Dr. Janko Bulík. Vlastenec, demokrat a martýr

Počet zobrazení: 5358

Petržalské pamätanie, tak som nazval neformálne pripomínanie významných udalostí i osobností spojených s Petržalkou. Miestny odbor Matice slovenskej v Petržalke už viac ako päť rokov „vyťahuje“ na petržalské i slovenské svetlo, niekedy aj zo zabudnutia, viaceré postavy nielen slovenskej histórie, ale aj dejiny, ktoré kráčali Petržalkou. Poviete si, kto už len významný vkročil na zadunajskú zem podmáčanú Dunajom? Je ich viac ako prstov na jednej ruke? Musím vás pozitívne sklamať. My Petržalčania sme sa vynašli! Osobností máme celé tucty. Pristavte sa pri názvosloví petržalských ulíc, najmä v miestnej časti Háje, ale i v ostatných. Čo meno, to naša história. Pritom mnohí z nás ani nevedia, kto bol človek, po ktorom nesie naša ulica meno. (Hneď dávam magistrátu tip priblížiť na tabuľke stručnou anotáciou každú osobnosť, tak ako je to vo vyspelom svete nielen normou, ale samozrejmosťou.)

tabula_bulikova_ul.jpgtabula_bulik_1.jpg

tabula_bulik.jpgPetržalské pripomínanie začíname tohto roku už po druhýkrát na Bulíkovej ulici v Starom Háji 30. januára.  Dôvody sú pochopiteľné. Ulica nesie meno skutočnej osobnosti. Dokonca na dome č.17 je aj pamätná tabuľa, ktorú už dávnejšie osadili potomkovia spolurodákov. A január je mesiac jeho narodenia, ale i smrti. Kto to bol Janko Bulík? Dolnozemský Slovák, ktorý pochádzal z dnešnej srbskej Kovačice, kde uzrel svetlo sveta 1. januára 1897. Prežil 45 rokov, ktoré boli naplnené činorodosťou pre svoje okolie, pre Slovákov v Juhoslávii. Vyštudoval právo a od vzniku Juhoslávie sa stal jedným z vodcov slovenského krajanského hnutia. Bol prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii. Od roku 1938 sa podieľal na pomoci antifašistom, spolupracoval s čs. odbojom. Viacerí odbojári, politici i vojaci, ktorí utekali z okupovanej vlasti, spomínali na neho s vďačnosťou. Nečudo, že ihneď po nemeckej okupácii Banátu bol v júni 1941 gestapom zatknutý a po vypočúvaniach vo Viedni i v Prahe odvlečený do Mauthausenu.  Tam 30. januára 1942 tragicky zahynul, čo je veľmi jemné označenie pre jeho krutú smrť.

bulik_obalka.jpgMatica slovenská sa k nemu nehlási po prvý raz. Pred vyše desiatimi rokmi usporiadali v srbskej Kovačiči v spolupráci so srbskými i slovenskými inštitúciami „vedecké sympózium k 110. výročiu narodenia, 65. výročiu tragickej smrti, 75. výročiu založenia Matice slovenskej v Juhoslávii a jej prvého predsedu Janka Bulíka“. Zborník má rovnomenný názov, aký som použil v titulku. Z príspevkov, ktoré editoval Stanislav Bajaník priamo srší poznanie, že to bol vynikajúci a všestranný človek. Doslova človek s veľkým „Č“. Skoro sa nedá uveriť, čo všetko za relatívne krátky vykonal v prospech svojich blízkych i vzdialených, pre Slovákov, Čechov, Srbov, pre každého bez ohľadu na národnosť.

V utorok 30. januára sme sa stretli pri jeho pamätnej tabuli (upozorňujem kompetentných na potrebu obnoviť písmo textu), položili kytičku s trikolórou a venovali krátku spomienku. Neboli sme jediní. Tabuľu lemoval veniec jednej zo základných organizácii Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Bratislave. Považujem za zásadné: nezabúdať a pripomínať! Pamäť treba cvičiť. To nám, postarším odporúčajú lekári. Ale platí to aj pre pamäť národnú, spoločenskú. Pripomínať si deje, ktoré nás ctia, ale nezabúdať ani na naše zlé rozhodnutia. Neustále sa z nich učiť.

Ak zablúdite na Bulíkovu ulicu do Petržalky, spomeňte si, po kom nesie pomenovanie.

Foto: Autor

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984