s myšlienkami úplne inde, že je to dosť a  29. augusta veselo už pracujeme na záhradkách, v lese rúbeme drevo, budujeme domy, jedným slovom robíme všetko, len nemyslíme na hrdinov SNP.

K čomu potom Slovensko potrebuje sláviť výročie SNP ako štátny sviatok, kedy je deň pracovného voľna. Viem, že v iných štátoch, keď je štátny sviatok, deň pracovného voľna, tak nepočuť hukot traktorov, rev motorových píl a iných pracovných strojov. Obyvateľstvo sa zhromažďuje na námestiach, v parkoch, kde vystupujú hudobné skupiny a erudovaní rečníci v určitých intervaloch, ktorí pripomínajú udalosti spojené s týmto dňom. Toto je sviatok, toto je úcta padlým hrdinom. Vždy rozmýšľam, prečo počas cirkevných sviatkov dokážeme vyžiť bez domácich prác a v taký významný deň, ako je výročie vypuknutia SNP nie. Veď tento posvätný deň, ktorý vraj považujeme ako jednu z najväčších udalosti v novodobých dejinách Slovenska môžeme a mali by sme považovať aj ako cirkevný sviatok, veď vzdávame úctu dušiam padlých bojovníkov v SNP.

Neviem. prečo to tak nie je. Ale čo by sme si chceli želať, keď naša mládež, ale aj ich mladí rodičia o SNP nevedia nič, o čom sme sa mohli presvedčiť v malej ankete, ktorú urobili redaktori istej televízie. Bolo hanbou počúvať a sledovať odpovede opýtaných. Nečudujme sa tomu, výučba história ako aj dejín Slovenska tak na základných ako aj na stredných školách sa postupne obmedzovala, až pomaly vymizla úplne. Aj verejnoprávna televízia vo svojom vedomostnom kvíze DUEL sa viac zaujíma o dejiny a zemepis USA ako o náš. Zaujímajú sa aj v Amerike o Slovensko tak ako my o nich, aj napriek tomu, že Američania sa považujú za „pupok“ sveta? Asi nie. O tom by mohli veľa porozprávať Slováci žijúci v Amerike. Tu by som chcel vysloviť verejne poďakovanie najobjektívnejšiemu mienkotvornému denníku Pravdy za jeho informovanie aspoň v stručnosti o dianí počas SNP v jednotlivých regiónoch Slovenska ako aj o zverejňovaní krátkych informácii o vedúcich osobnostiach SNP.

Preto na záver podľa starej tradície našich starých rodičov, chráňme si a zveľaďujme svoje a na cudzie nepozerajme. Vážení páni ústavní činitelia, vážení poslanci a poslankyne NR SR, vážení verejní činitelia na regionálnej úrovni, zamyslite sa čo najskôr nad tým, kde kráča Slovensko, ako rozmýšľa naša mládež, aby už aj dnes nebolo neskoro. Prestaňte so žabomyšími vojnami pri boji o svoju osobnú moc a pre svoje osobné blaho, robte už niečo pre Slovensko a pre jeho obyvateľstvo, nehľadajte nepriateľov tam, kde nie sú, ale vy sami pozrite sa do zrkadla.

Hoci mám už 69 rokov, veľmi dobre si pamätám, ako my mladí ľudia sme prechovávali úctu k SNP a jeho hrdinom. Pravidelne v predvečer osláv SNP sme na kopcoch pálili vatry, pri ktorých nám priami účastníci SNP rozprávali príbehy z týchto pamätných dní. Tieto stretnutia boli doplňované spevom partizánskych pesničiek za sprievodu harmoniky. Áno, to bola úcta k hrdinom SNP.

Ing. Mikuláš Dimun, Humenné

Priemer: 5 (22 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama