Chce to počuť aj vidieť

Počet zobrazení: 3954

v._kondrot_4.jpgNa verše z básne Chci to slyšet si iste spomenie každý, kto poznal slovenského básnika a blízkeho spolupracovníka týždenníka Nové slovo a následne Slova – Vojtecha Kondróta.

Na dně každé písně,
i té nejsmutnějsí,
na dně každé sklenky
něco tiše cinká.

Někdy víc

a jindy jenom málo.

Chci to slyšet
bůhví co mne nutí,
jan_skacel.jpgale musím čekat na cinknutí,
jinak by se moje srdce bálo.

Samozrejme, nenapísal ich náš priateľ, ale český, či presnejšie moravský poet, prozaik a prekladateľ umeleckej literatúry Jan Skácel. Jeho tvorbu si Vojto veľmi obľúbil, neskôr sa osobne zoznámili a spriatelili. Kondrót nám ju zarecitoval prinajmenšom raz do roka – na stretnutí mladých tvorcov v Tisovci. Ale vedel naspamäť aj mnohé iné Skácelove básne.

Nedávno som bol v Brne. Zo stanice viedli moje kroky na Námestie Slobody, kde umiestnili fontánu so Skácelovými rýmami. V moravskej metropole som už bol nespočetnekrát, ale ešte ani raz na Špilbergu. Takže dôvody mojej poslednej návštevy boli dva: prehliadka Muchovej Slovanskej epopeje vystavenej vo veľtržnom areáli a starobylý hrad nad mestom (pochádza z 13. storočia). Keď som vyšiel k  úpätiu, vítala ma mapa parku a pri objekte číslo 9 stálo: pomník J. Skácelovi. Nuž, nemohol som ho obísť.

fontana_j._skacela_na_namesti_slobody_1.jpg

Jan Skácel sa narodil 7. februára 1922 v obci Vnorovy na južnej Morave. Začal chodiť na gymnázium v Břeclavi, no zmaturoval v Brne roku 1941. Začas sa zamestnával ako uvádzač v kine, potom musel v rámci totálneho nasadenia pracovať na ríšskych stavbách v Rakúsku. Po vojne vyštudoval filozofiu na Masarykovej univerzite v Brne. Od roku 1948 pracoval ako kultúrny redaktor v krajskom denníku KSČ Rovnost. V roku 1954 prešiel do literárnej redakcie Čs. rozhlasu v Brne. V roku 1963 sa stal šéfredaktorom literárnej revue Host do domu, ktorá však bola roku 1969 zastavená a Skácel dostal zákaz publikovať. Jeho tvorba sa objavovala dvanásť rokov len v samizdate a v exilovej literatúre. Od roku1981 však jeho diela mohli opäť vychádzať, spolupracoval i s divadlom. Zomrel 7. novembra 1989.

Pochovali ho na Ústrednom cintoríne mesta Brna. Pôvodnú bronzovú bustu z roku 1991 od Miloša Vlčka ako aj následnú kópiu niekto ukradol. Preto roku 1997 na jeho hrobe osadili portrétnu bustu z bulharského vápenca od sochára Františka Navrátila.

Fontánu, ktorú zdobia jeho verše, odhalili 18. októbra 2006 spolu so slávnostným otvorením zrekonštruovaného centrálneho námestia. Moravská metropola si však nevypýtala súhlas od jeho pozostalých. Vdova žiadala vyše dvoch miliónov korún, napokon sa dohodli na 400 tisícoch. Mesto Brno si významného literáta pripomína aj Skácelovou ulicou vo štvrti Královo pole a pamätnou tabuľou pred domom v Kotlářskej ulici, kde majster býval.

pomnik_janovi_skacelovi_od_jiriho_sobotky_pod_spilberkom.jpgAutorom netradičného pomníka J. Skácela na severozápadnom svahu Špilbergu je akademický sochár Jiří Sobotka. Má podobu štylizovaného portrétu básnika, ktorý tvoria vrstvy niekoľkých tisícok k sebe zvarených nerezových trubiek. Socha je umiestnená na vápencovom podstavci. Skácelova tvár je obrátená k Starému Brnu a jemu obľúbenej Bazilike Nanebovzatia Panny Márie.

Vojtech Kondrót bol od neho o osemnásť rokov mladší, narodil sa v Bratislave 27. novembra 1940 v rodine colníka. Detstvo prežil v Bernolákove, kam sa často vracal za svojou milovanou matkou, tam je aj pochovaný (zomrel náhle v Bratislave 19. januára 2003). Absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského. Ako učiteľ matematiky a fyziky pôsobil v Tvrdošovciach, Šuranoch a Ivanke pri Dunaji. Od roku 1980 pracoval ako redaktor Slovenského spisovateľa, neskôr sa stal šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Po novembri 1989 sa vrátil k učiteľskému povolaniu, začas pracoval v Národnom literárnom centre.

Debutoval v roku 1963 v antológii mladej slovenskej poézie Dúfam, že nevyrušujem, Eva. Prvá samostatná kniha mu vyšla o dva roky neskôr. Písal poéziu pre dospelých i pre deti a mládež. Po Vojtechovi Mihálikovi prevzal vedenie Nového slova mladých, kde začínali uverejňovať svoje prvotiny mnohí nadaní mladí básnici. V tejto činnosti pokračoval aj v týždenníku Slovo. Prekladal z českej a najmä z maďarskej poézie. Vojto bol patrónom viacerých literárnych súťaží poézie. Právom ho viacerí považujú za otca súčasných básnikov mladšej generácie.

Na záver si ho pripomenieme jeho stále aktuálnym štvorverším Keby som bombardoval  Sochu slobody:

Pravdaže nikto nevie všetko
Pravdaže nikto nemôže byť všade
Pýtam sa ako malé decko:
Prečo tie mosty v Novom sade?!

Foto: Autor a jeho archív

Poznámka editora: Niektoré náhody sa ako náhody iba tvária, večer pred zaraďovaním rukopisu Martina Krna o Janovi Skácelovi a Vojtovi Kondrótovi som pri nejakom inom hľadaní našiel Štvorveršie Vojtecha Kondróta uverejnené v Slove 30. augusta 2000. Tak si ho dovolím k článku pripojiť:

Naučil som sa to od Jana Skácela –
aby aj všedný deň bol ako nedeľa
Hodonín – Holíč: hranice čo nedelia
(Aj napriek všetkému sme stále priatelia)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984