Reklama

Eurovízia alebo Banderstadt?

Počet zobrazení: 2653

Tak ako počas minulého ročníka i v tomto roku sa hudobná súťaž Eurovízia dostala do závesu politiky. A tak ako v minulom roku spúšťačom tejto politizácie sa opäť stala otázka Krymu. Ukrajina nakoniec nad Ruskom opäť „zvíťazila“, keď sa jej podarilo dosiahnuť, aby na Eurovíziu nemohla pricestovať ruská speváčka Julia Samojlovová (na úvodnej snímke), ktorá v roku 2015 navštívila Krym. Pre organizátorov súťaže však ide „Pyrrhovo víťazstvo“, lebo spôsobili, aby sa hudobná súťaž stala rukojemníkom politiky.
 

Džamala a festival Banderstadt

 

Aj v minulom roku dominovala na Eurovízii politika preto, lebo v súťaži zvíťazila reprezentantka Ukrajiny Džamala s piesňou „1944“, opisujúcou odsun krymských Tatárov z Krymu. Organizátori súťaže a tzv. mienkotvorné médiá tvrdili, že nejde o politickú pieseň, zameranú proti Rusku, ale len o opis príbehu Džamalinej rodiny. Pieseň však budila pozornosť hlavne kvôli rusko-ukrajinským vzťahom a otázke právneho statusu Krymu. Pieseň speváčky Džamaly emotívnym spôsobom kritizovala udalosti na Kryme z roku 1944, keď Moskva deportovala väčšinu krymských Tatárov kvôli podozreniu zo spolupráce s nacistami. V piesni sa spieva: „Keď prídu cudzinci, vtrhnú do tvojho domu, zabijú všetkých a povedia, že nie sú vinní.” Mnohí sa preto domnievali, že Džamalina pieseň je prinajmenšom rovnako politická ako pieseň „Nepopieraj“, ktorú v roku 2015 na Eurovízii zakázali Arménom kvôli jasnej politickej konotácii s témou genocídy Arménov v Osmanskej ríši. 

Ako je známe, Krym bol až do roku 1954 súčasťou Ruska, Ukrajincov tam žilo veľmi málo a udalosti roku 1944 možno považovať za súčasť histórie Ruska, nie Ukrajiny. Na Ukrajine by sa s rokom 1944 mali spájať iné témy, najmä zločiny banderovcov a SS Galizien. Žiaľ, speváčka Džamala stihla ešte v lete 2016 dokázať, že zatiaľ čo kritizuje odsun krymských Tatárov, zločiny banderovcov otvorene schvaľuje. V dňoch 5. – 7. augusta 2016 sa totiž stala hlavnou hviezdou hudobného festivalu „Banderstadt“, ktorý na počesť banderovcov každoročne organizujú neonacistické a fašistické skupiny na Ukrajine. A aby nikto nepochyboval, aký majú postoj k histórii, festival nazvali nemeckým názvom „Banderstadt“. Prítomnosť Džamaly na tomto festivale zatienila aj tradičné hlavné „hviezdy“ festivalu, Banderovho vnuka a Šuchevyčovho syna.

Skúšam si predstaviť, ako by asi hodnotili tzv. mienkotvorné médiá, keby na Slovensku niekto zorganizoval hudobný festival na počesť J. Tisu, ktorý by provokatívne niesol nemecký názov „Tisostadt“. Je jasné, že akékoľvek „Banderstadty“ či „Tisostadty“ sú neprijateľné a v rozpore s historickou skúsenosťou. Lenže, paradoxne, speváčka Džamala to zrejme nepochopila a svojou účasťou na neonacistickom hudobnom festivale len upevnila rozšírené presvedčenie o kolaborácii krymských Tatárov s nacistami...

