„Divadlo reflektuje dobu...,“ hovorí režisér Peter Weinciller

Počet zobrazení: 4128


weinciller_miroslava_sarova.jpgDôraz na slovo, jeho výpovednú hodnotu a schopnosť vyťažiť z minima maximum. Takéto priority má pre svoju tvorbu režisér Peter Weinciller. Jeho dôraz na vtip a dynamiku inscenácie dodajú tvorbe esprit a ľahkosť, pri ktorej však divák ani na sekundu neváha o jej hodnote. Pri všetkom, čo robí, dbá na výpoveď, a nenecháva sa zlákať prúdom komercie...

Vaša filozofia je minimalizmus slova a scény – s maximálnym účinkom. Svedčí o tom celá produkcia Teatra Colorato...

Aj ako diváka ma v divadle vždy skôr osloví titul, ktorý z minima dokáže vyťažiť maximum. Nehovorím, že nemám rád aj výpravné inscenácie – skôr ma však zaujíma umelecký, divadelný kumšt a postup, kedy dochádza k premene. K premene herca, predmetu, prostredia... A divadelnosti, ktorá dnes často na javiskách chýba. Mnohí tvorcovia sa snažia ohúriť veľkolepými kostýmami, oklamať výpravnou vizualizáciou – a popritom je tam „divadla“ tak málo... My sme si preto zvolili cestu hľadania práve tej podstaty divadla. A tou je metafora, premena, obrazy...

A dôraz práve na oné slovo...

I to. Naše predstavenia majú rozmanitý charakter. Svedčí o tom i samotný názov divadla. Chceme preto, aby aj repertoár bol „colorato“ – teda plný farieb, zaujímavý, pestrý. To v praxi znamená, že vedľa filozoficko-poetickej hry sa ocitne  hravá shakespearovská komédia, vedľa Hviezdoslavových či Ebenových balád, Lehárova opereta, ktorú sme nedávno premiérovali; vedľa životopisnej hry o Michelangelovi ľudová komédia z prostredia slovenskej dediny alebo tituly pre deti, ako je Noemova Archa či Mačkomyšia vojna.

colorato_na_cestach.jpg  Colorato na cestách.

Spomínaný akcent na podstatu slova a myšlienky, reprezentujú napr. Wojtyłove Lúče otcovstva (ktoré sme uviedli v celoslovenskej premiére) a je to, ako to obrazne i sám Karol Wojtyła načrtol, akési nanebovstúpenie slova do obrazu.

Repertoár sa snažíme robiť pestrý, pre široké spektrum divákov.  Rovnako však kladieme dôraz i na humor. Chceme aby boli naše predstavenia vtipné a zábavné – no nie však „lacné“. Lacnoty a prázdnoty je všade naokolo mnoho. Dôležité je, aby nestratili myšlienku a svoju umeleckú hodnotu.

Absentuje dnes podľa vás hĺbka v umení?

Divadlo reflektuje dobu. Ak je doba povrchná – reflektuje jej povrchnosť. Myslím, že celkovo chýbajú tituly, ktoré by šli na koreň problému, ktoré by sa venovali vnútorným motívom človeka, jeho najhlbšou podstatou. Azda ani tak nie je potrebné ukazovať skutočný priebeh udalostí, ako ich vnútorný zmysel. O to sa usilujeme do istej miery aj my. Zároveň musí byť divadlo atraktívne, divácky pútavé, dynamické. Veľmi nerád sa v divadle nudím. Preto sa usilujeme, aby naše predstavenia mali švih, dynamiku... a najmä posolstvo.

Réžiu preberáte vy a hra so slovom sa ocitá veľa ráz aj v názve – ako napr. O SLÁVA HVIEZD Ó SLÁVA – Hviezdoslava.  Dávate teda zmysel aj poézii na javisku?

Osobne mám poéziu veľmi rád práve preto, lebo na malom priestore dokáže vyjadriť veľa. Niekedy básnik v krátkom úseku dokáže povedať toľko, čo iné predstavenie za tri hodiny. Preto majú aj niektoré naše predstavenia charakter menších javiskových foriem. Ale práve v tom je to čaro... Že sa dá za krátky čas veľa vypovedať mnohokrát ocenia aj naši diváci. Svedčí o tom i fakt, že na niektoré predstavenia prídu viackrát. Poznám takých, ktorí napr. na Hviezdoslavove balady boli už sedem- či osemkrát. Vždy sa teším, keď sa diváci radi vracajú... Teší nás ich priazeň!

hviezdoslav2.jpg


















O SLÁVA HVIEZD Ó SLÁVA.

Čo sa týka réžie, nechýba ani komediálnosť, metafora, a to aj v predstaveniach pre detského diváka, vzťah k detskej predstavivosti, posun k detskej fantázii...

Na deťoch je fascinujúca práve táto ich predstavivosť.  Dokážu sa vyhrať s hocičím. Z akéhokoľvek predmetu dokážu vytvoriť zvieratko, autíčko, dať veci iný význam.  O to sa snažíme v divadle. Napojiť sa na tento detský svet, na ich fantáziu. Premena tak vzniká priamo pred ich očami. A myslím, že to ich baví... Starším divákom táto rýchla premena môže niekedy spôsobovať problém a často sa stáva, že nie celkom rýchlo dokážu onen čarovný jazyk čítať. Detského diváka preto nemožno podceňovať. Práve naopak, treba počítať s jeho obrazotvornosťou. Bude sa potom veľmi tešiť, keď si bude môcť veci domyslieť, dotvoriť a aktívne sa tak do predstavenia zapojiť...

Vy sám ste stále teda dieťaťom, keď takto dokážete hľadieť na tvorivosť?

Pre divadelníkov, hercov i režiséra je veľmi dôležité ostať dieťaťom. Nenechať si vziať onen svet – detský, veselý, hravý.  Hravosť je v umení veľmi dôležitá. Byť slobodný, odpútaný, nebrať sa príliš vážne a nebrať svet príliš vážne – ale s nadhľadom a humorom. Táto zdravá uvoľnenosť dokáže potom komunikovať s ľuďmi a búra bariéry.

michelangelo6.jpg MIchelangelo.

Priestor, to je práve, myslím si, kameňom úrazu vášho divadla. Vašej stabilnej diváckej základni, ako aj jej rozširovaniu by pomohol jeden stály vyhovujúci priestor. Napriek tomu, že kladiete dôraz na zájazdovú činnosť...

Priznám sa, že aj keď máme veľmi slušnú divácku základňu a divákov, ktorí radi chodia na naše predstavenia, boli by sme veľmi radi, keby sa nám podarilo získať priestor, ktorý by bol stabilný. Diváci by tak vedeli: tu sme, tu hráme. A môžete k nám pravidelne chodiť... Je to problém, s ktorým zápasíme už dlhší čas. Vyskúšali sme viacero alternatív. Často sme hrali v Arteatre, neskôr v Elledanse, využívame nádhernú historickú sálu v areáli ZŠ Matky Alexie neďaleko Reduty. Sú to však priestory, ktoré sú kapacitne veľmi komorné. Zišla by sa nám sála, ktorá by poňala aspoň 120 – 150 divákov. Toto leto sme vyskúšali Faustovu sieň v Apponyiho Paláci na Hlavnom námestí. Celkom sa nám pozdáva. Preto by sme novú sezónu chceli zahájiť práve v tomto priestore v centre Bratislavy a skúsiť, ako bude fungovať spolupráca medzi našim divadlom a Mestským múzeom, ktorému sála patrí. Musíme to otestovať, hoci by sme boli skutočne vďační, keby sme už mali priestor, kde by sme mohli mať stabilne zloženú scénu, kulisy, skúšať, a hlavne svoje vlastné zázemie...

Ozaj, kulisy... Kde ich uskladňujete? :o)

Ako ste správne spomenuli medzi naše priority patrí zájazdová činnosť. Mali sme pestré leto. Hrali sme na rôznych hradoch, zámkoch, nádvoriach, festivaloch. Boli sme v Poľskom Krakove na Svetových dňoch mládeže. Aj cez bežný rok veľa cestujeme.  Práve preto sme si (aj s  mojim kolegom Přemkom Boublíkom) prenajali garáž, kde máme zložené všetky kulisy a techniku. Odtiaľ to potom vozíme. Ukázalo sa to ako veľmi praktické riešenie. Dá sa tam pohodlne prísť autom, naložiť veci a presunúť sa kam treba... Samozrejme, stabilný divadelný priestor by bol pre nás vyhovujúcejší.

opereta_f.lehar_grof_z_luxemburgu.jpg Gróf z Luxemburgu.

Máte bohatú aj hereckú základňu. Koho vy, ako režisér, oslovujete?

Výhodou nášho divadla, ktoré pracuje s profesionálmi, ale nemá svoj kamenný súbor, je, že môžem obsadiť hercov podľa potreby daného titulu. Ak potrebujeme mladých, oslovíme mladých, ak starších, oslovíme starších. Samozrejme, máme už zabehaný „ansábel“ spolupracovníkov, ktorých oslovujem pravidelne.  Jedným z cieľov je však dávať priestor mladým adeptom herectva, či už po skončení vysokej školy alebo konzervatória. Aby si mohli zahrať, herecky sa ďalej vyvíjať a rásť. Myslím, že sú za tieto – hoci skromné – príležitosti veľmi vďační. A vznikajú tak dobré partie – čo je dosť dôležité, pretože na zájazdoch trávime spolu veľa času. Okrem hereckých a profesijných daností sa snažím vyberať spolupracovníkov aj na základe osobnostných a ľudských predpokladov, čo sa mi veľakrát osvedčilo práve na zájazdoch, ktoré boli veľmi príjemné. Oslovujeme však aj starších profesionálnych hercov, s ktorými spolupracujeme veľmi radi, a tí sa zasa radi pridajú k mladým. Vzájomne sa môžu obohacovať. Svoje bohaté skúsenosti môžu odovzdávať mladším kolegom a tí im za to opätujú svoju vitalitu, energiu a elán. Neraz sa stane, že sa stretne pedagóg so študentom (ako napr. Štefan Bučko, ktorý hrá otca dcéram, ktoré sú jeho študentkami). Pozitívne sa nám to ukázalo napr. aj v operete Gróf z Luxemburgu. Skúsenosť starších spevákov, ktoré majú toho na javisku odžité veľa, bola pre mladých obohacujúca a na nezaplatenie. A čo je veľmi pozitívne – profesionálne môžu vysoko pozdvihnúť úroveň a kvalitu jednotlivých predstavení... 

Venujete sa aj rozhlasovej práci, a to nielen ako režisér, ale aj interpret...

V rozhlase je prioritou hovorené slovo. Preto sa kladie väčší význam jeho interpretácii, drobným odtieňom, farbám, intonáciám. Interpret odkrýva význam, ktorý sa často skrýva pod viacerými vrstvami. Odkrývanie týchto vrstiev textu ma baví. Čím je text kvalitnejší, tým je tých vrstiev viac. Teší ma potom spätná väzba od poslucháčov, keď povedia, že vnímali silné stotožnenie sa interpreta s obsahom vypovedaného. Stáva sa to najmä v duchovných textoch, napr. v relácii  „čítaní na pokračovanie“ – keď sa človeka slová aj bytostne dotýkajú. Nemôže k nim potom ostať indiferentný...

zo_skusky_muzikalu.jpg Zo skúšky muzikálu.

Čo náboženstvo, aký má pre vás a vašu tvorbu význam?

Ján Pavol II. vo svojom Liste umelcom veľmi pekne vyjadril, že „Umelec sa v skutočnosti vyjadruje cez svoje umenie a jeho dielo je vyjadrením jeho bytia, teda, čím je, a ako je. Prostredníctvom diel, ktoré tvorí, komunikuje s druhými.“ Myslím si, že je to veľmi dôležité, pretože vnútorná podstata človeka sa asi nedá oddeliť od toho, čo tvorí. Ako nám často zdôrazňoval na dejinách výtvarného umenia profesor Dušan Bada: „Umenie = most s vlastnou podstatou.“ Prameň viery, či hlboké prežívanie vzťahu s transcendentnom, je potom nepochybne veľkým zdrojom inšpirácie.  Ak je  tvorca vyprahnutý, prázdny, nenaplnený – niet sa potom čo čudovať, že vznikajú plytké, prázdne diela.

Rovnako ako obsah, je dôležitá aj forma. Tá musí byť atraktívna, živá, súčasná, dynamická. Aby malo javiskové dielo šancu osloviť diváka dneška...

Pomáha vám samotnému viera?

S prežívaním viery mám silnú skúsenosť. Človek však rovnako cíti, keď nemá čas tento vzťah upevňovať. Je to ako pri bežných vzťahoch v živote – ak človek oheň vo vzťahu neživí, neprikladá polienka, plameň postupne vyhasne. Preto je veľmi dôležité byť neustále v „online“ spojení aj s Bohom...

Úvodné foto: Miroslava Šárová, ostatné archív

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984