Dnes už nepôjde „len“ o zánik...

Situácia na Ukrajine a následne na Kryme je len potvrdením faktu, že bez zásadnej reformy vládnuceho sociálno-ekonomického systému sa budú stále častejšie objavovať reinkarnácie rôznych archaizmov. V osemdesiatych rokoch sme to veľmi naliehavo pociťovali „na Východe“ a snažili sme sa načrtnúť možné modely tejto reformy. To isté sa dialo aj „na Západe“. Erupcia kreativity na oboch stranách pripomínala šesťdesiate roky a dianie v kybernetike a genetike signalizovalo zásadnú zmenu v paradigme celého novoveku. Črtala sa podoba nového sveta, schopného zapojiť do dynamickej symbiózy tie najrôznejšie etniká, mentality, najrozmanitejšie schopnosti ľudí a ich odlišné historické príbehy a skúsenosti. Genetika s intímnym priblížením k zárodočným telieskam najrozmanitejších systémov, kybernetika, objavujúca miniaturizačné tendencie symbiózy a heuristika s jej prienikom do akejsi novej voľnej zóny ľudskej mysle plodiacej objavy, vytvárali optimistický výhľad na možnosti ďalšieho ľudského vývoja, ktorý sa už nebude riadiť diktátom priemeru, presadzovaným v socializme, ani sociálnym darwinizmom kapitalizmu, ale sa otvorí výhľad na úplne novú podobu planéty. Každá jednotlivá kvalita v tomto vynárajúcom sa svete mala schopnosť vstúpiť do plodných a úplne nových symbióz s inými aj veľmi odlišnými kvalitami. V tomto heuristickom ovzduší sa jednotlivosti navzájom zrkadlili a prinášali nebývalé oslobodenie ľudských aj planetárnych horizontov. To, čo beatová generácia pocítila pred 68-mym srdcom, v osemdesiatych rokoch sa snažila premietnuť do heuristiky, informatiky aj genetiky. „Znovuzrodenie úžasu“ sa opäť vynáralo. 

V 89-tom však došlo k prostému preklopeniu socializmu na kapitalizmus, k nahradeniu jedného modelu druhým bez akejkoľvek zmeny scenárov riadenia spoločnosti. A vyšlo celkom najavo, že tak ako v 68-om aj v 89-om riadili túto zmenu tí istí „jastrabi“ a pointa je zjavná. Namiesto novej demokracie a tvorivej slobody zakonzervovali, dokonca oživili všetky staručké animozity, ktoré likvidujú akýkoľvek náznak pokusu o novú symbiózu medzi ľuďmi, medzi ľuďmi a planétou. Potenciálne zázraky, ktoré sa vynárali v šesťdesiatych a osemdesiatych rokoch v zóne nových syntéz a novej citovosti, s veľkou nenávisťou už v zárodku zlikvidovali. A teraz môžeme s hrôzou pozorovať, ako sa oživuje, pre nich taký výhodný, prízrak studenej vojny. Veď stav latentnej vojny vyhovuje „jastrabom“, ale je ničivý pre tvorivú dušu. Táto staronová klíma sveta favorizuje všetky odstredivé procesy a plodí priepasť medzi „bezduchou masou“ a „faraónskou elitou“. Všetky agresívne neľudské civilizácie v dnešných dňoch zázračne ožívajú a sľubujú, že renesancia ľudského rodu je konečne zažehnaná. Frekvencia Hitlerov, Stalinov, Džingischánov na obrazovkách už dlhšiu dobu sľubovala tento katastrofický vývoj a teraz sa konečne mein Kamf dostáva opäť k slovu.

Lenže dnes už nepôjde „len“ o zánik jednej agresívnej civilizácie, ale malého miestečka v kozme, ktoré sme nazývali Zem.