Reklama
Reklama

Dôchodková konšpirácia

Počet zobrazení: 2170

V noci môj štvorročný vnúčik opäť kašľal. Isto sa dobre nevyspal, rovnako ani ja. Pritom už včera sa cítil lepšie. Nie som poslanec parlamentu, nemôžem ho „odložiť“ ako nicholsonovský ruksak vo vyhradených priestoroch hrdej bielej budovy na Oslom vŕšku a pustiť sa do intrigovania. Ako jeho dedko sa mu chcem i musím venovať (ako sa patrí ) celý deň. A vystriedať pritom široký repertoár hier, zábavy aj knižiek. Na načesanie ofiny do čela mi neostáva čas...

sneholeto.jpg  Kresba: Ľubomír Kotrha

Nestíham veru sledovať ani celé to dianie okolo prezidentovej snahy zmeniť (pod mediálnym tlakom a s útočnou opozíciou) mocenské rozloženie síl v štáte.

Donedávna nás presviedčali, že sme žili v totalite, potom že tu máme „čiernu dieru“, neskôr sa vravelo, že „divoký východ“...

Myslím, že je tu skôr nejaký záhadný Klondike, do ktorého sa odrazu zhrčili všetci zlatokopi Európy a sveta. Veru, veru, ako v každej poriadnej kovbojke aj tu sa strieľa ostrými. Saloonom je vestibul parlamentu a nábojmi sú ostré, jedovaté slová svištiace éterom. Barman Kiska samovoľne zrušil prohibíciu a nalieva – okrem slovenskej frndžalice – už i  „onakvejšie“ trúnky. Najviac letí americká sorosovka, fajčia sa povestné Rišove šúľanky. Kúdoly dymu zahaľujú nielen interiér snemovne, oknami sa valia po dunajskom nábreží a preháňajú sa ulicami „krásavice na Dunaji“. 

Nič ma do toho – ako dôchodcu – vlastne ani nie je, načo sa vzrušovať ?

Lepšie je byť ticho. Veď nie som členom žiadnej politickej strany, nič som nesprivatizoval, nikdy mi ani jedna ponovembrová vláda neposkytla výhodu. Nečerpal som eurofondy, ani som na svoje knihy nedostal nikdy žiadnu dotáciu. Podľa mojej konšpiračnej teórie preto, že tak rozhodol nedávny občiansky miništrant v ministerskom kresle... A veru, nemám nijaké napojenie na kalábrijských Rodovcov. Zato sa priatelím s Paľom Rodinom, ktorého spolu s bratislavskými hokejistami voláme Femily. Vyrastal s Dušanom Pašekom (Cecom) v obytnej bratislavskej štvrti Štrkovec.  

No predsa len ma tom virvare prechádzajúcom zvonku cez televíznu obrazovku do bytu niečo vyrušuje. Vnúčik vraví, že „počuje trávu rásť“...

Ja riešim dilemu, či mám kvôli psychohygiene prestať platiť poplatky za servírovanú lož v čokoládovom obale alebo radšej rovno vyhodiť z okna televízor...

Zvyk je fakt asi železná košeľa, slušnosť vo mne víťazí.

Idem teda sledovať tlačovku. Čo keď niektorá z tých 1-percentných straničiek, vykonávajúcich mediálnu demokraciu, navrhne zvýšenie starobných dôchodkov?

Priemer: 4.9 (38 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama