Reklama
Reklama

Československý zväz mládeže by v prachu histórie nemal zapadnúť

Počet zobrazení: 2211


No ešte sme stále tu / hoci akoby sme už ani neboli / čakáme na klebetu / ako tresce i ako zabolí / ako trhá ľudskú niť.
                                                                                                                        MICHAL ZÁLETA: Už a ešte

 

zvazaci_obalka_0.jpgZväzáci! Také bolo pomenovanie členov povojnových národných organizácií mládeže a bývalého Československého zväzu mládeže. Ich zakladatelia boli poslednou generáciou, ktorá prežila druhú svetovú vojnu. Spolu so svojimi nasledovníkmi sa zaslúžili o hospodársky rozvoj, pokrok vo vede, kultúre, umení. I keď mnohé veci sa vyvinuli úplne inak, ako očakávali, ich zápas za lepší život nebol márny. Konali v záujme spoločného dobra. Nikto nežil sám pre seba. Cudzí im bol individualizmus a separatizmus. Žili v kolektíve a pre kolektív, cenili si ozajstné priateľstvo. Najkrajšie roky svojej mladej dospelosti zasvätili vlasti. Takých ľudí, žiaľ, dnes už ťažko možno stretnúť.  

Československý zväz mládeže bol založený na zlučovacej konferencii štyroch dovtedy samostatných organizácií (Zväz českej mládeže, Zväz slovenskej mládeže, Zväz mládeže Karpát a Zväz poľskej mládeže), ktorá sa konala 23. apríla 1949 v Prahe. Zjednotenie mládežníckych organizácií spojilo všetky sociálne, záujmové a vekové skupiny mládeže. Československý zväz mládeže bol v tom období jedinou legálnou možnosťou spolčovania sa mládeže

Zo zakladateľov  ČSM dnes žije už iba niekoľko jedincov. Zakladatelia a ich nasledovníci (ku ktorým sám patrím) boli, alebo sú to dedovia či otcovia dnešných mladých ľudí. Sú to bývalí učitelia, vedci, lekári, umelci, inžinieri, robotníci z fabrík, úderníci, roľníci, sú to tvorcovia našej národnej histórie. Netreba sa čudovať, že  títo ľudia sa na starosť neradi vzdávajú toho, čo prežili vo svojej mladosti. Sú im cudzie pokusy narušiť kontinuitu vývoja spoločnosti. Odmietajú pokusy zatracovať minulosť vlastnej krajiny, históriu, ktorú sami tvorili. Skalopevne sú presvedčení, že ich zápas za lepší život bol zmysluplný, že nežili nadarmo, bez úžitku. Pri hodnotení ich života určujúcim by mal byť vždy imperatív historickej pravdy.

