Čo sledujú pokusy o prepisovanie dejín?

Počet zobrazení: 4419

Z príhovoru predsedu Oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Martina Krna na zhromaždení Bratislavčanov 4. apríla 2015 pri Pomníku víťazstva pred Redutou.

pamatnik_vitazstva.jpg

Predobedom sme vzdali hold viac ako 6 000 príslušníkom Červenej armády, ktorí hrdinsky padli v slovenskej etape Bratislavsko-brnianskej operácie a sú pochovaní  na Slavíne. Priamo v našom meste pred  sedemdesiatimi rokmi ich zahynulo 742.

Boje sa začali 2. apríla 1945, kedy boli oslobodené Vajnory, a až na niekoľko podvečerných prestreliek bolo 4. apríla popoludní rozhodnuté. A tak ešte v ten deň sa Moskovčania dozvedeli o oslobodení Bratislavy na základe rozkazu č. 330, keď zadunelo nad hlavným mestom Sovietskeho zväzu dvadsať sálv vystrelených z 220 diel.

Predobedom sme boli na pietnom akte na bratislavskej nekropole a teraz sme sa tradične zišli dole v meste – na fóre, ktoré sa chápe ako miesto pre pluralitnú výmenu názorov. A tak mi dovoľte aj niekoľko kritických slov. Napríklad k tomu, čo sa udialo dnes predpoludním na Slavíne.

Tí starší mi iste dajú za pravdu, že desať rokov po novembri 1989 sa na oslavách na Slavíne nijaký prezident nevyskytol. Dnes, keď tam Andrej Kiska prišiel aj s veľkým vencom, tak ho prítomní ľudia vypískali. To sa jednoducho nerobí! Ak niekto nezdieľa niektoré názory s aktuálnou hlavou štátu, tak na to existuje iný čas a iný priestor, ako je pietny akt na Slavíne. Napríklad na Hodžovom námestí pred Prezidentským palácom.

Kritické slová vyplývajú i z výročných členských schôdzí a z konferencie našej oblastnej organizácie, ktorá sa konala minulý týždeň. Prečo hovoríme v posledných mesiacoch viac o historických súvislostiach? Pretože mnohí, najmä mladší, udalosti spred sedemdesiatich rokov chápu, akoby to bol dajaký iný, virtuálny svet. Relativizujú sa zásluhy Červenej armády i našich veteránov, spochybňujú sa výsledky celej druhej svetovej vojny. Napriek tomu, že Európska únia a aj štátna tradícia Slovenskej republiky je postavená na antifašistických, demokratických a humanistických zásadách.

Kým v 90. rokoch sa na Slovensku pokusy o hrubú falzifikáciu moderných dejín spájali s návratom neoľudáckych stuchlín zo záhrobia, teraz k nám čudné reči prichádzajú zvonka a mnohí naši ľudia si ich začínajú osvojovať. Napriek tomu, či hádam práve preto, že sú aktuálne politicky účelové.

m._krno_prejav_vyrez.jpg

Poslední žijúci odbojári, aj my ostatní antifašisti, ktorí preberáme od nich štafetu, už dlhodobo kritizujeme, že sa v učebniciach dejepisu venuje druhej svetovej vojne nedostatočný priestor. Napriek tomu som presvedčený, že väčšina Slovákov nie je natoľko hlúpa, aby uverila napríklad slovám poľského ústavného činiteľa, že nacistický koncentračný tábor pri Osvienčime neoslobodili Rusi, ale Ukrajinci, pretože išlo o vojakov Prvého ukrajinského frontu. Aký zmysel má takéto násilné prepisovanie dejín?

Zhodou okolností, Bratislavu tiež oslobodili vojská ukrajinského frontu, pravda druhého, pod vedením maršala Malinovského. Názvy frontov, teda zoskupení armádnych síl, sa dávali podľa regiónu, kde vznikali na základe nových úloh preskupovaním jednotlivých druhov vojsk.

Samozrejme, v rámci Druhého ukrajinského frontu bojovali aj Ukrajinci, Bielorusi, na Slavíne objavíte náhrobky i s gruzínsky, arménsky či stredoázijsky znejúcimi priezviskami. Ale podstatnú časť tvorili Rusi. Celkom pochopiteľne, štatistika nepustí, bol to výrazne najväčší národ vtedajšieho Sovietskeho zväzu. V zoznamoch približne 63-tisíc Červenoarmejcov, ktorí našli miesto svojho posledného odpočinku predčasne v slovenskej zemi, sa neuvádzala národná príslušnosť. Vtedy nikto netušil, že raz to niekto bude chcieť dôrazne rozlišovať a podľa toho nebodaj i padlých hodnotiť.

Z dejepisu chce ostatným Európanom dávať lekcie aj jeden súčasný oficiálny predstaviteľ Ukrajiny. Druhá svetová vojna vraj vypukla útokom Sovietskeho zväzu proti Nemecku a Ukrajine. To je tvrdenie hodné do zábavnej televíznej relácie Aj múdry schybí a zaslúžilo by si cenu Zlatá vetva roka!

Ak k tomu pripočítame vyhlásenia o tzv. národnom hrdinovi Stepanovi Banderovi, ktorého regrúti fyzicky likvidovali celé dediny s poľským a židovským obyvateľstvom a po vojne mali s nimi trpké skúsenosti aj obyvatelia severného Slovenska, tak čo si máme myslieť o názorových postojoch súčasného politického vedenia v Kyjeve?

Aj toto miesto, kde teraz stojíme, je späté s druhou svetovou vojnou. Práve tu, pred Slovenským národným divadlom, sa niekoľko týždňov po skončení bojov v Európe konalo slávnostné defilé Červenej armády. Červenoarmejci, alebo ak chcete, Rusi, Ukrajinci, Bielorusi a ďalší sa lúčili s Bratislavčanmi. Mnohí odchádzali rovno na Ďaleký východ. Veď tam vojna proti militaristickému Japonsku ešte niekoľko mesiacov pokračovala.

Odišli obsypávaní kvetmi, no po desaťročiach sa nájdu noví vykladači dejín, že nám sovietski vojaci priniesli v roku 1945 porobu. Čo sme si, či presnejšie naši predkovia, s tou slobodou, ktorú nám vybojovali, v nasledujúci troch rokoch a v ďalšom období urobili, možno aj s pričinením vtedajších veľmocí, prosím, nezazlievajme tým chlapcom od Dnepra, Volgy a Uralu. Buďme aj trocha sebakritickí.

m._krno_rtvs_vyrez.jpg

Na Slovensku máme aj takých politikov, ktorí hodlajú 8. mája zapaľovať sviečky na vojenských cintorínoch. Očividne si mýlia slávne májové dni s Dušičkami či s 11. novembrom, Dňom vojenských veteránov. Určite, nevinné obete svetových vojen, všetkých vojen, si treba pripomínať a uctievať ich pamiatku.

V tomto prípade však ktosi nepochopil, čo je to 8., respektíve 9. máj. Deň víťazstva nad fašizmom a nacizmom je predovšetkým oslavou. Československo sa vďaka Slovenskému národnému povstaniu ako aj českými a slovenskými bojovníkmi na tých správnych stranách viacerých frontov zaradilo medzi víťazné mocnosti. Preto máme veľmi dobrý dôvod na oslavu.

Víťaz druhej svetovej vojny je dobre známy: Spojenci antihitlerovskej koalície. Známe je aj to, že Sovietsky zväz a jeho občania v tomto krvavom zápase niesli na svojich bedrách najväčšiu ťarchu. Sedemdesiat rokov nik nespochybňoval, že hlavným dejiskom osláv ukončenia druhej svetovej vojny v Európe je Červené námestie v Moskve, odkiaľ cez vojnu odchádzali vyzbrojené pluky priamo na front. Ruská federácia a jej ľud sa bez kladenia akýchkoľvek pripomienok hlásia k tejto slávnej tradícii.

Členovia našej organizácie sú presvedčení, že priateľské pozvanie pre najvyšších ústavných činiteľov Slovenska na taký významný sviatok nemožno ignorovať a že by premiér rozhodne mal cestovať do Moskvy. Nielen v mene tých sovietskych vojakov, ktorí tu padli, ale aj desaťtisícov ďalších, ktorí u nás bojovali, zväčša si vytvorili k Slovensku úprimný vzťah a ten odovzdávali aj svojim deťom. Nemali by sme sklamať ani týchto našich priateľov, „honorárnych konzulov“.

Vzdať hold možno veľkej krajine, ktorá stáročia odrážala útoky hord z rozličných svetových strán a tým chránila európsku civilizáciu, vzdať hold jej dávnej i nedávnej histórii, jej ľudu – bez toho, aby sa komukoľvek poklonkovalo.

Milí Bratislavčania, drahí hostia. Dnes, 4. apríla máme svoj Deň víťazstva. Deň pabedy. Všetkým vám blahoželám.  

(Titulok a redakčná úprava Slovo)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Dolina
#1
Peter Dolina
05. apríl 2015, 20:32

Velmi pekny prihovor.  Ja len si myslim, ze by sa mala vyriesti tato otazka: Ak niekto hlasa totalnu blbost, ktora signalizuje skor psychicky problem, nez cokolvek ine, ako napriklad tezu, ze 2. svetova vojna sa zacala utokom ZSSR na Ukrajinu a Polsko, je treba sa tym zaoberat  vyvracat to, alebo pri zacuti takejto myslienky dat signal: S tymito kruhmi nedebatujeme. Dalsia mozna reakci: "Ano, tak to bolo, a svet vznikol presne pred 6,000 rokmi a 7 mesiacmi."

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#2
Vladimír Manda
05. apríl 2015, 22:30

Dejiny Druhej svetovej vojny neprepisujú len v zahraničí. Tu je citát historika Kováča z SAV - "Sovietsky zväz bol na začiatku vojny jednoznačný agresor spolu s Hitlerom. O tom niet žiadnych pochýb. Išli do vojny spolu, rozdelili si Poľsko a Stalin pripojil k svojmu územiu ešte aj pobaltské krajiny". (Plus 7 dní, 04. apríl 2015, 06:00)

Obrázok používateľa Peter Dolina
#3
Peter Dolina
06. apríl 2015, 03:14

No dobre, o tom ale nie je rec, rec je o tom, kto vyvolal druhu svetovu vojnu:

-  Polsko sa mohlo snazit s Nemeckom dohodnut ale nechceli kompromis

-  Nemecko napadlo Polsko a tym padom

-  Anglicko a Francuzsko vstupilo do vojny proti Nemecku cize

-  Zacala sa druha svetova vojna.

Co "Stalin pripojil a nepripojil" nepatri k teme.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984