Dojmy z festivalovej opernej Prahy

Počet zobrazení: 3339

V priebehu dvoch jesenných mesiacov sa konal v Prahe Festival českých a slovenských operných divadiel, tentoraz (v 13. ročníku) s plnou účasťou slovenských operných súborov. Bratislavčania uviedli Pucciniho Triptych, Banskobystričania Cikkerovho Jura Jánošíka a Košičania Händlovu Alcinu. Z predstavení českých operných divadiel som navštívil Cherubiniho Medeu naštudovanú operným súborom z Plzně a Massenetovu operu Thais v predvedení Divadla F. X. Šaldu z Liberca. V oboch prípadoch išlo o diela  v Čechách i na Slovensku vôbec neuvádzané, resp. hrané mimoriadne zriedkavo. Napríklad Thais mala naposledy v roku 1933 v Bratislave štyri reprízy. Medzi dvoma spomínanými predstaveniami som navštívil premiéru Verdiho opery Maškarný bál v Národnom divadle. Hoci predstavenia sa vo všeličom líšili, mali aj styčné body. Vo všetkých troch prípadoch viac zaujalo hudobné naštudovanie než javisková podoba diela, pričom minimálny rozdiel v prospech hudobno-interpretačnej kvality bol v prípade Massenetovej opery. Hoci režiséri všetkých troch inscenácií presunuli historické príbehy takmer do súčasnosti,  najplodnejšie tento posun vyznel v prípade réžie Lindy Keprtovej v libereckej inscenácii. Spoločným znakom boli tiež dosť veľké rozdiely v interpretačnej úrovni spevákov aj v rámci tej-ktorej inscenácie. Stručne zosumarizované, zatiaľ čo Medea bola viac zaujímavá než vydarená, Thais príjemným prekvapením, Verdiho Maškarný bál roztvoril naširoko nožnice medzi hudobnou a divadelnou zložkou predstavenia.

festival-opera-2017.jpg

Hudobný, resp. hudobno-divadelný pražský svet žil v októbri aj prítomnosťou dvoch operných speváckych hviezd. Kým Argentínčan José Cura s orchestrom FOK oddirigoval vlastnú skladbu Modus a v ďalšej vystupoval ako spevák, koncom mesiaca zavíta do Stavovského divadla Placido Domingo ako dirigent Mozartovho Dona Giovanniho, teda opery, ktorú skladateľ kedysi  venoval „svojim Pražanom“. Najväčším hitom práve prebiehajúcej činohernej sezóny bude marcové uvedenie Goetheho Fausta.

Počas môjho pražského pobytu sa priaznivci divadla a filmu rozlúčili v Národnom divadle s tragicky zosnulým hercom Janom Třískom. Trocha ma hnevá, že v článkoch venovaných jeho hereckej dráhe sa neúmerne vyzdvihuje jeho niekoľko filmových rolí (najmä Obecní škola), hoci bol predovšetkým divadelným hercom. Dokázal to nielen v deväťdesiatych rokoch na Bratislavskom hrade ako Shakespearov Kráľ Lear, ale predovšetkým v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy vniesol novú krv do českého činoherného herectva. Jeho Romea v Národnom divadle som, bohužiaľ, nevidel, no mal som to šťastie ako vojak základnej služby navštíviť viaceré predstavenia vtedy slávneho Krejčovho Divadla za branou, kde ženskej časti súboru kraľovala Marie Tomášová a mužskej práve Jan Tříska. Po jeho výkone v Nestroyovej komédii Povraz o jednom konci a Topolovej hre Mačka na koľajniciach som obdivoval jeho Tuzembacha v Krejčovej réžii Čechovových Troch sestier. O niekoľko týždňov neskôr bol pri hosťovaní divadla v Bratislave skvelým, nervným a rafinovamným Lorenzacciom v rovnomennej Mussetovej tragédii režisérom mierne politicky angažovanej a výtvarne i herecky úžasnej.

Aj Tříska dopláca na slabú znalosť histórie dnešných redaktorov, ktorí aj veľké talianske filmové hviezdy neorealizmu vychvaľujú za ich účasť v neskorších priemerných hollywoodskych filmoch. Ešteže si bulvár mohol zgustnúť na americkej češtine hercových dcér alebo špekulovať o okolnostiach jeho smrti. Ale ešte stále je dosť tých, pre ktorých je Praha mekkou umenia a histórie.

Presvedčila ma o tom aj návšteva zrenovovanej Werichovej vily na Kampe, v ktorej kedysi býval aj slávny jazykovedec Josef Dobrovský a český básnik Vladimír Holan. Dnes je plná artefaktov pripomínajúcich veľkého českého klauna. Popri súkromných fotografiách som postál aj pred obrazovkou videa, aby som si ešte raz mohol vypočuť jeho dialóg s Voskovcom pri rozpletaní lodného lana, pričom vymysleli krásne české novotvary, ako je cukatúra a lapsolizmus.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984