Európske politiky dávajú zmysel len za jedného predpokladu: ich cieľom je rozpad sociálneho štátu

Social Europe Journal: V prvom z dvoch interview s editormi EUROPP Stuartom A Brownom a Chrisom Gilsonom diskutuje Noam Chomsky o technokratickej vláde v Európe, prečo zlyhávajú politiky úsporných opatrení Eurozóny pri riešení krízy, a vzostupe extrémnej pravice v krajinách ako Grécko a Francúzsko
Počet zobrazení: 8219

Čo si myslíte, že o európskej demokracii vypovedá používanie technokratického riadenia v Európe?

Sú v tom dva problémy. V prvom rade by sa to nemalo stávať, prinajmenšom ak niekto verí v demokraciu. Po druhé, politiky, ktoré nasledujú, len vedú Európu do hlbších a hlbších problémov. Myšlienka zavádzania úsporných opatrení počas recesie nemá vôbec žiaden zmysel. Sú tu problémy, predovšetkým v juhoeurópskych krajinách, no v Grécku tieto problémy nie sú zmierňované tým, že je krajina nútená znižovať svoj rast, pretože dlh sa vo vzťahu k HDP jednoducho zvyšuje, a to je to, čo robili tieto politiky. V prípade Španielska, ktoré je odlišným prípadom, si krajina viedla v podstate celkom dobre až do pádu: mala rozpočtový prebytok. Boli tu problémy, no boli to problémy spôsobené bankami, nie vládou, vrátane nemeckých bánk, ktoré požičiavali v štýle ich amerických náprotivkov (trh rizikových úverov). Takže finančný systém padol a potom boli na Španielsko uvalené úsporné opatrenia, čo je tou najhoršou politikou. Zvyšuje to nezamestnanosť, znižuje rast; zachraňuje banky a investorov, no to by nemalo byť hlavným záujmom.

Európa potrebuje stimuly – dokonca i MMF sa obracia k tejto možnosti – a je tu plno kapacít pre stimuly. Európa je bohatým miestom, Európska centrálna banka má k dispozícii plno rezerv. Bundesbanka to nemá rada, investori to nemajú radi, banky to nemajú rady, no to sú politiky, ktoré by bolo treba nasledovať. Dokonca i autori v americkej ekonomickej tlači s tým súhlasia. Ak Európa nezmení politiku, pôjdu do hlbšej recesie. Európska komisia práve vydala svoju správu o očakávaniach pre ďalší rok, ktoré sú za veľmi nízky rast a zvyšujúcu sa nezamestnanosť, ktorá je hlavným problémom. Je to veľmi vážny problém: nezamestnanosť ničí generáciu, čo nie je triviálnou záležitosťou. Je to tiež ekonomicky zvláštne. Ak sú ľudia donútení byť nezamestnaní, tak to nie je len extrémne škodlivé z ľudského hľadiska – pre jednotlivcov –, ale i z ekonomického hľadiska. Znamená to, že tu sú nepoužívané zdroje, ktoré by mohli byť použité na rast a rozvoj.

Európske politiky dávajú zmysel len za jedného predpokladu: cieľom je snažiť sa a podkopať a rozložiť sociálny štát. A to sa takmer aj povedalo. Mario Draghi, prezident Európskej centrálnej banky, robil rozhovor s Wall Street Journal, kde povedal, že spoločenská zmluva je v Európe mŕtva. Neobhajoval to, opisoval to, no tam v podstate politiky vedú. Možno nie ´mŕtva´, to je nadsádzka, ale pod útokom.

Je rast ultrapravice v krajinách ako Grécko a Francúzsko len ďalším symptómom krízy eurozóny?

O tom nemôže byť ani pochýb. Teda v Grécku je to zreteľné, i keď vo Francúzsku to už nejakú dobu prebiehalo. Je to založené na antiislamskom, antimoslimskom rasizme. Vlastne to ide vo Francúzsku ešte za to. Sú tam veci, o ktorých sa, na môj podiv, nediskutuje. Predpokladajme, že by dnes Francúzsko začalo vyhosťovať z krajiny Židov a vozilo ich na miesto, kde sa na nich bude útočiť, kde budú utláčaní, a zahnaní do chudoby a biedy. Nedokážete ani opísať ten randál, ktorý by nasledoval, no presne to Francúzsko robí: nie Židom, ale Rómom, s ktorými sa zaobchádzalo podobne ako nacisti so Židmi. Boli to obete holokaustu. Boli vyhnaní do Rumunska a Maďarska, kde pred sebou majú mizernú budúcnosť a povie sa o tom sotva slovo. A to nie je extrémna pravica, to ide skrz celé spektrum, čo je, myslím si, dosť príznačné.

No vývoj ultrapravice v Európe je dosť hrozivý. Nemecko taktiež zažíva niečo podobné. Napríklad v Nemecku sú neonacistické skupiny, i keď sa sami nenazývajú ´neonacisti´, ktoré sa teraz organizujú, aby si privlastnili bombardovanie Drážďan, tvrdiac, že bolo zabitých 250 000 ľudí: desaťkrát viac, než je skutočné číslo. Dobre, myslím si, že bombardovanie Drážďan istotne bolo zločinom – veľkým zločinom –, ale nie tak, ako to zneužívajú neonacistické skupiny. Ak pôjdete trochu viac na východ, povedzme do Maďarska, práve minulý týždeň mal zákonodarca Zsolt Barath, z extrémne pravicovej strany Jobbik, škandalóznu reč, v ktorej odsúdil prítomnosť Židov na rozhodujúcich pozíciách: „Musíme spraviť ich zoznam, identifikovať ich, zbaviť sa tejto rakoviny“ a podobne. Viete, som dosť starý na to, aby som si to osobne pamätal z 1930-tych rokov, no všetci vieme, čo to znamená. To sa deje vo veľkých častiach Európy – prevažne cez anti-moslimský rasizmus ­– je to hrozivý fenomén.

Myslíte, že v krátkodobom horizonte Európa vyrieši svoju krízu?

Práve teraz Eurozóna odkladá svoje problémy – nazýva sa to ´pokopávanie plechovky´– nezameriava sa na ne. Sú tu vážne problémy. Eurozóna je z môjho pohľadu vo všeobecnosti pozitívnym vývojom, no spravuje sa spôsobom, ktorý podkopáva prísľub, ktorý mala mať. Myslím, že panuje široká zhoda o tom, že tu musí byť viac politickej jednoty. Nemôžete mať systém, v ktorom krajiny nemôžu kontrolovať svoje vlastné meny a mať na nich uvalené úsporné opatrenia, keď nedokážu splniť opatrenia, ktoré by mohla splniť akákoľvek krajina, ak by bola v ekonomickej kríze.

Tiež by bolo treba pripustiť, že Európa trpí do istej miery pre jej relatívnu ľudskosť. Ak porovnáte Európu so Severnou Amerikou, tak jednotná mena bola schválená približne vtedy, keď bola zavedená North American Free Trade Agreement (NAFTA) [Severoamerická dohoda o voľnom obchode], no boli prijaté veľmi odlišnými spôsobmi. Predtým, ako boli v Európe do projektu privzaté chudobnejšie štáty, bolo vynaložené dôležité úsilie v rozličných ohľadoch, použitím reforiem, subvencií a iných opatrení. Bolo to urobené tak, aby nepodkopali zamestnanosť a životné štandardy pracujúcich v rozvinutejších európskych krajinách. To je relatívne humánny spôsob smerovania k integrácii. V Spojených štátoch bolo navrhnuté niečo dosť podobné americkým robotníckym hnutím a dokonca americkým výskumným úradom, no bolo to bez komentára odmietnuté. Namiesto toho bolo neisto integrované Mexiko, takým spôsobom, ktorý bol značne škodlivý pre Mexičanov a tiež pre amerických a kanadských pracujúcich. Európa tým trpí.

Social Europe Journal

Prevzaté z  http://nezavisli.blogspot.sk/2012/12/europske-politiky-davaju-zmysel-len-za.html

Tento rozhovor bol prvýkrát vydaný v EUROPP@LSE

[ Zdroj: http://www.social-europe.eu/2012/12/europes-policies-make-sense-only-on-one-assumption-that-the-goal-is-to-unravel-the-welfare-state/?utm_source=feedburner&utm_medium=feed&utm_campaign=Feed%3A+SEJColumns+%28Social+Europe+Journal+%C2%BB+Columns%29 ]

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984