Dvaja prezidentskí kandidáti v rôznej dobe

Počet zobrazení: 2835

Na Slovensku beží v kinách politický thriller Kandidát, paródia na voľbu prezidenta, v prenesenom význame na voľbu a výber politikov ako takých, paródia na fungovanie našej, a nielen našej, demokracie v poslednom období. Film natočil režisér Jonáš Karásek podľa rovnomennej knihy Michala Havrana a Maroša Hečka. Kino Film Europe ponúklo divákom tento mesiac portugalský film Operácia Jeseň (nominácia na Zlatý glóbus) režiséra Bruna de Almeidu, taktiež o zmarených ambíciách jedného prezidentského kandidáta. Kandidátov na prezidenta delí polstoročie. V Portugalsku na prelome 50. a 60. rokov storočia panovala diktatúra Antónia Salazara, na Slovensku v súčasnosti  demokracia bez prívlastkov (dať dnešnej demokracii pravdivé prívlastky, znamená stať sa v niektorých kruhoch nedemokraticky zmýšľajúcim občanom, nepriateľom...).

kandidat_poster.jpgNa Slovensku kandiduje na prezidenta obyčajný bezvýznamný občan neschopný prehovoriť k ľuďom ani v menšom kruhu. Jeho šance na zvolenie sa blížia k nule. Obrat nastane, keď získa podporu nemenovaných mocenských kruhov zastupovaných navonok pôsobiacim liberálnym biskupom. Podporu získal nie pre svoje kvality, ale ambíciou získať (ukradnúť) dve-tri percentá voličov a ovplyvniť tak postup kandidátov do druhého kola (podobnosť s našimi nastávajúcimi prezidentskými voľbami čisto náhodná). Avšak riaditeľ reklamnej agentúry Lambert, ktorý to dostane za úlohu podporenú tučnou finančnou odmenou, sa v náhodnej hádke so svojím konkurentom nezmyselne staví, že z kandidáta Potôňa spraví prezidenta. Nič tomu nenasvedčuje, až kým Lambertova zástupkyňa nevypátra, že Potôň je priamym potomkom Ľudovíta Štúra. Bezvýznamný kandidát napriek svojím neschopnostiam získa obľubu ľudu – je to konečne človek ako my, jeden z nás. To je škrt cez rozpočet kruhom v pozadí. Nastáva súboj reklamných agentúr, kde šéfujú mladí, úspešní, dynamickí, schopní a inteligentní jedinci: jeden synáčik reštituentov a druhý zať eštebáckeho privatizéra. A ľudia ich milujú: veria ich umelým heslám, sloganom a sľubom. Posledným obratom na maximalizovanie emócií voličov a ich hlasov má byť fingovaný atentát. Lenže nakoniec je skutočný (dôvod: škrt cez rozpočet kruhom v pozadí), ale kandidát sa stáva ešte prezidentom, pretože jeho smrť sa podarilo v deň volieb zatajiť. Za všetkým sa klenie odpočúvanie Lamberta a všetkých ostatných bezvýznamným mladíkom z Petržalky a starým eštebákom. Zadávateľ úlohy zostáva nejasný. Z odpočúvania sa stal u nás nový národný šport, kde odpočúva ktokoľvek, kto má prostriedky, akokoľvek a kdekoľvek s cieľom použiť nahrávky na vydieranie a následný finančný zisk. Obyčajným ľuďom sa ani nezdá, kedy a ako môžu byť cez svoje mobily a PC odpočúvaní.

operace_podzim.jpgPortugalský film sa odohráva o polstoročie skôr, kedy „celoplošné“ odpočúvanie nebolo ešte zvykom. Bývalý stúpenec predsedu vlády Salazara a neúspešný kandidát na prezidenta Portugalska z roku 1958, veliteľ vzdušných síl a najmladší generál v histórii krajiny Humberto Delgado žije na začiatku šesťdesiatych rokov vo vynútenej emigrácii. Voľby prehral, pretože ich mocenské zložky zmanipulovali. Medzi ľuďmi zostáva však populárny. Svoju popularitu a neobľúbenosť Salazara a diktatúry chce využiť na vojenský prevrat. Píše sa rok 1964. Je naivista: nemá pripravený plán ani politickú a vojenskú pôdu v Portugalsku, nedá si poradiť ostatnými politickými demokratickým prúdmi portugalskej emigrácie. Považuje ich za diletantov, slabochov, neschopných činu. On je človek činu ako Napoleon. Niet divu, že vo svojej dôverčivosti vpadne do pasce (Operácia Jeseň) portugalskej tajnej polície PIDE. Jej agenti ho nakoniec v roku 1965 chytia v Španielsku, ale namiesto toho, aby ho odviedli do Portugalska, v diletantsky vedenej operácii ho zbytočne zabijú a zakopú na poli. Namyslený a rozkazovačný riadiaci dôstojník je evidentne neschopný strategického myslenia. Vedenie štátu nie je nadšené. Samozrejme, mŕtvola sa nájde. Franco povolí zločin vyšetriť. Páchateľov odsúdia v deň pádu diktatúry v roku 1974, súdny proces prebieha ako fraška. Súd riadia starci spojení s režimom, výpovede obžalovaných sa líšia, dôkazy sú nejednoznačné, a keď nie, tak sa spochybnia, vyšetrovací spis zo Španielska sa neberie do úvahy (môže byť tendenčný) atď. Nakoniec obvinení vyviaznu so smiešnymi trestami. Jedinou výnimkou je vykonávateľ hrubej práce, tak trochu tupý hromotĺk, ktorý dostane 19 rokov. Lenže on už dávno žije v rasistickej Južnej Afrike.

Film Kandidát má spád a napätie, čím je na slovenské pomery nezvyčajný. Konečne niekto zvládol nakrútiť film, kde dej „odsypáva“. Nadpriemerná je aj kamera (Tomáš Juríček) s mnohými výbornými zábermi Bratislavy, kedy môžeme vidieť našu metropolu a jej zákutia trochu „inak“, v inom zornom uhle, v lepšom „nasvietení“, možno pravdivejšie. Naopak, portugalský film je natočený v komornejšom duchu, bez veľkých zvratov, tak trochu predvídateľne a tézovito, vychádzajúc z historických podkladov.

Rozdiel je však v hereckých výkonoch. Výber budúcich hercov je u nás založený na hlasovom fonde (aby oslovili celé divadlo) a menej na celkovom hereckom talente. To sa odzrkadľuje aj v tomto filme. Druhá hlavná postava Adam Lambert (hrá Marek Majeský), aj napriek viditeľnej snahe, nepôsobí v jednotlivých scénach prirodzene, hrá ich, nie je nich, nevyníma sa. Vyníma sa akurát jeho hlboký „dabingový“ hlas, ktorý pôsobí rušivo (ak to má byť paródia, tak zjavne nevydarená). Rozhovory Lamberta s jeho zástupkyňou a kolegami v bare pripomínajú telenovely. Nielen rozhovory, ale aj výkony hercov, ich štylizácia a dialógy. Ostatné postavy, hlavne v reklamnej agentúre, sú skôr tzv. týpkami, komparzom, než skutočnými ľuďmi z mäsa krvi. Prečo režisér a scenáristi zvolili do reklamnej agentúry iba len dvadsaťročných „expertov“ bez schopnosti prehovoriť do deja a schopných sa iba predvádzať, keď v reklamných agentúrach pracujú aj štyridsiatnici a možno aj starší, ktorí by vedeli niečo aj povedať a doplniť dej filmu nejakými cynickými nápadmi. Zo všetkých postáv sa vyníma hlavná postava - rozprávač deja -, bezstarostný, trochu hlúpy, ale špecificky talentovaný Blondáčik, ktorý dostal za úlohu odpočúvať, výborne zahratý Michalom Kubovčíkom. Naopak v portugalskom filme, v inej dobe – v inej spoločnosti – v iných spoločenských pomeroch, sa vyskytujú staršie postavy. Hovoria vecne, neprednášajú veľké myšlienky, ich výroky sú však dostatočné cynické alebo naivné. To však nie je podstatné: podstatné je, že herci prenášajú dej, to čo si skutočne myslia, klamstvá a naivitu, mimikou tváre, pohľadom, hrou tela.

Dve rôzne historické doby, dva rôzne spoločensko-politické systémy, jeden film fikcia a druhý rekonštrukcia skutočnej udalosti, jeden paródia a druhý tragédia, ale v obidvoch možno badať mnohé podobné znaky. Z umeleckého hľadiska filmy majú ďaleko k dokonalosti, ale stojí zato ich vidieť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984