Fiškus Matovič

Počet zobrazení: 6083

Ukazuje sa, že najnebezpečnejšou politickou stratégiou v našom geopolitickom priestore je hrať sa na „pána čistého“. Ľudia vo všeobecnosti dosť nadštandardne akceptujú politikom ich morálne prehrešky, dôvodiac, že aj tak sú všetci rovnakí. Ak podvádzajú s mierou a podarí sa im vyhnúť excesom typu Gorila (Dzurinda, Mikloš) alebo to nerobia tak hrubozrnne ako Slota, v pohode politicky prežijú. Je však veľký problém, ak si niekto postaví svoju politickú agendu na úplne novej politickej kultúre, čistote, transparentnosti a nakoniec koná rovnako ako starí „harcovníci“, voči ktorým sa programovo vymedzoval.

Práve to sa v súčasnosti deje Matovičovi.  Celú svoju politickú agendu postavil na tom, že on a jedine on je hrádzou proti korupcii, jediný nepodplatiteľný, jediný  povolaný, aby zastavil „Mordora Smer“.  Je pritom jasné, že ani prípadnou elimináciou korupcie by sa všetky problémy Slovenska nevyriešili, Matovič  však s ohľadom na to, čo všetko má za ušami, relatívne dlho zavádzal slovenskú verejnosť útrpnou hrou na neohrozeného bojovníka s korupciou.  No a práve teraz prišiel na psa mráz: práve Matovič je človek, ktorý by sám mal sedieť v kúte, byť  ticho a  rád, že ho neprevláčajú médiá za jeho ťažké hriechy z podnikateľského obdobia. Masívne krátenie daní v rozsahu, akom to praktizoval Matovič,  je vo všetkých vyspelých krajinách zločin, ktorý kohokoľvek  definitívne diskvalifikuje z pôsobenia v politike.  Je však zrejmé, že sebareflexia je niečo, čím Matovič nikdy nedisponoval a asi ani disponovať nebude.

Po rokoch ho naraz dobehli dve kauzy. Nad všetku pochybnosť sa ukázalo, že šéf OĽaNO-NOVA zakúpil tlačiarenský stroj na súčiastky, neodviedol DPH a polícia potvrdila, že spáchal trestný čin. Kúpil ho s cieľom ďalej predať, no v skutočnosti mašinu dva roky používal a neodviedol daň vo výške minimálne 70 000 eur. Dnes je už každému jasné, že spáchal daňový podvod a nemôže vystupovať ako morálna autorita – to však ani zďaleka nie je všetko.

V roku 2004 Igor Matovič si vyúčtoval výdavky za používanie motorového vozidla Škoda Fabia v hodnote takmer 63-tisíc eur. Automobil si mal požičať svojho bratranca Martina Viskupiča, ktorý je bratom poslanca za OĽaNO-NOVA Jozefa Viskupiča. Z uznesenia vyplýva, že daňový úrad Matovičovej firme výdavky za jeho používanie pri kontrole v roku 2008 neuznal, keďže nepredložil žiadne podklady. Matovič to zdôvodnil tým, že doklady o nákupe pohonných hmôt nemôže predložiť, pretože auto na služobne účely používala jeho matka Mária a tá mu účty neposkytla. Daňový úrad Matoviča ako štatutára regionPRESS vyzval opakovane, aby doklady predložil. Dodatočne doplnil potvrdenie s tým, že auto mala používať jeho matka, pričom šoféroval on a matka bola spolujazdcom.

Je to exemplárny prípad, ako sa dá okradnúť štát. Čerešničkou na torte je, že v roku 2004 najazdil 220 000 kilometrov, teda každý deň v roku, vrátane sobôt, nedieľ či sviatkov, vyše 600 km, paradoxne v roku 2008 mal tachometer tohto auta iba 128 000 kilometrov. A v roku 2014, keď auto predávali, malo celkovo najazdených len niečo vyše 200 000 kilometrov. Tieto tvrdenia sú dokonale absurdné a ukazujú, že v čase, keď Matovič podnikal, okrádal štát takpovediac „na hulváta“ alebo kradol „bagrovou lyžicou“. Samozrejme, takéto hrubozrnné zlodejstvo nemohlo uniknúť daňovým úradom, ale to si v čase, keď sa dostal do politiky  a pôsobil ako koaličný politik, vedel vybaviť.

Dnes sú teda jeho trestné činy premlčané a trestnoprávne ho nemožno stíhať. Ako morálna autorita však definitívne skončil. Svoju pozíciu ešte sťažuje neskutočne trápnymi pseudoargumentmi, že nebol odsúdený, ale to neboli ani Bašternák, Kaliňák či Široký, a celé to zaklincoval argumentom, že boli časy, keď odvádzal najvyššie dane v Trnavskom okrese. To je síce možné, ale  podstatné je, že aj tak neboli v takej výške, ako to určoval zákon.

Matovič tak definitívne  stratil akúkoľvek vážnosť, stal  sa karikatúrou samého seba a je teda možné, že ak ho parlament legálne a plne v súlade s ústavou zbaví za iné viacnásobné porušenie zákona poslaneckého mandátu, bude to vlastne preňho len akási rana z milosti. Ak by  v sebe mal čo len trocha cti, tak to urobí sám.

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 15 – 16/2017

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984