Reklama
proti celulitide


Etalón úspešnosti našej súčasnej výchovno-vzdelávacej sústavy – hyenistická budúca „žurnalistka“ LA

Počet zobrazení: 2632

Ani sviatky pokoja a lásky, za aké sa v kresťanskej civilizácii už po stáročia považujú Vianoce,  nie sú niekedy bez tragédií a ľudských nešťastí. Sú to nemoci, nečakaný odchod najbližších, ale čoraz častejšie aj dopravné kolízie, nešťastia na cestách, železničných koľajach alebo aj vo vzduchu.

Nedokonalosť ľudskej pamäte a odchod najbližších príbuzných už pomaly zahladil spomienky napríklad na veľké vlakové nešťastie, ktoré sa udialo práve na sviatky v roku 1953. K tragédii došlo na Štedrý pri jednom z najväčších vlakových nešťastí v bývalom Československu. Na stanici Šakvice neďaleko od Brna do osobného vlaku narazil v plnej rýchlosti rýchlik z Prahy. Zomrelo 103 ľudí. Vina bola preukázaná personálu rýchlika – rušňovodič, vlakvedúci a kurič boli pod vplyvom alkoholu. V porovnaní s počtom obetí boli ich tresty odňatia slobody nepodmienečne na 5, 4 a 3 roky iba výsmechom spravodlivosti.

Aj Vianoce roku 2016 poznamenali mnohé tragédie – úmrtia pri haváriách na cestách, smrť rôznych umelcov – spevákov, herečiek i obyčajných ľudí. Po každom z nich zostalo plno smútku a ich odchod znamenal pre ich najbližších nenahraditeľnú stratu. Jedným z najväčších nešťastí týchto sviatkov bol pád ruského vojenského lietadla TU-154, na palube ktorého bolo 92 ľudí, medzi nimi aj 64 členov slávneho ruského vojenského umeleckého súboru Alexandrovci. Väčšina slušných politikov vyslovila ruskej vláde a ruskému národu i príbuzným svoju sústrasť, podobne aj mnohí umelci, ktorí vystupovali s Alexandrovcami aj v našom prostredí – Karel Gott, Helena Vondráčková, Lucie Bílá, Martin Chodúr atď. Pripojili sa aj mnohí prostí občania, pre ktorých bola návšteva súboru, vystupujúceho na popredných svetových scénach a dokonca aj pred pápežom Jánom Pavlom II. vo Vatikáne, skutočným sviatkom a umeleckým zážitkom.
Toto nešťastie však nevzbudilo len sústrasť a empatiu slušných ľudí, ale prebudilo aj nový hyenizmus. Kedysi sa v podobnom duchu vyjadril aj jeden z najskvelejších slovenských novinárov – Svetozár Hurban-Vajanský, keď uhorská vláda znemožnila dôstojné odhalenie pomníka na hrobe jeho otca Jozefa Miloslava Hurbana. Za svoj článok si potom rok aj odsedel v base... Hyenizmus by mal byť odkázaný do tých neslobodných čias, ale ako sa ukázalo pred pár dňami, nevymizol a prekvitá aj dnes. Pričinili sa o to niektorí „politici“ vo vysokých funkciách, ktorí sa neštítili prejaviť svoje uspokojenie nad touto tragédiou (český senátor Štetina a ďalší) a medzi mnohými inými aj jedna česká „vrajnovinárka“, ktorá pokritizovala sústrastné vyjadrenia „Vondráčkových“ a „Bílých“ k tejto tragédii, veď podľa nej nešlo o žiadny umelecký súbor, ale o okupantov, ktorí v Sýrii, ak aj nie zabíjali, išli spievať na hroboch zavraždených sýrskych žien, detí atď.

Svoju spolupútničku už táto hotová „novinárka“ našla aj na Slovensku, zatiaľ iba v budúcej „novinárke“ (božechráň), ešte len študentke „žurnalistiky“, ktorá prejavila nadšenie, že... Nemožno to ani opakovať a človeku sa dvíha žalúdok, keď to číta a nestačí sa čudovať, kde sa v takom mladom človeku berie práve na Vianoce toľko nenávisti, zloby, žlče, ale predovšetkým hlúposti a nevedomosti... Ale čo je najhoršie, táto študentka, ktorá nemala pri svojich morálnych hodnotách nikdy ani len zmaturovať, teraz na akejsi vysokej škole (?) aj ďalej študuje a pripravuje sa na svoju skvelú kariéru „žurnalistky“. Na svoje nechutné vyhlásenie dostala aj patričnú odpoveď, hoci sa naskytlo aj mizivé percento „ľudí“, ktorí jej vyjadrili svoj súhlas. Škoda len, že sa zatiaľ neprihlásila tá vysoká škola, na ktorej tento budúci novinársky lúmen študuje a nepochválila sa ním. Kedysi platilo, že na vysokej škole by mal študovať len bezúhonný, morálne zachovaný človek, vyznávajúci humanistické ideály a všeľudské hodnoty... Dnes sa už veľa zmenilo, ale táto základná podmienka pre vysokoškolské štúdium by hádam mala byť zachovaná.

Mnoho sa našlo aj iných novinárov, ktorí všelijako komentovali zámer Ruskej federácie poslať na sviatky Alexandrovcov do Aleppa, aby tam ruským vojakom zaspievali. Ale vraj zasiahla nejaká karma (dnes sa tým pojmom hocikto oháňa), hoci mohli argumentovať aj nejakým biblickým prirovnaním, ktoré je u nás pre väčšinu ľudí veriacich i ateistov bližšie. To sa však už dnes veľmi nenosí, radšej sa siahne k vyjadreniam nejakého guru, dalajlámu, hinduistov alebo aj budhistov, veď aj v Bratislave sa už každú chvíľu premávajú harekrišnovia, ktorí chcú Slovensko svojím humbugom a monotónnym bubnovaním spasiť.

Ale nazad k tým novinárom. Aj počas prvej a druhej svetovej vojny chodievali medzi vojakov umelci, herci, speváci. Mali sme aj na Slovensku tradíciu Frontového divadla počas SNP. Práve Alexandrovci dodávali na frontoch v zúfalej situácii prítomným sovietskym vojakom morálnu silu, aby vytrvali a nakoniec fašistov aj porazili. A napokon – čo sa s tým vôbec nedá porovnať a nedá ani klásť na jednu úroveň – amerických vojakov vo Vietname prišla potešiť aj slávna Marilyn Monroe.

Tie súvislosti slovenské žurnalistické embryo, budúci slovenský novinársky lúmen celkom iste nepozná. Veď načo... V každom prípade je však budúca „žurnalistka“ LA presvedčivým vysvedčením ako pre jej rodičov, tak aj pre jej vysokú školu a zároveň aj etalónom úspešnosti našej výchovno-vzdelávacej sústavy v súčasnosti.

Priemer: 4.9 (75 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama