Hodvábna cesta 21. storočia

Počet zobrazení: 4153

V Pekingu sa 14. - 15. mája konalo medzinárodné ekonomické fórum Jeden pás, jedna cesta. Ide o obnovu historickej Hodvábnej cesty, po ktorej z Číny už pred stáročiami šli cez Strednú Áziu na Blízky východ a do Stredomoria viaceré komodity, nielen hodváb. V 21. storočí má cesta slúžiť lepšiemu spojeniu potenciálu Ázie a Európy, čiastočne aj Afriky, v záujme čoho treba zdokonaliť súčasnú dopravnú infraštruktúru.

Oproti minulosti sa uvažuje o rozvetvenejšej ceste a pripravujú sa tri trasy. Dve pôjdu po súši z Číny cez Strednú Áziu, kde by sa rozdeľovali na severnú líniu cez Rusko, Bielorusko a Poľsko do západnej Európy, a južnú líniu cez Irán, Turecko a Balkán ďalej do Európy. Tretia trasa by bola námorná cez Juhočínske more, Melacký (Malakkský) prieliv, Indický oceán (s „odbočkou“ do Afriky), Červené more a Suezský prieplav do Stredozemného mora.

Iniciatíva je plánovaná na desaťročia a čínske médiá hovoria aj o projekte storočia, najmä v súvislosti s predpokladanou výškou čínskych investícií. Zapojenie do projektu Peking nespája s politickými požiadavkami. Bezpochyby na tom Čína nechce prerobiť, ale je to odlišné od projektov ekonomickej spolupráce Západu, ktorého čoraz bezuzdnejšie a arogantnejšie nadnárodné finančné kruhy (elity) „radi“ poskytujú pôžičky. Spájajú ich však s ekonomickými a politickými, neraz aj sociálnymi požiadavkami doslova ošklbávajúcimi ich príjemcov (je nemožné, aby Ukrajina vrátila medzinárodné pôžičky bez vážneho zhoršenia aj tak už zlej hospodárskej situácie svojich občanov).

Iniciatíva podľa Pekingu vytvorí „cestu k mieru a prosperite vo svete“ a vítaní sú všetci, čo sa k nej chcú pripojiť. Motivujúce je, že ide o sériu „pestrých“ investícií rôzneho typu, ktoré tým, ktorí sa do nich zapoja, prinesú úžitok. Najčastejšie ide o aktivity v oblasti dopravnej infraštruktúry. Jedno čínske príslovie vraví: „Ak sa chceš stať bohatým, začni budovaním ciest.“

Prezident Si Ťin-pching zdôraznil, že Čína nebude opakovať stereotypy geopolitických hier, ale podporí vznik nových podôb vzájomne výhodnej spolupráce. Svetu chce ukázať príklad spoločnej budúcnosti založenej na spravodlivosti, rovnoprávnosti, rešpektovaní suverenity a pod.

Čína po rozpade bipolarity dôsledne presadzuje princíp nezasahovania do záležitostí iných štátov. Aj pri rokovaniach na fóre sa viackrát zdôraznila zložitá ekonomická a politická situácia v súčasnom svete. Okrem toho, že sa poukázalo na negatívne následky narastania rozdielov medzi bohatými a chudobnými, hovorilo sa aj o škodlivosti pokusov o obnovovanie ekonomickej uzavretosti, ku ktorej sa uchyľujú tí silní a bohatí, ktorí pred rokmi boli na čele „boja“ za otvorenosť. Aktuálne sa v širšom kontexte zvýraznila potreba riešiť problémy súčasného sveta, najmä konflikt v Sýrii, ale aj kórejskú krízu politickými prostriedkami.

Čínsky vodca konštatoval, že vízia spred niekoľkých rokov sa postupne stáva realitou. Pragmaticky, no zároveň poeticky uviedol, že realizácia projektu je dlhodobá a náročná, použijúc pritom dve príslovia. Ruské či slovanské (Jedna lastovička jar nerobí) a doplnil čínskym (Jeden strom ešte nie je les).

O fóre slovenské médiá hlavného prúdu informovali, ale spravidla len okrajovo a neprívetivo. Niektorí slovenskí prozápadní novinári upozorňovali (strašili), že projekt je nebezpečný, lebo geopoliticky oslabí vplyv USA (a to podlomí aj čoraz viacej zbožšťovanú, ale problematickú Severoatlantickú alianciu – pozn. autora). „Kriticky“ poukazovali však na to, že iniciatíva je len vágna, nemá jasný cieľ a jej šance úspech sú veľmi malé.

Na stretnutí sa zišlo 29 hláv štátov a vlád a prítomný bol aj generálny tajomník OSN A. Gutteres. Zúčastnili sa na ňom predstavitelia vyše 100 štátov a medzinárodných organizácií. Najviac záujmu priťahoval okrem hostiteľa – prezidenta ČĽR Si Ťin-pchinga – ruský prezident V. Putin, ktorý uviedol, že Moskva projekt nielen podporuje, ale aktívne sa zapojí aj do jeho realizácie.

Zo štátov EÚ prišli premiéri z Maďarska, Poľska, Španielska a Talianska. Jediným prezidentom bol český M. Zeman. Slovensko zastupoval minister hospodárstva P. Žiga. Necháme bokom dohady, prečo bolo takéto slovenské zastúpenie, lebo náš problém spočíva v tom, že máme síce potenciál zapojiť sa do iniciatívy, ale otázne je, ako sa Hodvábna cesta dostane k nám.

Prišli aj predstavitelia dvoch organizácií z „nesvätej“ trojice neoliberálnej globalizácie – generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu C. Lagardová a prezident Svetovej banky Jim Yong Kim. Boja sa síce konkurencie čínskej Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry, ale projekt si nemôžu dovoliť ignorovať.

Uzavrieme, že ide o nový a dlhodobý projekt, pri realizácii ktorého môžu vzniknúť komplikácie. Prvou z nich bola neúčasť Indie, ktorá má výhrady voči niektorým čínsko-pakistanským aktivitám. V každom prípade je to však iný spôsob spolupráce v súčasnom svete, ktorý vytvára reálnu a účinnú alternatívu voči tomu, čo vládlo posledné tri desaťročia a zdalo sa nezmeniteľné. Umožňuje aj inú globalizáciu, než je jej západný, neoliberálny variant, ktorý zatiaľ prospieva len silným a bohatým.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 19 – 20/2017

SÚVISIACE:
Leopold Moravčík: Nová Hodvábna cesta
Oskar Krejčí: Na hedvábné stezce proti veřejnoprávní hysterii

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984