Čas na prepriahanie?

Zdá sa, že výsledky sobotňajších volieb sú voľným pokračovaním volieb do VÚC v banskobystrickom kraji. Politický začiatočník porazil dlhoročného politického profesionála. Pre jedných veľké prekvapenie, pre iných slovenská realita. Občania zobrali osud krajiny do vlastných rúk. Andrej Kiska drvivo zvíťazil nielen nad Robertom Ficom, ale prakticky nad všetkými straníckymi kandidátmi. Voliči už majú dosť nekonečných sľubov a prísľubov od terajších politikov. A tak víťazstvo Andreja Kisku nie je prehrou len SMERu-SD, ale všetkých parlamentných strán a ich zástupcov v NR SR. Oni totiž robia politiku, ktorej ľudia nielen nerozumejú, ale aj prestávajú veriť.

Navyše, Robert Fico nezvládol ani volebnú kampaň. Neviem, kto mu poradil konfrontáciu a arogantnosť, ale to bol základ jeho prehry. Premiér je vynikajúci rečník a vie si svojím vystupovaním získať ľudí, no vo volebnej kampani mu to chýbalo. Ukázalo sa tiež, že zvážanie členov strany a sympatizantov do športových hál nie je šťastné riešenie. Skôr dodáva taký falošný pocit, že je všetko o.k. Na to zvážanie ľudí už jeden politik doplatil. Kiska proste nevyhral svojou výnimočnosťou, ale tým, že ľudia sú politikou SMERu ako aj jej funkcionármi sklamaní, aj keď si smeráci myslia iné. A keď do toho všetkého ešte novinári vytiahnu nejaké veci o majetkoch regionálnych funkcionárov, tak sa naozaj niet čomu diviť. Voliči proste dali jasne najavo, že si už neprajú konfrontáciu, sľuby ani politický štýl, ktorý občanom neprináša zlepšenie ich života. Súčasní politici ich už niekoľkokrát sklamali, tak sa rozhodli loviť v neznámych vodách.

Andrej Kiska je naozaj veľkou neznámou, ale zároveň môže byť pre niekoho aj nádejou. Voliči to proste asi riskli. Nakoniec história už veľakrát dokázala, že od chudoby a beznádeje je len krôčik k extrémizmu a anarchii. Veď je naozaj nenormálne, ak služobníci občanov, (za čo sa politici radi vyhlasujú) si žijú niekoľkonásobne lepšie ako bežní občania. Je proste čas nielen na sebareflexiu, ale hlavne na prepriahanie. Myslím si, že túto skutočnosť veľmi dobre pochopili páni Procházka a Hrnčiar. Odchodom z parlamentu ako by sa chceli dištancovať od terajšej politiky a súčasných poslancov. Slúži im síce ku cti, že sa vzdávajú poslaneckých mandátov, čo doteraz pred nimi spravil v roku 2001 asi len Jozef Kalman. Určite by sa obom pánom zakladala ľahšie strana, keby zostali v parlamente a mali ľahší prístup do médií. Zvolili si náročnejšiu, ťažšiu cestu. Či sa im to podarí, ukáže blízka budúcnosť. Myslím si, že občania očakávajú vznik nového, klasického, demokratického, nie marketingového, politického subjektu. Podobne by však mali zareagovať aj súčasné parlamentné strany. Ak neprídu z novými tvárami a budú zostavovať volebné kandidátky len zo svojich dlhoročných zaslúžilých členov a funkcionárov, tak sa ľahko môže stať, že Bystrica a prezidentské voľby, budú mať svoje ďalšie pokračovanie.

No a čo Robert Fico a Smer? Zostávajú im ešte dva roky a silný mandát z roku 2012. To viem. Ako ho využijú a či budú mať chuť na sebareflexiu a stranícke prepriahanie? To neviem. Viem však určite, že Robert Fico je najvýraznejší ponovembrový politik. Či využije svoje nesporné politické schopnosti a skúsenosti nielen v prospech straníckych kolegov, ale aj v prospech občanov, to bude závisieť len od neho. Ak neurobí sebareflexiu, nezmení štýl politiky a mnohých ľudí v strane, občania to spravia o dva roky zaňho. A potom sa môže veľmi rýchlo stať susedom jedného pána v Trenčianskych Tepliciach.

Ľubo Dzurák, Nováky