Udržiavať kontinuitu s kultúrnymi tradíciami

Príznačnou črtou Československého zväzu mládeže v povojnových rokoch bol budovateľský charakter jeho programu. V tom čase to bolo v súlade s mienkou mladých ľudí, ktorí cítili potrebu zúčastňovať sa na obnove vojnou zničeného národného hospodárstva a na uskutočňovaní spoločenských premien. Spolupatričnosť patrila k ich mentálnej vybavenosti. Pracovné iniciatívy vyvierali priamo zdola. Prirodzenou cestou sa vytváralo spoločenstvo mladých ľudí, doslova hnutie, ktoré spájal spoločný cieľ. Prví zväzáci urobili mnohé skvelé veci. Spoločne dvíhali z trosiek a rumovísk dediny a mestá. Obnovovali chod fabrík a závodov, stavali cesty, mosty a železnice. Spolu s bývalými vojakmi a partizánmi za päť mesiacov znovu vybudovali fašistami vypálenú obec Baláže a nazvali ju Stavbou národnej vďaky. Ďalej to boli stavby, ako bola Trať mládeže, Priehrada mládeže, Dedina mládeže, Trať družby. Prvé stavby mládeže boli oprávneným zdrojom hrdosti vtedajších zväzákov. Pre nich, ale aj pre vlasť to vtedy znamenalo veľa. Bol to prejav ich rýdzeho vlastenectva. Odhodlanie mladých ľudí budovať základy novej spoločnosti, túžba mladosti po dôstojnom a radostnom živote, nadchli aj viacerých najmä mladých umelcov, ktorí sa hlásili ku Zväzu mládeže. Básnik Milan Rúfus napísal chválospev na Trať mládeže Až pôjde tento vlak..., Milan Ferko poému Zväzácka česť... Výtvarníci, hudobníci, herci, spevácke a divadelné súbory svojou tvorbou prispievali  k svojráznemu dobovému koloritu života, ktorý spoluvytvárala mládež. Na Trati mládeže vznikla aj Lúčnica, súbor piesní a tancov SÚV ČSM, laureát niekoľkých svetových festivalov mládeže, ktorá existuje dodnes. Stále platí, že bez zväzáckeho nadšenia, spontánnej budovateľskej aktivity a prejavenej vôle mladých ľudí slúžiť verejnému záujmu, by sa nepodarilo v takom krátkom čase po vojne obnoviť hospodársky a spoločenský život v krajine. Bolo na tom niečo zlé? Výsledky vtedajšieho zväzáckeho nadšenia dodnes slúžia svojmu účelu. Aj keď technická stránka produktov ich práce bola vývojom logicky prekonaná, morálne hodnoty ich aktivít zostávajú nespochybniteľné. Tvoria súčasť našich kultúrnych tradícií. Ich spoločným znakom a podstatnou schopnosťou bolo spájanie a zjednocovanie ľudí pre ušľachtilé, spoločensky prospešné ciele. Udržať kontinuitu s takýmito kultúrnymi tradíciami, to predpokladá pochopiť, že všetko potrebné pre život môžeme získať iba za cenu tvorivej a každej inej spoločensky prospešnej práce. S patričnou naliehavosťou to treba pripomínať práve v dnešných časoch, keď v spoločnosti bujnie korupcia a sú pošliapavané mnohé základné morálne a etické normy.

Dnešná mladá, ale ani stredná generácia dostatočne nepozná našu národnú minulosť. A ak ju pozná, tak iba čiastočne a často v pokrivenej podobe. Vracať sa do histórie, aj tej zväzáckej, má preto zmysel. Malo by to posilňovať pocity a rozvíjať vedomie historickej kontinuity a zabraňovať neodôvodnenému pohŕdaniu oduševnením povojnovej mladej generácie a jej nasledovníkov, ani tým, čo vytvorili na prospech republiky a budúcnosti nových generácii.

Život prvej zväzáckej generácie nebol jednoduchý ani jednotvárny. Okrem úspechov zažila aj veľa sklamaní. Eufemicky povedané, osud nebol k nej najžičlivejší. Všetky ideály sa dajú zneužiť a zdeformovať. Aj čistota ideálov, ktorým mládež verila a v mene ktorých sa pôvodne angažovala, sa dostávali neraz do rozporu so skutočným životom, ktorý žila. Nebolo jej to ľahostajné. Nebojácne reagovala na krivdy páchané v spoločnosti, na porušovanie ľudských slobôd a zákonnosti, ako aj na iné praktiky, ktoré sa priečili ohlasovaným ideálom novej spoločnosti.

V súčasnej politickej propagande zámerne dochádza k nedoceneniu činorodosti bývalých zväzákov a k preceňovaniu falošných interpretácii o ich vtedajších vlasteneckých činoch. Spory o hodnotenie postojov a počínania zväzákov v minulom režime budú určite pretrvávať naďalej, najmenej dovtedy, pokým bude pretrvávať záujem o ich rozdielnu interpretáciu. A ten je ešte stále evidentne prítomný. Manipulátori histórie do hodnotenia dejín mládežníckeho hnutia vnášajú účelové hľadiská. Často úmyselne hľadajú, čím by mohli poškvrniť a znevážiť všetko, čo bolo spojené s ČSM a so socialistickým režimom. Nepriznávajú, že aj v socialistickej minulosti existoval značný hospodársky, ale aj kultúrny rozvoj a mladá generácia k tomu svojím dielom prispela. Dejiny si vždy svoju kontinuitu zachovajú.

Nebolo by spravodlivé pripustiť, aby tá kapitola našich dejín, v ktorej prvá povojnová mladá generácia a jej nasledovníci, členovia Československého zväzu mládeže, zohrali významnú úlohu, zapadla v prachu dejín.

Rudolf Belan, autor publikácie Zväzáci, na podnet básne Michala Záletu Už a ešte, Slovo, máj 2018

Priemer: 4.9 (31 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama