Blíži sa koniec vojny v Sýrii?

Počet zobrazení: 4159

V ostatných mesiacoch nastalo v sýrskom konflikte určité upokojenie. Vláde Baššára al-Asada  sa za pomoci kontingentu ruských vzdušno-kozmických síl podarilo výrazne posilniť svoju pozíciu v štáte.

Oslobodenie mesta Abu-Kemal na hraniciach s Irakom od teroristov z Islamského štátu (ďalej len IŠ) sa stalo pre nich ďalším tvrdým úderom. V októbri padlo aj „hlavné mesto IŠ“ Rakka po útoku sýrskych opozičných síl a kurdských oddielov. Osud IŠ je zdá sa, definitívne spečatený.

Časť expertov však predpokladá, že po definitívnej porážke IŠ bude príčinou napätia i možných bojov snaha o ovládnutie nálezísk ropy. Zhodujú sa aj v tom, že veľmi protirečivým faktorom v sýrskom konflikte je konanie USA a ich spojencov, ktoré stále destabilizuje situáciu. Nová administratíva Washingtonu pod vedením D. Trumpa zatiaľ neprejavila nijakú ochotu zmeniť postoj k riešeniu zložitej situácie v Sýrii (ale aj širšie na celom Blízkom východe).

Vojenské úspechy USA (a to už nehovoriac o politických) v sýrskom konflikte sú veľmi chabé a nedajú sa vylepšiť ani vyfabrikovanými mediálno-politickými informáciami. Hodnotenie politiky Washingtonu v sýrskom konflikte je preto veľmi protirečivé.

Možno pritom dospieť až k záveru, že stratégovia informačnej vojny USA v tomto prípade dosiahli svoje ciele – ovládli mediálny priestor a „úspešne ho zamorili“ svojou interpretáciou. Nájsť však vojenské operácie s úspechmi, ktoré by upevňovali pozíciu Washingtonu, je veľmi ťažké.

Korene tohto „trendu“ vo vojnách USA na Blízkom východe vznikli ešte za vlády B. Obamu a pokračuje v ňom aj D. Trump so svojím vojenským velením. Vzniká podozrenie, že vo vojnách USA v posledných rokoch sa už nesledujú vojensko-strategické ciele, ale prioritne (hoci skryte) v nich ide o vytváranie chaosu a nestability ďaleko od hraníc USA (podobné je to aj s vojnou v Afganistane).

Velenie CENTCOM, do ktorého kompetencie patrí aj washingtonská operácia v Sýrii, územne pokrýva celý Blízky východ (bez Turecka), región stredoázijských republík bývalého ZSSR, Afganistan a Pakistan. Ide  teda o územia susediace s Ruskou federáciou a Čínou, ktoré sa v tejto situácii obávajú destabilizácie regiónu. Negatívne dopady tohto vývoja však cítime aj v EÚ.

Symptomatické je, že na facebookovej stránke Velenia špeciálnych operácií námornej pechoty (MARSOC), ktorej v minulosti šéfoval minister obrany USA J. Mattis, sa objavil jeho obrázok ako svätého s nápisom „Svätý Mattis z Quantica – patrón svätého chaosu“ (v Quanticu je jedna zo základní námornej pechoty). K množstvu prezývok, ktoré bývalý generál mal v čase jeho pôsobenia v námornej pechote vo vojne v Iraku patrila aj prezývka „Chaos“. Obrázok po krátkom čase zo stránky odstránili, ale už vo veľkom koluje po internete.

K neúspechom Washingtonu vo vojenskej oblasti patrí aj to, že neodhadol dobre pomery, ktoré zavládnu v „postišovskom“ čase (teda, keď bude porazený IŠ). Sýrske opozičné sily nezískali kontrolu nad juhom Sýrie ani nad dolinou Eufratu. Dve ukážkové krídelné operácie sýrskych vládnych vojsk v týchto priestoroch prekazili plány USA. Úspech sýrskych vládnych vojsk je cenný predovšetkým tým, že po oslobodení mesta Dajr az-Zaur, ktoré sa stalo jedným z kľúčových bodov prelomu situácie, nevyšlo úsilie Spojených štátov odrezať Damask od Bagdadu, čo by im umožňovalo lepšie intrigovať pri riešení problémov v nových podmienkach.

Absencia vojenských neúspechov je aj hlavnou príčinou už viac ako pol roka trvajúcich  pokusov obviniť sýrske vládne sily z použitia chemických zbraní v Chan Šajchune, ale bez predloženia relevantných dôkazov. V súvislosti so snahou západných stálych členov BR OSN prijať ďalšiu protisýrsku rezolúciu s novými sankciami za použitie chemických zbraní ruskí diplomati poukazujú na to, že uskutočnené vyšetrovanie nezodpovedalo štandardom. Zarážajúce je najmä to, že experti na mieste údajného incidentu vôbec neboli a vzorky dodali „tretie“ osoby, ktoré nepatria k vyšetrovateľom.

Výsledkom ruskej angažovanosti v konflikte nie sú len vojenské akcie. Významnú úlohu zohrávajú rokovania o riešení sýrskeho konfliktu v kazašskej Astane, ktoré sa začali už koncom vlaňajšieho roku za účasti RF, Iránu a Turecka. V dňoch 30. a 31. októbra sa uskutočnilo už siedme stretnutie v tomto formáte.

Návrhmi na vytvorenie zón destabilizácie v rámci týchto rokovaní v máji vznikol priestor na mierové riešenie vzťahov medzi vládnymi a opozičnými silami. Roztrieštené a slabé opozičné sily sa stále spoliehajú na pomoc a podporu USA (Západu), ktorá by im mala pomôcť v odpore proti vláde. Opäť teda záleží na Washingtone, či za súčasnej situácie podporí sily, ktoré sú prístupné rokovaniam a mierovému riešeniu problémov, alebo bude pokračovať v útokoch proti B. al-Asadovi a ním vedenej legitímnej moci.  

Šanca na mierové riešenie je po vyše 6 rokoch sýrskej krízy veľká. Predpokladá to však, že sa zohľadní reálna situácia, sily a záujmy zainteresovaných strán. Najbližšie mesiace ukážu, či sa niečo v politike USA mení, alebo Sýria i iné štáty na Blízkom východe i inde vo svete budú naďalej nútené podriaďovať sa manierom slabnúceho Washingtonu. Ten síce už nijaký problém svetovej bezpečnosti nevyrieši, ale o to arogantnejšie bráni akémukoľvek inému riešeniu, lebo vie, že to ukáže, že časy svetovlády Spojených štátov nenávratne pominuli.
 

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 39 – 40/2017

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984