Reklama

Dobrudža 1916 – 2016

Pietna púť po stopách srbských, českých aj slovenských dobrovoľníkov
Počet zobrazení: 1779


V rámci projektu „Legie 100“ usporiadali v dňoch 24. augusta – 4. septembra 2016 Ministerstvo obrany Českej republiky a Československá obec legionárska pri príležitosti stého výročia vstupu Rumunska do prvej svetovej vojny a bojov srbských a českých dobrovoľníkov po boku ruskej a rumunskej armády v Dobrudži pietnu púť na miesta bojov.

prehliadka.jpg
Prehliadka dobrovoľníkov v Dobrudži cárom Mikulášom II. 

Výprava postupne navštívila osem krajín – Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Čiernu Horu, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Slovensko a na viac ako dvoch desiatkach miest sa zúčastnila na pietnych aktoch na počesť padlých Čechov, Slovákov, Srbov, Rumunov, Rusov a príslušníkov ďalších národov v tomto konflikte.

Púť sa začala návštevou pomníka  a hrobov padlých vojakov v prvej svetovej vojne v slovinskom Maribore, kde sú pochovaní vojaci viacerých národností, okrem iného aj príslušníci rakúsko-uhorskej armády českej a slovenskej národnosti. Ďalšou zastávkou bol mestský cintorín v Záhrebe, kde je okrem francúzskych a talianskych vojakov pochovaný aj československý legionár – novodružiník Augustin Kmošek, ktorého 12. augusta 1916 popravili v Záhrebe. O jeho hrob sa stará Česká beseda, združenie českých krajanov žijúcich v Chorvátsku.

01_maribor_i._svetova.jpg
Maribor, pamätník obetiam prvej svetovej vojny.

Niekoľko pietnych aktov na rôznych miestach v Srbsku a Čiernej Hore (Bajakovo, Sriemská Mitrovica, Dublje, Šabac, Belehrad, Avala, Tekeriš, Valjevo, Lajkovac, Čačak, Kraljevo atď.) pripomenulo ako boje srbskej a čiernohorskej armády v rokoch 1914 – 1915, tak aj  „srbskú Golgotu“, strastiplný ústup srbskej armády cez čiernohorské a albánske hory a Skadarské jazero na ostrov Korfu. Spolu so Srbmi vtedy ustupovali aj tisíce rakúsko-uhorských zajatcov českej a slovenskej národnosti, z ktorých veľké množstvo zahynulo. Na ústupových bojoch sa zúčastnil ako francúzsky pilot aj Milan Rastislav Štefánik. Pri ústupe od Nišu jeho lietadlo havarovalo a zraneného Štefánika následne evakuoval do Albánska francúzsky pilot Paulhan. Z Albánska Štefánika dopravili do Ríma, kde sa podrobil operácii. Počas ústupu, ktorý patrí k najväčším tragédiám srbského národa, zanechávali kolóny vojakov aj civilistov za sebou povozy so zničenými delami, muníciou a ďalším materiálom. V chudobnej Čiernej Hore zahynulo mnoho ustupujúcich Srbov, ale aj zajatcov hladom a mrazom. Cez Skadarské jazero prevážali srbské vojsko lode do Skadaru a ďalej do Mediny, odkiaľ vypravovali evakuačné lode mimo Balkánu. Srbská armáda na tomto ústupe stratila okolo 150 000 vojakov a dôstojníkov.

V Srbsku sa výprava poklonila aj pamiatke 8. júna 1918 na Stanovljanskom poli popraveným štyridsiatim štyrom príslušníkov náhradného práporu trenčianskeho 71. pešieho pluku v Kragujevci. Žiaľ, areál pomníka nie je v najlepšom stave a treba len dúfať, že sa tu situácia čoskoro zlepší a pomník i hroby budú dôstojne udržiavané.

Po pietnom akte na cintoríne v Kotore pri pomníku na pamiatku vzbury a popravy jej vodcov  – námorníkov rakúsko-uhorskej flotily 1. –  3. februára 1918 pod vedením českého dôstojníka Františka Rascha – pokračovala výprava vo svojej ceste cez Niš a Gradinje do Sofie a Bukurešti. Veľmi zaujímavé bolo porovnať historickú tradíciu a spracovanie prvej svetovej vojny podávané v srbských a rumunských múzeách na jednej stranne a vo vojenskom múzeu v Sofii na druhej strane. Pohľad bývalých protivníkov na balkánske vojny a aj na prvú svetovú vojnu sa, samozrejme, odlišuje.

09_belehradsky_pomnik_detskym_obetiam_v_roku_1999.jpg
Belehradský pomník detským obetiam bombardovania v roku 1999.

V Belehrade nás na viacerých budovách v meste zaujali stopy „humanitárneho bombardovania“, ktoré Srbi nazývajú oveľa presnejšie – agresia NATO; napríklad hotel Jugoslavija (v ňom sme aj dve noci bývali), budova srbského ministerstva obrany a ďalšie. V belehradskom parku nás dojal pomník usmrteným deťom v tých tragických dňoch a pred budovou srbského parlamentu memento pripomínajúce obete a nepotrestané zločiny v Kosove...

Zvyšky srbskej armády sa reorganizovali na ostrove Korfu, v Tunisku a na ostrove Asinara, ale nové vojsko sa rodilo na území Ruska, kde sa z dobrovoľníkov sformovali juhoslovanské dobrovoľnícke pluky. K výprave vedenej plukovníkom Stevanom Hadžićom sa pridalo aj okolo 600 Čechov. Celkom v srbskej armáde bojovalo 1 365 Čechov a Slovákov. Srbská divízia sa stala súčasťou ruského XLVII expedičného zboru, ktorému velil generál Andrej Medardovič Zajončkovskij; neskôr sa stal veliteľom celej Dobrudžskej armády. V bojoch v Dobrudži, ktorá sa stala podobným pojmom ako Zborov, Piava či Doss Alto, padlo okolo 60 vojakov a dôstojníkov českej národnosti.

08_medzgidia_037.jpg
Pomník v Mežgidii.

Hlavné pietne akty sa za účasti českej výpravy, srbskej výpravy a predstaviteľov rumunskej armády uskutočnili v rumunskej časti Dobrudže v mestách Cobadin a Medžgidia. Okrem toho si účastníci pietnej púte pozreli aj miesta bojov v auguste – októbri 1916 v Mereni, Amzacci a Topraisare. V Kokardžei (dnes Pietreni) sa až do dnešných dní zachovala dosť dlhá línia zákopov na pahorkoch juhovýchodne od obce. Práve na tomto úseku frontu došlo 19. septembra 1916 k jednému z najzúrivejších stretnutí dobrudžskej výpravy 1. srbskej dobrovoľníckej divízie. Za neustálych delostreleckých súbojov a za guľometnej priehradnej paľby, nastúpili Srbi aj Česi do útoku na bodáky a proti nim sa zdvihli línie Bulharov tiež s nasadenými bodákmi. V neľútostnom boji muža proti mužovi mali obe strany veľké straty.

Keďže na pomníku v Medžgidii (postavilo ho v roku 1926  Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr premenované na Juhosláviu; v roku 2006 sa uskutočnila jeho rekonštrukcia) sa pripomínajú iba padlí Srbi a Rumuni, česká strana na rokovaní na magistráte v Medžgidii iniciovala postavenie pomníka, ktorý by pripomínal aj padlých vojakov českej národnosti.

Pri spiatočnej ceste položila výprava ešte vence na vojenských cintorínoch v Békešskej Čabe a v Solnoku, kde sú pochovaní aj vojaci českej a slovenskej národnosti.

Autor, Phdr. Ferdinand Vrábel, je členom ČsOL a ČSBS

Ďalšie fotografie:

ustup_srbov.jpg
Ústup Srbov v roku 1915.

02_maribor_ii._svetova.jpg
Maribor, pamätník obetiam druhej svetovej vojny.

04_hrob_legionara_a._kmoska_v_zahrebe.jpg
Hrob legionára Augustina Kmoška v Záhrebe.

04a_kmosko_bol_novodruzinik_na_pomniku_je_mylne_uvedeny_ako_starodruzinik.jpg
A. Kmošek bol novodružiník, na pomníku je chybne uvedený ako starodružiník.

06_hroby_francuzskych_vojakov_padlych_v_i._svetovej_vojne_-_zahreb.jpg
Hroby francúzskych vojakov padlých v prvej svetovej vojne, Záhreb.

07_hroby_talianov_padlych_v_i._svetovej_vojne.jpg
Hroby Talianov padlých v prvej svetovej vojne, Záhreb.

Foto: Autor a jeho archív


Ďalšie články: FERDINAND VRÁBEL

Priemer: 5 (6 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama