Reklama

Dva štarty sezóny: SND a SF

(ovplyvnené mimoumeleckými okolnosťami)
Počet zobrazení: 1740

Opera SND má už od otvorenia sezóny 2016/17 za sebou viac ako mesiac, Slovenská filharmónia zahajuje novú sezónu v tomto týždni. Obe významné kultúrne inštitúcie sa museli vyrovnať s nepriaznivými mimoumeleckými okolnosťami. Filharmónia kvôli nášmu predsedníctvu v Európskej únii musela presunúť Bratislavské hudobné slávnosti, ktoré normálne predchádzali koncertnej sezóne, na záver novembra. Opera zasa pre nedostatok finančných prostriedkov bola prinútená preložiť pôvodne plánovanú premiéru Pucciniho Triptychu do nového kalendárneho roka. Štyri mesiace bez jedinej premiéry by sa však dalo ťažko obhájiť, a tak vedenie divadla pristúpilo k náhradnému riešeniu. Napokon zaradilo do programu polokoncertné uvedenie Berliozovho Faustovho prekliatia, ktoré malo premiéru 21. októbra a na program sa dostane v tejto sezóne už len dvakrát.

faust_berlioz_snd.jpg

Dal by sa viesť spor o tom, či to bolo šťastné riešenie, pričom existuje niekoľko „za“ a niekoľko „proti“. Významné Berliozovo spracovanie faustovskej legendy je u nás neznáme, pomerne dávno sa dielo hralo koncertne v Slovenskej filharmónii. Vo svete sa v poslednej dobe začína uvádzať častejšie a stretávame sa s jeho koncertným, polokoncertným i divadelným riešením. To posledné si, pravdupovediac, po premiére v SND neviem predstaviť. Berliozova hudba je krásna, no nie prvoplánovo páčivá, spevácke party (najmä Fausta) skôr náročné než vďačné, skladateľova hudba nemá dramatický spád, nad spievanými výstupmi prevládajú široké (a dlhé) orchestrálne plochy. Berlioz ako stúpenec programovej hudby prenáša istú ilustratívnosť či už do vyjadrenia nálad alebo citov. Jednoducho je to dielo „málo operné“ (o deji skôr meditujúce, než ho zobrazujúce), vyžadujúce si aj špecifické publikum. No z koncertného publika Reduty chodí do opery SND len menšia časť a bežný operný divák miluje hlavne Nabucca, Toscu a Traviatu. Inscenátori si preto zvolili netradičné riešenie a dielo posunuli na pomedzie spievaného koncertu (s minimálnymi náznakmi akcie spevákov), no hlavne baletu. Dalo sa to poznať aj pri záverečnom potlesku, ktorý sa ušiel najmä tanečným interpretom. Pravda, zaslúžene, lebo moderná choreografia Igora Holováča bola jednoznačne v popredí inscenačných zložiek. Možno jej zástoj bol priveľký, a možno chvíľami až príliš ilustrovala ilustratívnu hudbu, no v mnohom aj inscenácii pomohla. Pri takom veľkom zástoji sa občas nevyhla stereotypom či schválnostiam, no za jej najšťastnejšie miesta (z pohľadu bežného diváka) treba počítať tie, v ktorých dochádzalo ku konfrontácii speváckych a tanečných hrdinov. Réžia Mariana Chudovského ostentatívne stavala na antiiluzívnosti, čím demonštrovala svoje videnie modernosti. Najväčším mínusom inscenácie bolo lavírovanie spevákov medzi spievaním z nôt a spamäti, čo treba zrejme chápať ako (málo čitateľný) zámer. Naopak, tradične dobre vyznela práca so svietením. Spokojnosť možno vysloviť s orchestrálnym naštudovaním Rastislava Štúra, ktoré vedelo odkryť neokázalé krásy partitúry. Tenorista Ľudovít Ludha (Faust) sa rozospieval v druhom dejstve najmä v krásnej lyrickej árii, pomerne dobrý výkon podal v úlohe Mefista Daniel Čapkovič. Úloha Margarety jej v tomto diele menej exponovaná a Monica Fabianová dobre zvládla jej obe árie lyrického charakteru najmä v strednej polohe. Celkovo vokálny prejav (vrátane výkonu zboru) bol na dobrej no nie mimoriadnej úrovni. Podrobný rozbor diela aj inscenácie uvádza Terézia Ursínyová na portáli Opera Slovakia.

Opera v tejto sezóne uvedie ešte štyri premiéry (všetko až od februára). Po spomínanom Puccinim to bude Halevyho Židovka, exkluzívna Vivaldiho Arsilda a Mozartov Únos zo Serailu. Tým, že všetky sa uvedú až v druhej polovici sezóny, budú ich predstavenia tvoriť len malú časť opernej prevádzky (19 zo 110 predstavení). Za pozitívum treba označiť skutočnosť, že súbor má v repertoári až tri operné spracovania pre deti.

Slovenská filharmónia ide v tomto smere ešte ďalej. V programe nadchádzajúcej sezóny sú až tri cykly venované mladým návštevníkom. Popri štyroch rodinných koncertoch a šiestich koncertoch cyklu Junior, na ktorých vystúpia aj hudobné telesá bratislavského Konzervatória a VŠMU, ide hlavne  o pokračovanie cyklu Hudobná akadémia. V ňom odznie v dopoludňajších hodinách osem koncertov pre stredoškolskú a vysokoškolskú mládež. V štyroch „hlavných“ cykloch majú najbohatšie zastúpenie hudobní velikáni Beethoven, Wagner, Dvořák a ďalší. Slovenská filharmónia koncertne uvedie aj  náročnú operu Richarda Straussa Elektra. Široký záujem verejnosti možno očakávať pri mimoriadnych koncertoch (vianočný, silvestrovský a veľkonočný).

„Veľkou čerešňou“ bratislavskej koncertnej sezóny budú opäť Bratislavské hudobné slávnosti (18. 11. – 4. 12). Odznie na nich 22 koncertov v troch sálach SF (pribudla zrenovovaná stĺpová sála na prízemí). Predstaví sa 6 zahraničných symfonických orchestrov (dva z Prahy, ďalej z Drážďan, Londýna, Amsterdamu a Tatársky symfonický orchester). V súvislosti s Rokom slovenskej hudby na festivale odznejú skladby šestnástich slovenských skladateľov. Za dirigentským pultom uvidíme bývalého (E. Villaume) i budúceho (J. Judd) šéfdirigenta SF, a najlepších slovenských dirigentov staršej (O. Lenárd) a mladšej ( J. Valčuha) generácie. Priaznivci vážnej hudby sa teda majú na čo tešiť.

Zdrojfoto: www.snd.sk

Priemer: 4.5 (8 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama