Čím ste, Andrej Kiska?

Počet zobrazení: 4709

Mnohým v parlamente aj pred televíznymi obrazovkami preblesklo hlavou, že nepočúvajú prejav prezidenta Slovenskej republiky, ale lídra budúcej politickej strany. Vôňu volebného guláša zavetrili aj opoziční poslanci Miroslav Beblavý a Ľubomír Galko. Ich obavy, že namiesto prezidenta Andreja Kisku pristúpi k mikrónu partajník Andrej Kiska sa síce nenaplnili, ale pripustili, že v prezidentovi sa zobúdza straník. A potvrdili problém, v ktorom sme sa ocitli. Napríklad, čí nos bude posudzovať, kedy z prezidentského paláca zavonia bežná zemiaková polievka, do ktorej sa len akýmsi nedopatrením dostali aj kúsky mäsa a množstvo cibule, a kedy volebný guláš. Ak sa to dá vôbec rozlíšiť! A tak občanovi neostáva iné, len zvolať ako Richard III.: „Kráľovstvo za lakmusový papierik,“ aby vedel, kedy sa mu pán prezident prihovára ako prezident a kedy ako líder, ktorý vyrazil do boja o moc v najbližších parlamentných voľbách!

aniraz_kiska.jpg  Kresba: Ľubomír Kotrha

Opozíciu však väčšmi trápi, že spoza náhrobného kameňa dvoch mladých ľudí fľochol aj na ňu. Niekoľkokrát totiž zopakoval, že marazmus sa tu kopil vyše dvadsať rokov, teda aj za spoluvládnutia sulíkovcov a za vládnutia SDKÚ-DS, ktorej členom bol M. Beblavý. A oni prezidentov signál pochopili: výber koaličných partnerov bude veľmi, veľmi, veľmi prísny, aby sa od nich nezafúľal. Viac sa musia činiť sulíkovci, lebo za ušami majú aj rozpad jednej vlády... No medzi nami, nemali by to so servilnosťou bohvieako preháňať, aby si ich volič napokon nepovedal: „Prečo Andrejka milovať cez Riška, keď ho môžem milovať priamo?“ Oveľa statočnejšie sa k domnelému budúcemu veľkňazovi pravice zachovali kollárovci; napriek tomu, že ministerke vnútra odobrili výber policajného prezidenta, a z pohľadu zvyšku opozície a médií by mali čušať. Hej, parlamentom muselo prelietnuť skutočne čosi bizarné, keď dezorientovaný Igor Matovič ako predseda tej najtradičnejšej strany označil vizuálne pomôcky v rukách kotlebovcov za nedôstojné poslanca Národnej rady.

Tým, kto v parlamente karhal gaunerov s nečestne nahonobeným majetkom, naozaj nemohol byť prezident, ktorý verejnosti dodnes nevysvetlil, v čom podnikal, ako to bolo s platením daní či kúpou pozemku. Prezidentom nemohol byť ani ten, kto nás upriamoval na pozitívne udalosti a osobné vzory od roku 1918 po vyhnanie fašistov z úradu z banskobystrickej župy, ale nespomenul Alexandra Dubčeka a jeho počin v dejinách spoločného štátu. Pripomínal viacej pravicového politika, ktorému socializmus s ľudskou tvárou nič nehovorí. A keby sa nám z parlamentu prihováral naozaj prezident, nechýbalo by sebabičovanie, ako málo prispievame na spoločnú obranu, výčitky, že sa až priveľmi spoliehame na spojencov a ponosy, čo všetko si musel vypočuť od partnerov na nedávnom rokovaní zoskupenia B-9, čiže východného krídla NATO. No najvyšší veliteľ ozbrojených síl Slovenskej republiky tentoraz mlčal. Prečo? Aby sa potenciálny volič neopýtal: „Ak máme peniaze na zbrane, tak prečo ich nemáme na zastropovanie dôchodkového veku? Na zbrane si nemusíme pýtať súhlas mladej generácie?“

Ktovie, či čudná situácia na politickej scéne neinšpiruje stávkové kancelárie! A teraz tipujte, či sa vám prihovoril prezident alebo...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984