Za neprijateľnú považujem aj nulovú reakciu European Broadcasting Union (EBU), ktorá súťaž Eurovízia organizuje, na vystúpenie speváčky. Džamala  ako víťazka Eurovízie vytvára silnú propagáciu každému hudobnému festivalu, na ktorom sa zúčastní a svoj titul víťazky známej európskej súťaže zneužila na propagáciu ukrajinského fašistického podujatia. Organizátori súťaže Eurovízia na jednej strane tvrdia, že podporujú porozumenie, inakosť a presadzujú heslo „Celebrate Diversity“ (Oslavuj rôznosť), avšak vystúpenie Džamaly na fašistickom festivale akosi ignorujú. Zdá sa, že Džamala sa napriek svojím stykom s fašistami zrejme bez problémov zúčastní i na tohtoročnej súťaži Eurovízia a odovzdá tam cenu novému víťazovi.
 

Julia Samojlovová ako provokácia?

 

Žiaľ, i v tomto roku organizátori Eurovízie opäť umožnili politizáciu súťaže. Na podujatie totiž ukrajinské štátne orgány nevpustili ruskú speváčku Juliu Samojlovovú, ktorá trpí muskulárnou atrofiou a je pripútaná na invalidný vozík. J. Samojlovová zvíťazila v ruskom kole pesničkovej súťaže s anglicky spievanou piesňou Flame is burning (Plameň horí), ktorá neobsahovala žiadnu politickú provokáciu a nebolo v nej nič, čo by mohlo viesť k vylúčeniu speváčky zo súťaže.

Ukrajinské štátne orgány však odmietli speváčku J. Samojlovovú na Eurovíziu vpustiť s odôvodnením, že v roku 2015 navštívila polostrov Krym, ktorý Ukrajina považuje za svoje územie. Ukrajina vychádza z toho, že na Krym možno vstúpiť len po absolvovaní ukrajinskej pohraničnej kontroly a kto ju neabsolvuje, ten porušuje zákon. Lenže vzhľadom na to, že od roku 2014 Krym kontroluje Rusko, na územie Krymu sa až na výnimky vstupuje bez kontaktu s ukrajinskou pohraničnou strážou. 

Podobne ako v prípade vystúpení Džamaly medzi fašistami organizátori podujatia z EBU opäť ustúpili Ukrajine. Miesto toho, aby bezpodmienečne trvali na účasti ruskej speváčky, konanie Kyjeva odsúdili iba verbálne. Ruskej televízii ORT (Prvý kanál) navrhli ako riešenie dve úplne scestné alternatívy: buď televízia pošle iného kandidáta alebo nech J. Samojlovová miesto priamej účasti zaspieva niekde v Moskve a pieseň sa bude prenášať do Kyjeva. Oba prípady by však predstavovali pre speváčku J. Samojlovovú veľké poníženie, a preto sa ich ruská televízia v súlade so želaním speváčky rozhodla odmietnuť. Súťaž Eurovíziu preto nevysiela.  

Je smutné, že pozíciu ukrajinských štátnych orgánov pri nevpustení ruskej speváčky podporili aj Ukrajinci, podieľajúci sa na organizácii podujatia. Spomenúť možno speváčku Ruslanu Lyžičkovú, víťazku Eurovízie 2004, ktorá napísala: „Tí, čo vybrali zástupcu Ruska, dobre poznali zákony Ukrajiny a preto ide jednoznačne o provokáciu. Preto Ukrajina takto zareagovala...“ Speváčku Ruslanu však vo vzťahu k Rusku treba brať s rezervou, nakoľko je známa svojimi proti ruskými výrokmi ešte z obdobia, keď pôsobila ako poslankyňa parlamentu alebo ako spoluorganizátorka Euromajdanu.

Mimochodom, práve od Ruslany je zvláštne počúvať poučky o dodržiavaní ukrajinských zákonov. Ona sa totiž osobne zúčastnila protiústavneho prevratu na Majdane 2013 – 2014, kde aktívne vyzývala na porušovanie ukrajinských zákonov. Pripomeňme si, že pučisti vtedy odvolali prezidenta bez ústavou požadovaného postupu a bez potrebnej trojštvrtinovej väčšiny poslancov. Podobne protiústavne odvolali i tretinu ústavných sudcov, ktorí by ich konanie mohli napadnúť. Krokov, ktoré sa od roku 2014 udiali na Ukrajine v rozpore so zákonom bolo viac ako dosť a po rozbití ústavného poriadku na Majdane prestali brať ukrajinské zákony vážne aj obyvatelia Krymu.
 

Rozumné riešenia

 

Je všeobecne známe, že Krym tradične patrí k obľúbeným turistickým destináciám bývalého ZSSR, kam ruskí turisti masovo prichádzali pred rokom i po roku 2014 – bez ohľadu na právny status. Polostrov za posledné tri roky navštívili milióny ruských občanov a vzhľadom na popularitu tejto turistickej destinácie v najbližších rokoch prídu ďalší. Na Krym však spolu s turistami prichádzajú i najrôznejší ruskí umelci a športovci. Zvlášť koncerty na letoviskách polostrova sú výbornou príležitosťou pre ruských spevákov, ako sa zviditeľniť. Ruskí turisti a umelci však na Krym nechodia preto, aby ponižovali Ukrajinu, ale kvôli nádherným plážam a vzácnym kultúrnym pamiatkam.

Reštriktívny prístup voči všetkým Rusom, ktorí Krym navštívili, však môže viesť k neočakávaným problémom pre Ukrajinu samotnú. Stačí si uvedomiť, čo sa stane, ak sa v európskych futbalových, basketbalových či iných súťažiach stretnú ako súperi ukrajinské a ruské kluby. Čo sa stane, keď ukrajinské orgány odmietnu vpustiť na Ukrajinu časť hráčov zo základnej zostavy ruského futbalového klubu, pretože po roku 2014 navštívili Krym? A čo budú robiť Ukrajinci v prípade ruských športových klubov, ktoré sa po roku 2014 rozhodli na Kryme absolvovať kondičnú prípravu? Ako sa bude postupovať, keď pôjde dokonca o zápas Ligy majstrov? Zruší ho UEFA? Alebo zápas presunie na neutrálnu pôdu? Tak či onak, takýmito riešeniami by najviac utrpeli futbaloví fanúšikovia na Ukrajine samotnej...  

Situácia s Rusmi, ktorí po roku 2014 navštívili Krym, by pri troche dobrej vôle v Kyjeve mohla mať aj racionálnejšie riešenie. Obsadenie Krymu nie je totiž prvým a zrejme ani posledným sporom o suverenitu nad určitým územím. Predpokladám, že napr. Cyprus by sa k podobným excesom neuchýlil, keby organizoval Eurovíziu. Pochybujem, že by cyperskí organizátori účastníkov súťaže posudzovali podľa toho, či navštívili letoviská na severnom Cypre. Hoci tiež považujú severný Cyprus za okupované územie.

Veľmi dobrým príkladom analogickej situácie je prípad olympiády v Pekingu 2008. Ako je známe, Čína považuje ostrov Taiwan za súčasť svojho územia. Fakt, že vďaka americkej podpore pre tamojšiu vládu nemôže získať kontrolu nad ostrovom, považuje Peking za protiprávny a ponižujúci. Čo keby sa však Čína rozhodla nevpustiť do krajiny na olympiádu v roku 2008 zahraničných športovcov, ktorí v minulosti bez súhlasu Pekingu ostrov navštívili? Na olympiádu by sa tak nedostalo obrovské množstvo športových hviezd na čele s tenistkami sestrami Williamsovými. Našťastie Čína sa podobným nacionalistickým excesom vyhla a umožnila účasť nielen týmto športovcom, ale aj výprave priamo z Taiwanu (80 členov). 
 

Percepcia tzv. mainstreamových médií

 

Na uvedených problémoch Eurovízie však najviac zaráža spôsob, ako sa k nim stavajú slovenské tzv. mienkotvorné médiá na čele s Mikovou RTVS. Tieto médiá rady nálepkujú ľudí s iným názorom ako extrémistov, avšak v prípade speváčky Džamaly im nevadí ani to, že je hlavnou hviezdou fašistických hudobných festivalov. Volajú tiež po tolerancii a rôznosti, avšak v účasti jednej ruskej invalidky na Eurovízii vidia ruskú provokáciu a schvaľujú, keď sa ukrajinskej vláde podarí nad touto invalidkou „zvíťaziť“. Nepravdivé a tendenčné informovanie o škandáloch Eurovízie je veľkou hanbou slovenského mainstreamu!         

Priemer: 4.8 (44 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama