Čo môže zmeniť nový ukrajinský premiér

Počet zobrazení: 3088

V ukrajinskej „pomajdanovskej“ dráme sa začalo nové dejstvo, ktoré nenaznačuje, že by sa blížil jej koniec. Zdá sa skôr, že sa komplikuje (chaotizuje?) pohyb v bludisku, z ktorého v tejto mocenskej konštelácii nieto východiska.

Sily zo zahraničia podporujúce „pomajdanovskú“ vládu, nechcú otvorene pripustiť, že stavili na zlého koňa. Kyjevská moc cíti, že musí niečo urobiť – situácia na Ukrajine sa pre väčšinu obyvateľstva nezlepšuje a nespokojnosť sa v jednotlivých častiach štátu vyjadruje rozdielne. Vypísanie nových volieb by bolo príliš riskantné a tak sa už dávnejšie sa začalo uvažovať o zmene premiéra ako politicky najmenej bolestivom kroku pre kyjevskú moc.

skvrnda_150_80x.jpg

Vypísanie predčasných volieb nepodporujú ani západní sponzori „pomajdanovskej“ vlády, lebo majú obavy, že hlasy pre prozápadné strany by poklesli a posilnila sa opozícia, vrátane radikálnej. Otvorene sa proti konaniu predčasných volieb vyjadril veľvyslanec USA v Kyjeve G. Pyatt. Kríza sa vyostrila vo februári, keď došlo k politicky schizofrenickému javu. Časť poslancov vládnej koalície pri odpočte činnosti vlády síce vyjadrila s jej prácou nespokojnosť, ale pri hlasovaní o dôvere už vládu podporila. Podľa ukrajinského práva v takomto prípade možno znova formálne hlasovať o tejto otázke len o ďalších 6 mesiacov.

Pozornosť sa preto upriamila na premiéra A. Jaceňuka, ktorý vzniknutú patovú (iracionálnu) situáciu mohol prekonať svojou rezignáciou. Na jeho hlavu sa znášala kritika za zlú hospodársku situáciu v štáte a v podstate sa očakávalo, že tento krok podnikne a stane sa obetným baránkom za neúspechy novej moci. V diskusii o novom premiérovi v médiách i politických kruhoch rezonovali už pred februárom viaceré mená. Postupne sa začal najviac spomínať V. Hrojsman (nar. 1978). Ide o predsedu Najvyššej rady Ukrajiny (od novembra 2014), ktorý bol v „pomajdanovskej“ vláde (od februára 2014) podpredsedom vlády a ministrom oblastného rozvoja, výstavby a komunálneho hospodárstva. Politickú kariéru začínal ako starosta Vinnycie (2006 – 2014), sídla Vinnyckej oblasti v strede Ukrajiny.

Špekulovalo sa o tom, aký to bude politický obchod, kto sa na akú funkciu dostane, kto koho vymení. A. Jaceňuk svoju rezignáciu spájal s požiadavkami na novú funkciu pre seba mimo vlády, ale požadoval aj zachovanie ministerských kresiel pre niektorých predstaviteľov strany Národný front, na čele ktorej stojí. Svojich ľudí do vlády presadzoval P. Porošenko a, samozrejme, do zloženia vlády hovoril aj potenciálny premiér. Ešte aj po 10. apríli, keď A. Jaceňuk oznámil pre médiá, že rezignuje, sa šírili správy, že V. Hrojsman funkciu asi neprijme a znovu sa hľadal potenciálny premiér. Nakoniec V. Hrojsman so svojimi návrhmi „mladého“ reformátora vraj na rokovaniach obstál.

Parlament 14. apríla 2016 hlasoval o návrhu na prijatie rezignácie A. Jaceňuka a voľbu V. Hrojsmana za nového premiéra, ku ktorému sa pripojilo aj zrušenie rozhodnutia Najvyššej rady o nespokojnosti s vládou A. Jaceňuka. Za návrh hlasovalo 257 poslancov.

Vzápätí sa objavil prvý problém. Vláda V. Hrojsmana získala dostatočný počet hlasov na schválenie svojho zloženia až v treťom kole. Aj tak však má ročnú imunitu, počas ktorej sa nemôže odvolávať. Nová vláda má 24 členov. Z predchádzajúcej vlády zostali na svojich postoch len minister obrany S. Poltorak, minister zahraničných vecí P. Klimkin a minister vnútra A. Avakov. Vytvorilo sa nové ministerstvo – pre otázky nútene presídlených, antiteroristickej operácie a okupovaných území. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nemá šéfa. Na rozdiel od predchádzajúcej vlády nie sú v nej osoby iného ako ukrajinského pôvodu.

Vládna koalícia sa zmenšila. Menovanie A. Jaceňuka v novembri 2014 podporilo 341 poslancov z piatich frakcií – Blok Petra Porošenka, Národný front, Svojpomoc, Radikálna strana O. Ľaška a Vlasť. V. Hrojsman získal hlasy už len 239 poslancov – iba z dvoch frakcií (Blok Petra Porošenka a Národný front) –, ktorých doplnilo niekoľko poslancov mimo frakcií.

Ťažko robiť prognózy, čo sa novej vláde podarí. Problém nie je ani tak v jej programe, ktorý iste bude „akčný“, ale najmä vo výsledkoch jej činnosti. Nový premiér považuje za priority efektívne riadenie a obnovenie dôvery k vláde. Hovorí sa o protikrízovom pláne, reformách a protikorupčnom programe. Ako špecifická úloha vystupuje obnovenie teritoriálnej celistvosti štátu.

Aj táto vláda by mala dostať svojich sto dní pokoja. Situácia na Ukrajine je však príliš ťažká na takýto politicky korektný luxus. Na novú vládu okrem toho majú rozdielne požiadavky viacerí aktéri protichodného charakteru. Predovšetkým je to opozícia, ktorá príchodom bývalých strán vládnej koalície zosilnie a už dnes označuje novú vládu za výsledok dohody prezidenta s oligarchami. Ekonomické očakávania (najmä urýchlenie a zvýšenie účinnosti reforiem) majú predovšetkým MMF, ale aj USA a nadnárodné spoločnosti, ktoré vidia Ukrajinu ako tučnú korisť. Susedné štáty (medzi nimi aj SR), ale aj celá EÚ by radi videli pokrok v riešení napätej bezpečnostnej situácie a dúfajú, že nastane pokrok v plnení  druhej minskej dohody.

Je tu aj ukrajinská verejnosť – občania, pre ktorých by táto vláda mala v prvom rade byť. Ako sa v tvrdom politickom zápase vytvárania novej vlády myslelo na nich? Ide aj v tomto prípade viac o záujmy ekonomických a politických elít?

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave    
Vyšlo v Literárnom týždenníku 15 – 16/2016       

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984