Reklama

„Chceli sme, samozrejme, viac!“

Počet zobrazení: 1806

Predseda Smeru asi nemal svoj najlepší deň, keď predstúpil pred kamery, aby zaujal stanovisko k výsledkom župných volieb.
Udržovať neadekvátny optimizmus škodí nielen predsedovi, ale aj celej strane.
Na každé voľby je možné pozerať sa z viacerých hľadísk.
Z politického hľadiska sú voľby testom či obrazom nálad občanov, informáciou o ich zmýšľaní, starostiach a aktuálnej podpore tej-ktorej strany či politika.
Z hľadiska konštituovania volených orgánov sú najdôležitejšie čísla a percentá. Pre občanov sú však až sekundárne. Pre nich nemajú význam, pretože oni s tým nemôžu nič urobiť. Oni mali iba možnosť povedať svoj názor!
S percentami pracujú politici a snažia sa ich vždy nakombinovať tak, aby už neobťažovali občanov, a aby sa postarali o seba a svojich politických spolupútnikov.
Preto si myslím, že zhodnotiť župné voľby vyhlásením, že Smer-SD je stále najsilnejšou stranou a najlepšou politickou značkou pri poklese počtu poslancov o 30 % a strate 4 županov je nešťastné.
Je pravdou, že čísla porovnané s ostatnými stranami sú správne, ale keďže neodrážajú názory občanov na prácu Smeru a  pokles jeho preferencií, sú to zbytočne silné slová.
Komentovať prepad počtu poslancov a županov s tým, že: „Kto by nechcel viac?“, je prejavom oslabenia politických inštinktov pána predsedu, čo sa dá ospravedlniť iba zlým dňom, resp. týždňom. Stáva sa to v živote, ale na tom nie je možné stavať budúcnosť strany.
Taký politik, akým je pán Fico, musí určite poznať aj príčinu prepadu podpory Smeru a poklesu hodnoty tejto značky.
Nechať abdikovať tých, ktorí majú iný názor na výsledky volieb a myslieť si, že tým prevzali osobnú zodpovednosť za ich výsledky, nemožno považovať za chytrý ťah. A to najmä preto, že by tam zostali tí, ktorí sa pričinili o pokles vplyvu strany medzi občanmi a zníženie prestíže značky Smer.
V existujúcej štruktúre a personálnom zložení vedenia strany má Smer zle našliapnuté a uberá sa cestou svojej marginalizácie a znehodnotenia svojho historického významu pri budovaní Slovenska a napokon môže po ňom zostať iba nepríjemná pachuť z jeho dlhého vládnutia.
Na Slovensku sa to stalo viacerým vládnym stranám, ktoré neadekvátne reagovali na zmeny nálad občanov, ako aj na zmeny v celej spoločnosti.
Župné voľby sú už za nami a nové parlamentné nás čakajú až o dva roky.
Z toho však nemožno vyvodiť, že Smer má najhoršie za sebou a že teraz si môže vydýchnuť.
Treba objektívne povedať, že opozícia sa v župných voľbách predviedla ako schopný organizátor mobilizácie občanov proti Smeru. Niet dôvodov si myslieť, že po tomto úspechu im klesne apetít. Skôr možno očakávať, že existujúca pravicová opozícia spolu s novo založenými stranami (SPOLU, Progresívne Slovensko) budú vytvárať tlak na ukončenie vlády Smeru.
Dnes už nebude stačiť vyčkávať na chyby opozície či prezidenta, a tak odvádzať pozornosť kritiky od seba (a často i vecnej) zo strany pravicovej opozície. Filozofia, že ani oni nie sú lepší ako sme my a aj oni majú tiež svoje kauzy, sa nielen vyčerpala, ale je aj nebezpečná.
Tieto fakty a poznámky by bolo vhodné zohľadniť pri hodnotení župných volieb.
Preto by Smer mal prehodnotiť doterajšiu stratégiu i taktiku, ako i jej personálny krytie pri vedení Slovenska. Je to dôležité nielen pre Slovensko, ale aj Smer. V inom prípade ho o dva roky nečaká nič iné, iba zostavovanie Čiernych kníh z jeho vládnutia.
Pravicoví politici i médiá hovoria o kríze socialistického programu, pretože robotnícka trieda zanikla a tým skončil aj základný rozpor medzi kapitálom a prácou...
Prepad eurosocialistických strán i napriek tomu, že s ich hodnotením minimálne možno polemizovať, je však neuveriteľnou skutočnosťou. Bez reakcie na túto situáciu je budúcnosť eurosocialistických strán ohrozená a časom sa môžu zmeniť iba na radikálne skupinky, vysedávajúce v knižniciach a v kaviarňach.
Smer teda nie je iba pod tlakom svojich chýb v personálnej práci a vysokej tolerancii k prešľapom svojich ľudí, ale aj pod tlakom vysokého prepadu preferencií socialistických strán vo viacerých krajinách EÚ. Ukazuje sa, že eurosocialistické strany neadekvátne reagujú svojimi programami na závažné výzvy a potreby svojich občanov.
Posledné voľby vo Francúzsku, v Nemecku, Rakúsku, Česku a nakoniec aj naše župné, potvrdzujú, že hlavné politické strany, ktoré sa striedali pri  moci od konca druhej svetovej vojny, majú tri vážne problémy:

  1. Prvý problém, ktorý sa dosť v médiách obchádza, je ten, že nielen eurosocialistické strany sú pod tlakom, ale aj klasické veľké, pravicové strany vykazujú významný pokles preferencií.
    Je to tým, že oba piliere politického spektra sa programovo priblížili k sebe, že takmer vrástli do seba. Z politologického hľadiska by sme mohli povedať, že je to dôsledok toho, že obe strany sa stali stranami stredovými a svoju stratégiu postavili na spoločnej istote, že vláda ich nemôže minúť. Kľúčom k ich spojeniu sa stalo prevzatie liberálnej ideológie, založenej na ľudských právach, multikulturalizme a politickej korektnosti.
    Socialisti sa vzdali klasického socialistického programu a kritiky kapitalizmu a pravica konzervatívnych hodnôt a kresťanskej etiky.
    Vytvorili takto to, čo sa dnes označuje ako politický mainstream a proti ktorému sa zdvihla voličská nespokojnosť. Kritika  politických elít, ktoré ho reprezentujú predstavuje výbušnú zmes, ktorá však môže priniesť viac sklamaní, ako naplnenie pozitívnych očakávaní z nových hesiel.
     
  2. Diskreditácia mainstreamu a následne pokles jeho voličskej podpory má za následok vznik viacerých protestných, nezávislých apolitických... strán a hnutí, ktoré požadujú nový typ politiky. Mnohé z nich sa stali už aj súčasťou národných parlamentov.
     
  3. Vážnym dôsledkom politickej krízy EÚ a USA je to, že väčšina veľkých klasických strán sa presunula z pravej či ľavej strany spektra do stredu, čím uvoľnila politický priestor pre radikálne pravicové či radikálne ľavicové zoskupenia, ktoré požadujú zásadný obrat a zmeny v doterajšej politike. Smerovanie niektorých takýchto politických strán má spravidla populistickú formu a zakrýva svoje násilné, autoritárske či fašistické tendencie.

Tieto tri faktory krízy politických strán a nového zmýšľania občanov EÚ spolu s vnútrostraníckymi personálnymi a programovými problémami stoja pred Smerom a od ich riešenia závisí aj jeho ďalší osud.

(Autor je konzervatívny socialista)

Priemer: 4.2 (27 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama