Reklama
Reklama

Bratislavský mier a ukončenie vojenského ťaženia v roku 1805

Počet zobrazení: 2261

V utorok 5. decembra 2017 mal v Justiho sieni Primaciálneho paláca v Bratislave prednášku Jacques-Olivier Boudon, profesor histórie parížskej Sorbonny a prezident Napoleonovho inštitútu na tému Bratislavský mier a ukončenie vojenského ťaženia v roku 1805. Podujatie, ktoré bolo príležitosťou pripomenúť si dôležitosť bitky pri Slavkove a následne tzv. Bratislavský (Prešporský) mier, pripravil Francúzsky inštitút. Profesor Jacques-Olivier Boudon navštívil Bratislavu už v roku 2005 pri 200. výročí uzatvorenia Bratislavského mieru.

tabula_prim._ppalac.jpgPamätná tabula Bratislavského mieru sa nachádza
vo vstupnej hale Primaciálneho paláca v Bratislave.

Text na tabuli, ktorá bola osadená v roku 1905:

 

V tomto dome bol po slavkovskej bitke dňa 26.
XII. 1805 uzavretý bratislavský mier, ktorý
odtrhnul krajine rakúskeho cisára Františka I.
Benátky, Istriu, Dalmáciu a Tirolsko, francúzskeho
cisára Napoleona I. však pozdvihol na vrchol jeho moci.
Mierovú listinu podpísali so strany
francúzskeho cisára Talleyrand,
so strany rakúskeho cisára Liechtenstein.
Na pamiatku tejto velkej udalosti svetových dejín
vpravilo obecenstvo mesta Bratislavy
z príležitosti stého výročia do steny tohoto
domu pamätnú tabulu tohoto nápisu.



Prednáška trvala viac ako hodinu a bola fundovaná a detailná. Prinášam len niekoľko fragmentov a myšlienok z tejto zaujímavej prezentácie.

Napoleon rokoval s rakúskymi negociátormi už pred bitkou pri Slavkove. Rakúsko však v tejto etape odmietalo Napoleonove návrhy. Rokovania trvali až do začiatku decembra. Talleyrand varoval Napoleona pred totálnym rozpadom Rakúska (poukazoval na potenciálne riziká toho, že by sa Uhorsko mohlo dostať do područia Ruska). Naopak, Napoleon sa údajne nebránil myšlienke oddelenia Uhorska od Rakúska. Mierové rokovania sa presunuli z Brna do Bratislavy (zlé zdravotné podmienky v Brne, blízkosť Bratislavy k Viedni).
Po víťazstve pri Slavkove (Austerlitz) 2. decembra 1805 nastala etapa vyjednávania o podmienkach uzatvorenia mieru. Prvé rokovania sa začali už 11. decembra v Brne. Následne sa vyjednávanie prenieslo do bývalého hlavného mesta uhorského kráľovstva, do Prešporku. Uhorské kráľovstvo ostalo síce vo vojne s Napoleonom neutrálne, ale Napoleon jeho neutralitu nebral vážne. Západnú časť krajiny spolu s Prešporkom a Trnavou zaradili na Napoleonov príkaz do okupačnej zóny. Mesto obsadila Napoleonova armáda.

Napoleonov minister a splnomocnenec knieža Charles Maurice Talleyrand-Perigord prišiel do mesta 21. decembra a ubytoval sa v Zimnom paláci ostrihomského arcibiskupa – v Primaciálnom paláci. Cisár František poveril vyjednávaním knieža Johanna von Liechtenstein a generála grófa Ignáca Gyulaya. V meste bolo v tom čase 18 000 mužov okupačnej armády. Samotné mesto malo len asi 25 000 obyvateľov.

Dňa 26. decembra 1805 došlo v paláci k definitívnej dohode, ktorá neskôr prešla do dejín pod názvom „Prešporský mier“. Vyjednávačmi podpísaný koncept rýchlym poslom doručili do zámku Schönbrunn pri Viedni, kde sa zdržiaval Napoleon. Tam text upravili, prepísali na pergamen a po podpisoch francúzskych vyjednávačov ho svojím podpisom a veľkou pečaťou z červeného vosku potvrdil aj Napoleon. Podpis pokoreného cisára a kráľa Františka I. nepovažovali za potrebný.

Týmto dokumentom prišiel cisár František I. o vplyv na ďalší vývoj v nemeckých krajinách. Bavorsko a Würtembersko sa stali kráľovstvami, ktoré mali stáť v budúcnosti na strane cisára Napoleona. Rakúsko stratilo všetky svoje územia v Taliansku, Dalmáciu, Tirolsko a Vorarlbersko. Republika Batavia (dnes Holandsko) a Republika Helvetia (dnes Švajčiarsko) boli uznané za nezávislé štáty.

Do svojej smrti považoval Napoleon toto víťazstvo za najcennejšie. Bola to už druhá prehra cisára Františka I., ktorý bol aj českým a uhorským kráľom. Hoci Uhorsko sa snažilo byť vo vojnách s Napoleonom nezávislým, porážka pri Slavkove katastrofálne zasiahla aj toto kráľovstvo a obzvlášť jeho bývalé sídelné a korunovačné mesto Prešporok. Vďaka podpísaniu mieru z decembra 1805 existuje v Paríži pomerne významná Rue Presbourg.

boudon.jpgJacques-Olivier Boudon (1962) je špecialistom na Francúzsku revolúciu, Prvú Ríšu (Premier Empire) a súčasné náboženské dejiny. Má doktorát z histórie na univerzite Paris-Sorbonne, prednášal na Inštitúte politických vied v Paríži a taktiež na univerzite Sorbonne (1991 – 1998). Neskôr sa stal profesorom na univerzite v meste Rouen (1998 – 2003), a od roku 2003, je profesorom súčasnej histórie na univerzite Sorbonne v Paríži. Medzi jeho publikácie patria: „Náboženstvo a kultúra v Európe v 19. storočí“ (Armand Colin, 2001), „Napoleon a náboženstvo: náboženstvo v Európe na začiatku 19. storočia (1800 – 1815)" (Fayard, 2002) a „Francúzsko a Napoleonova Európa“ (Armand Colin, 2006).

Zábery z jednej z ukážok napoleonských bitiek v petržalskom Sade Janka Kráľa.

napoleon_1a.jpg

napoleon_2a.jpg

napoleon_3.jpg

napoleon_4.jpg

Foto: Jozef Schwarz

Priemer: 5 (5 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama