Reklama

Existoval mýtus o Štefánikovi? (4)

Počet zobrazení: 2952



Smrteľný politický vývin

PAVOL KANIS        Osobnosti    História


Uverejňujeme ako príspevok Slova k 137. výročiu narodenia Milana Rastislava Štefánika (21. júla 1880) – dokončenie.

 
Smrteľný politický vývin
 

Začiatkom tridsiatych rokov viaceré udalosti v Európe už jasne signalizovali, že Francúzsko premárnilo svoju pozíciu víťaza v prvej svetovej vojne. Mussoliniho Taliansko podporovalo revíziu Versailleskej zmluvy a povojnového usporiadania. Jeho duce sníval o fašistickej budúcnosti ľudstva. Nemecko odmietlo platiť reparácie. Nepriatelia Československa podpisovali medzi sebou zmluvy o priateľstve. Nad Reichstagom vial hákový kríž a desaťtisíce ľudí už boli v koncentračných táboroch. V tejto zhoršujúcej sa medzinárodnej situácii Masaryk a Beneš ako demokrati neboli schopní v záujme vnútroštátnej stability prehodnotiť realizáciu konceptu jednotného československého národa a s ním spojeného centralizmu. A v ich závoze pôsobili aj slovenskí čechoslovakisti. Spor o pravidlá slovenského jazyka, manifest mladej slovenskej inteligencie, vytvorenie autonomistického bloku, návrhy na autonómiu a Pribinovské oslavy signalizovali, že dochádza k  širšej slovenskej národnej jednote namierenej proti centralizmu a čechoslovakizmu.

V októbri 1933 predseda vlády Malypetr vyhlásil v parlamente, že české krajiny doplácajú na Slovensko. A 2. decembra Lidové noviny uverejnili článok Ferdinanda Peroutku, novinára blízkeho Hradu, v ktorom podal charakteristiku Štefánika. Vykreslil ho ako psychicky divného človeka, pozéra, aristokrata a diktátora. Zosmiešnil Slovákom národného hrdinu, ba úplne ho spochybnil. Akoby chcel povedať: Ten váš hrdina, je taký nemožný.“ Na čo článok reaguje? Vari na sériu článkov, ktoré v týchto novinách uverejňoval L. N. Zvěřina, autor románu „Milan Rastislav Štefánik. Román československého hrdinu“. Čo sa článkom sledovalo s určitosťou nie je známe. Malo ísť o rozbitie legendy?

Vzhľadom na stav existujúcich slovensko-českých vzťahov došlo k veľkej politickej chybe.

S kým zo Slovenska by chceli Česi brániť spoločný štát ak nie so Štefánikom? Peroutka vlastne spochybnil počas existencie ČSR pôsobiacu konštruktívnu ideu o Čechovi – Beneš, Moravanovi – Masaryk a Slovákovi – Štefánik, ktorí položili základ nového štátu. Je príčinou politickej nezodpovednosti zlyhanie Peroutku, alebo niekoho iného kto novinárovi dával informácie. Objavili sa aj názory, že hanobiaci článok bol napísaný na pokyn zhora.

Článok rozhorčil slovenskú politiku, ale aj čitateľov Lidových novín. Autor zaujímavého románu o Štefánikovi L. N. Zvěřina okamžite rázne protestoval. V článkoch proti Peroutkovi sa argumentovalo tým, čo už napísal Masaryk. Neskôr sa k Peroutkovmu paškvilu vyjadril aj ten, ktorý už pred rokom napísal empatický psychologický portrét Štefánika – generál Maurice Janin. V liste Benešovi datovanom14. júna 1934 píše: „ Keby som nebol uverejnil knižočku o Štefánikovi, z ktorej Peroutka urobil nepresné závery, nemusel by som ich korigovať. Možno som to urobil tvrdo, ale jeho kritika Štefánika bola zlomyseľná a zaujatá. Tak sa teda majú veci. No aspoň som zistil, ako si Slováci Štefánika uctievajú.“

V súvislosti s rastúcou expanziou Hitlerovej zahraničnej politiky spor o vnútorné usporiadanie Československa gradoval. Ale po parlamentných voľbách v máji 1935 sa české socialistické strany postavili proti účasti HSĽS vo vláde, hoci v jej požiadavkách nebol program  autonómie Slovenska uvedený. Radikáli v strane sa tým posilnili. Že to ľudáci až tak vážne s vinou Beneša za smrť Štefánika nemysleli ,sa ukázalo pri prezidentských voľbách 18. decembra. S prispením pápežského nuncia hlasovali za Beneša.

Vzhľadom na nacistické germanizačné plány sa odkaz zahraničného odboja proti germanizmu za prvej svetovej vojny stával aktuálnym. V roku 1935 v jedinom hranom filme o Štefánikovi však český režisér Jan Sviták ponúkol iba tajuplného sošného hrdinu.

povodny_pomnik_v_bratislave_a.jpgMilan Hodža, predseda vlády od 5. novembra 1935, na začiatku roka 1936 rokoval dva mesiace s Tisom o vstupe HSĽS do vlády, ale neúspešne. Hodža neuspel ani zahraničnopoliticky so svojím plánom stredoeurópskej spolupráce. Hitler sa už chystal zhltnúť Rakúsko a po ňom Československo. A kde sa stala chyba v prípade ČSR? Hľadanie by nás zrejme doviedlo až k charakteru ukončenia vojny, k nastoleniu mieru vo Versailles a k francúzsko-talianskému sporu, ktorý tak ničil už Štefánika.

Už pri 10. výročí vzniku ČSR 28. októbra 1928 ukončili súťaž na pamätník Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Skončila sa bez víťaza. Mimo súťaže vyhral Štefánikov priateľ z Paríža sochár Bohumil Kafka, od ktorého Milan dostal zopár vtipných kresieb. Odhalenie pamätníka naplánovali na  20. výročie vzniku štátu v októbri 1938.

Sochár Štefánika poňal ako československého letca v súdobej letnej uniforme. Ako jedného z tých, čo majú brániť ČSR.(Predstavám autonomistov by sa páčil Štefánik ako generál, majúci v ruke zvitok listiny – Pittsburskej dohody. Aj taký model vznikol v ateliéri sochára Ihriského.) Ale k slávnostnému odhaleniu pamätníka ani nedošlo. Bolo už mesiac po Mníchovskej dohode, podpísanej štyrmi veľmocami, Nemeckom, Talianskom, Veľkou Britániou a Francúzskom. Tri z nich i v roku 1918 asistovali pri vzniku Československa. Už bolo po abdikácii prezidenta Beneša, po utvorení prvej autonómnej vláde Jozefa Tisa, po obsadení československého pohraničného územia nemeckou armádou.

Osamotený československý letec Štefánik sa bude ešte štvrťroka pozerať, ako zaniká jeho najväčšie životné dielo, Československá republika. A dve skvelé knihy („Štefánik“ , Slovenské vydavateľstvo L. Mazáč, Praha-Bratislava, 1938. Prvú knihu spomienok a postrehov redigovali Štefan Osuský a Bohdan Pavlů. Druhú redigoval Josef Bartůšek.) sú istým spôsobom príkladom, ako sa z toho, čo mohlo byť bedekrom o ceste národnej slobody, stane rekviem. Štefánikova strastiplná cesta po smrti sa nekončí samostatným slovenským štátom a protektorátom Böhmen und Mähren. Ale to je už iný príbeh pre budúcnosť.

Existoval teda mýtus o Štefánkovi? Za dvadsať rokov existencie prvej ČSR sme na mýtus o Štefánkovi nenarazili. Neexistoval.

Pôvodný pomník M. R. Štefánika v Bratislave 1938
Foto: Archív autora


Existoval mýtus o Štefánikovi? (1) – Prínos k oslobodeniu národa
Existoval mýtus o Štefánikovi? (2) – Tragédia a lúčenie

Existoval mýtus o Štefánikovi? (3) – Vznikanie tradície


Stať v podstate v polovičnej verzii vyšla v Literárnom týždenníku 15 – 16/2017.

Priemer: 4.8 (4 hlasy)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama