Reklama

Eduard Chmelár: Uvažujem o kandidatúre na prezidenta republiky

Počet zobrazení: 2729
Vysokoškolský pedagóg, historik, publicista a aktivista Eduard Chmelár, ktorý bol aj šéfredaktorom Slova, uverejnil na svojej Facebookovej stránke 15. februára 2018 nasledujúce vyjadrenie.

Ctené priateľky a priatelia, dnes sa chcem prihovoriť najmä tým z vás, ktorí ma dlhé mesiace vytrvalo vyzývate – či už na sociálnych sieťach, pod mojimi statusmi, v mailovej korešpondencii alebo osobne –, aby som kandidoval za prezidenta Slovenskej republiky. Doteraz som na podobné výzvy nereagoval. Nie preto, že by som ich ignoroval alebo že by som si ich nevážil. Práve naopak. No akokoľvek mi lichotili, mám pred touto funkciou príliš veľký rešpekt na to, aby som sa púšťal do nejakého dobrodružstva bez toho, aby moja kandidatúra dávala nejaký hlbší zmysel. Bez neho by bola akákoľvek snaha uspieť proti finančnej a mediálnej mašinérii, ktorá bude stáť na strane favoritov takéhoto zápasu, iba donkichotským bojom.

Netajím sa tým, že mám vlastnú koncepciu fungovania tohto úradu, vlastnú predstavu o úlohe prezidenta a vlastnú víziu o budúcnosti nášho štátu. Prezident by nemal byť formálnym nudným úradníkom, ktorý netvorivo plní, čo je vopred dané. Nemal by byť ani marketingovým kráľom, ktorý si pestuje osobnú popularitu a blahosklonne chodí medzi ľud, pre ktorý nič nerobí. A už vôbec by nemal byť miestodržiteľom imperiálnej moci, ktorý nekladie dôraz na štátne záujmy, ale na neurčité záväzky voči mocným spojencom. Budúci prezident by mal dať tejto republike to, čo jej dosiaľ chýbalo: hlbokú zakladateľskú myšlienku, nosnú hodnotovú filozofiu, na ktorej sa dá budovať štát. Mal by byť schopný motivovať krajinu, aby stavala na tom najlepšom, čo sa v jej dejinách zrodilo, mal by nadviazať na veľkých štátnikov a poznať ich uvažovanie, mal by namiesto marketingových póz vrátiť do politiky viac autentického presvedčenia a nadšenia, ktoré dokáže inšpirovať spoločnosť k vyšším cieľom. Predovšetkým by však mal byť aktívny v prekonaní tragického historického rozdelenia spoločnosti, ktorej chýba úprimný dialóg a porozumenie. To sa nedosahuje predstieranou nadstraníckosťou, ale formulovaním spoločných cieľov, predkladaním inšpiratívnych návrhov, motivovaním konkrétnymi predstavami o budúcnosti štátu a jeho postavení v Európe. Ako jeden z takýchto nástrojov vidím iniciovanie konštruktívnych diskusií o novej spoločenskej zmluve a návrh na zvolanie ústavodarného zhromaždenia, ktoré by vyvrcholilo prijatím novej ústavy a založením druhej republiky. Spoločnosť sa totiž nedá zjednotiť ignorovaním jej konfliktov, ale ich prekonávaním na základe spoločných plánov, ktoré prebudia to najlepšie, čo je v nás.

Mojou ambíciou preto nie je splniť si osobný sen a už vôbec nie si ho kúpiť. Neláka ma ani funkcia, ani moc, ale vplyv na smerovanie spoločnosti. Nezjavil som sa tu náhodne, môj príbeh je dostatočne čitateľný. Dvadsať rokov som prítomný vo všetkých dôležitých zápasoch za mier a spravodlivosť. Milujem svoju domovinu, mám k Slovensku hlboký osobný vzťah umocnený poznaním jeho dejín, prírody a kultúry. Dnes je to presne pätnásť rokov, čo som viedol ulicami Bratislavy najväčšiu mierovú demonštráciu v dejinách Slovenska, pochod proti vojne v Iraku. A presne pred 25 rokmi, 15. februára 1993, sa uskutočnila voľba prvého prezidenta nezávislej Slovenskej republiky. O postavení hlavy štátu rozmýšľam a píšem minimálne desať rokov. Dnes vo verejnosti rezonuje najmä moja kritika Andreja Kisku, ale predchádzajúceho prezidenta som hodnotil oveľa tvrdšie. Chcem preto zdôrazniť, že moje uvažovanie sa neviaže na očakávané rozhodnutie súčasnej hlavy štátu. V každom prípade si myslím, že pán prezident by kandidovať mal – mal by obhajovať svoje doterajšie postoje, zmysel svojho verejného pôsobenia, ako aj latku, ktorú nasadil svojím výkonom. Ak sa však rozhodne inak, moje rozmýšľanie o veci to nijako neovplyvní. Nečakám na jeho vyjadrenie. Na moje rozhodnutie budú mať vplyv tri zásadné okolnosti:

1. Aktívna podpora verejnosti. Ak nemáte množstvo peňazí, musíte ich nahradiť množstvom presvedčených ľudí, ktorí sú ochotní pre zmenu niečo urobiť. Nestačia výzvy na sociálnych sieťach a pasívne vyjadrenia sympatií. Nečakajte spasiteľa. Vy všetci musíte byť tou zmenou. Takže hľadám podporu. Aktivistov, spolupracovníkov, zdroje. Ak vás bude dosť, budem vedieť, že to má zmysel a že taký kandidát má naozaj právo nazývať sa občianskym.
2. Predstavenie zásadnej, zmysluplnej a všeobecne zrozumiteľnej alternatívy k doterajšiemu pôsobeniu slovenských prezidentov. To je výzva, ktorá ma láka najviac. Nie som spokojný s doterajším chápaním úlohy hlavy štátu, ani s doterajším výkonom jeho právomocí. Zmysel svojej prípadnej misie by som preto nechápal ako osobnú konfrontáciu s jednotlivými kandidátmi, ale ako súťaž koncepcií, návrat k podstate veci namiesto vykresľovania podružných príbehov a tém, ktoré s výkonom prezidenta republiky nesúvisia.
3. Súhlas mojich najbližších. Dnes, keď je politika arénou nízkych pudov a namiesto koncepčných diskusií ste svedkami krčmových šarvátok, musíte brať ohľad na to, či je vaša rodina ochotná znášať mediálne a politické štvanie, ktoré takéto rozhodnutie prináša. Neklamme si. Žijeme v časoch, keď je politika považovaná za podradnú ľudskú činnosť, politik je synonymum zlodeja a ak sa aj nájde nejaká čistá duša, ktorá ešte verí v ideály verejnej služby tak, ako si ich ctili Štúr či Štefánik, politickí supi urobia všetko pre to, aby ju pošpinili, zdiskreditovali alebo zničili jej povesť. Nečudo, že je čoraz menej čestných ľudí, ktorí by boli ochotní vystaviť seba a svoju rodinu takémuto riziku.

Preto chcem dnes vám, svojim priaznivcom, povedať len to, že vašu podporu si mimoriadne vážim, uvedomujem si ju a vnímam ju na každom kroku. A najmä pod vplyvom tejto rastúcej podpory rozmýšľam o kandidatúre na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Keď hovorím, že rozmýšľam, znamená to len toľko, že naozaj iba rozmýšľam – nie som z tých, ktorí zavádzajú verejnosť, že zvažujú, a popri tom už naplno pracujú ich volebné štáby. Pristupujem k takejto výzve s maximálnou pokorou a pocitom zodpovednosti, ktorý sa nedá s mojimi doterajšími aktivitami ani porovnať. Ak sa naozaj rozhodnem, že do toho idem, sľubujem, že budete medzi prvými, ktorí sa to dozvedia.

Priemer: 4.4 (52 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama