Etika a morálka
utorok 22. december 2015Na Slovensku je to už, žiaľ, tak. Čím viac hovoríme o rôznych kódexoch, morálke, etike, tým viac po nej šliapeme. Dokazuje to aj najnovšie dianie okolo Nasti Kuzminovej. Teraz mi ani tak nejde o to, kde je pravda (zrejme ako vždy, každý má tu svoju) ale skôr, ako bezcitne sa tento prípad medializoval a to ešte v čase pred sviatkami, ktoré by mali priniesť do tohto nevľúdneho sveta aspoň na chvíľu radosť, pohodu a porozumenie. Iste všetko sa veľmi rýchlo vyrieši, lebo ide o športovkyňu, ktorá za pár rokov urobila pre Slovensko viac ako mnohí politici za dve desaťročia. Nakoniec je aj správne, aby sme si takýchto ľudí nielen vážili, ale do istej miery aj chránili pred takýmito situáciami. Nie všetci sme však olympijskí víťazi, no mnohí sa a to mnohokrát, nie vlastnou vinou, dostávajú do podobných situácií. Tu však už štát, ani mesto asi nepomôže a predsa aj to sú ľudia, ktorí by pomoc veľmi potrebovali. Žiaľ, žijeme v dobe, kde niekedy platia pravidlá džungle, kde silnejší vyhráva, resp. prežíva. My sme však najdokonalejšie bytosti na tomto svete a do vienka sme od prírody dostali cit, porozumenie, mozog na rozmýšľanie, teda na rozdiel od tých tvorov, Ľudskosť.
Každý deň aj „zásluhou“ takýchto prípadov nadobúdam presvedčenie, že dnes vo svete vládnu len peniaze, moc a postavenie. Tento trend nezapríčinili ani bežní ľudia, ani doba, ale predovšetkým tí, ktorí o nej rozhodujú. To sú politici a ľudia v pozadí. To, samozrejme ,nie je problém len Slovenska, ale žijem tu, tak sa ma všetko aj bytostne dotýka. Je to škoda a som z takýchto situácií znechutený. Vždy som bol presvedčený o tom, že čím menší národ, tým by mal byť zomknutejší, solidárnejší a súcitiaci. Lebo práve súdržnosť a zomknutosť je najväčšou zbraňou tých menších a slabších.
Uvedomujem si, že v čase najkrajších sviatkov v roku by som mal písať články, ktoré stmeľujú, spájajú a hlavne ukazujú náš život v tom krajšom a príjemnejšom svetle. Žiaľ, náš život často nie je o tom, čo si želáme, ale o tom, čo je. A neberie ohľad ani na sviatky. No možno práve v čase týchto sviatkov aj vďaka týmto príbehom si uvedomíme skutočnú hodnotu nášho žitia. Je len na škodu, že si skutočné hodnoty ľudského života stále menej uvedomujú tí, ktorí majú momentálne majú moc a rozhodujú o dobe, ktorú práve žijeme
Reagujte na článok
Komentáre
Dobrý deň pán Dzurák,
nesúhlasím s tým, že za všetkým sú politici a ľudia v pozadí, a že tento stav nezapríčinili "bežní ľudia". Politici sú odrazom národa, jeho voličov a kultúry. Hovoríme a aj na tejto stránke často píšeme o socializme, ale ako keby sme v jeho duchu ani nechceli žiť, lebo sa nám zdá byť neuveriteľný. Máme viacero nástrojov, ako to zmeniť. Z tohto článku na mňa vanie mesiášske vnímanie situácie - čakáme pri každej zlej situácii na mesiáša, ktorý nás zachráni, namiesto toho, aby sme my sami niečo urobili. Neviem podrobnosti o prípade p. Kuzminovej, len to, že mala problémy s bývaním. Ak je to tak, a ak sme takí hrdí na to, čo pre Slovensko urobila, nespoliehajme sa len na politikov, ale skúsme jej pomôcť, ak nás to tak trápi. Tí, čo sa vyplakávajú, že politici pre ňu nič neurobili, prečo neurobia sami niečo - napríklad zbierku, petíciu - ktorú pred voľbami radi politici využijú, aby sa zviditeľnili. Nič také som nezaregistroval (ale možno len nemám o tom informáciu). Ja mám práve opačnú skúsenosť. Som veľmi sklamaný z "bežných ľudí" a o to viac ma poteší a urobí radosť, keď nenatrafím na bežného človeka, ale na dobrého, láskavého, nezištného a priateľského človeka, nepokazeného touto dobou. A najviac ma teší, že aj takí medzi nami sú.
Verím, p. Dzrurák, že som Vám týmto nepokazil adventnú náladu. Naopak prajem Vám krásne sviatky a všetkým čitateľom Nového slova a vlastne - všetkým ľuďom dobrej vôle.
Th