Reklama

Bez novej ekonomiky to asi nepôjde

Počet zobrazení: 3295

Euroatlantická neoliberálna kapitalistická ekonomika (NKE) sa už viac ako tridsať rokov trápi balansovaním medzi predkrízovými a krízovými obdobiami. V deväťdesiatych rokoch jej pomohli oddialiť hroziacu krízu predovšetkým neoliberálne reformy vo východo- a stredoeurópskych krajinách, najmä privatizácie a uvoľnenie ich trhov pre produkciu západných krajín. V súčasnosti sa už také silné „barličky“ ťažko hľadajú, aj keď sa pripravuje pre EÚ rizikový pokus o zmluvu TTIP. Aj výhľad do najbližšieho obdobia (ako ho nedávno narysoval aj N. Ruobini) je medzi 0 – 1%, teda ďalšia (predkrízová?) stagnácia.

haluska_2.jpg









Prof. Ivan Haluška v Klube Nového slova.
Foto: Emil Polák

Diagnóza súčasnej ekonomiky (NKE)
 

Možno konštatovať, že mechanizmus NKE neustále reprodukuje vznik kríz. Každá kríza znamená tisíce miliárd, ba i bilióny nevytvoreného teda nenávratne strateného HDP. NKE neustále reprodukuje dosť vysokú nezamestnanosť (s očakávaným jej prudkým í zvýšením v 4. technologickej revolúcii), veľký podiel chudoby, stimuláciu vojnových konfliktov, nedostatočnú nápravu životného prostredia, nepoctivé ceny, ale najmä nespravodlivé mzdy, resp. nespravodlivú deľbu pridanej hodnoty medzi vlastníkov produkčných prostriedkov, ich top manažérov a ostatných zamestnancov. Vedie k  historicky veľmi rýchlej akumulácii bohatstva v rukách čoraz užšej skupiny supervlastníkov. Rastie bohatstvo a prehlbuje sa dnes už priepastný rozdiel v príjmoch a bohatstve medzi touto úzkou skupinou a ostatným obyvateľstvom Zemegule. Je zarážajúce, že pritom  teória NKE považuje krízy za čosi, čo treba akceptovať, čo je ekonomike imanentné. (nie preto že krízy urýchľujú koncentráciu bohatstva?)

To svedčí o nehumánnosti NKE. Čo je ale najvážnejšie, rýchlejšie ako koncentrácia globálneho bohatstva, prebieha globálna koncentrácia ekonomickej moci. Vo veľkých konglomerátoch na ich ovládanie stačí často len malá časť akcií a spolupráca so skupinu podporujúcich investičných či penzijných fondov, nehovoriac o hedžových fondoch. Koncentrácia ekonomickej sily deformuje aj demokratický politický mechanizmus.

Tieto i ďalšie argumenty, ktoré často nachádzame v serióznych výskumných prácach, ktoré kriticky analyzujú súčasný stav NKE len dokazujú, že kozmetické zmeny ako úradnícko-mocensky diktované zmeny úrokových mier, „tlačenie“ stále väčšieho objemu peňazí, či ďalšie znižovanie objemu miezd, znižovanie práv zamestnancov, všetko v záujme udržania tzv. konkurencieschopnosti nie sú liekom na riešenie kľúčových problémov i tendencie dožívajúcej NKE. Celý rad ekonómov, politológov i filozofov konštatuje, že v spoločnosti, ale predovšetkým v ekonomike sú potrebné systémové zmeny.

Naše výskumy ukazujú, že ohniskom takto fungujúceho mechanizmu NKE je zisk, ktorý je cieľom a kritériom úspešnosti fungovania podnikateľských subjektov bez ohľadu na to, či subjekt produkuje užitočnú či neužitočnú pridanú hodnotu, reálnu alebo virtuálnu. Zisk aj za cenu stimulácie zbytočnej a nadmernej spotreby, spotreby pre spotrebu, neraz za podmienok plytvania zdrojov, bezohľadnosti k životnému prostrediu. Pritom je zrejme že rozvoj ekonomiky i celej spoločnosti potrebuje užitočnú a kvalitnú pridanú hodnotu (PH). V štatistikách sa síce PH (tržby mínus vstupujúce tovary a služby) vyhodnocuje (no je v nej zahrnutá aj tá neužitočná a virtuálna PH) ktorej celoštátnym súčtom je HDP. No mechanizmus NKE nestimuluje tvorbu pridanej hodnoty. Stimuluje len tvorbu jednej jej časti, t. j. tej, ktorá je príjmom vlastníka monopolného faktora (PP) vo firme. A v tom leží aj základný koreň rozporov, problémov, dokonca priamych protikladností medzi záujmami vlastníkov dvoch rozhodujúcich kľúčových výrobných, presnejšie produkčných faktorov, a to vlastníkov schopnosti tvorivo pracovať, teda vlastníkov živej práce a vlastníkov produkčných prostriedkov. Protikladnosť dokumentuje aj bežná skutočnosť, že dosahovať rast zisku možno nielen pri stagnujúcom, ale dokonca i pri klesajúcom objeme pridanej hodnoty, len tým, keď vlastník firmy či konglomerátu dokáže pod argumentáciou zabezpečenia konkurencieschopnosti to, že objem miezd živej práce klesá rýchlejšie.

haluska.jpgProfesor Ivan Haluška je autorom knihy
Budúcnosť Globálnej ekonomiky.
Teória a prax humanistickej ekonomiky,
IRIS, 2011, 437 strán.
Ako vyplýva z podtitulky,
rozoberá v nej teóriu a prax
humanistickej ekonomiky.


Z anotácie: Toto dielo predstavuje vo svetovom meradle originálny a principiálne nový, prelomový prístup ku globálnej ekonomickej teórii, ale najmä k ekonomickej praxi. Toto dielo v sebe subsumuje autorovu vedeckú a praktickú činnosť za posledné desaťročia, ktoré našli svoje vyjadrenie v desiatkach štúdií, projektov a expertíznych prác v takmer dvadsiatich knižných publikáciách a takmer poldruha stovke vedeckých článkov a v celom rade publicistických a novinárskych vystúpení.



Podstata novej ekonomiky


To len dokazuje, že zisk ako cieľ a kritérium úspešnosti produkcie pridanej hodnoty je kontraproduktívny. Je nevyhnutné ho čo najrýchlejšie nahradiť. Aby cieľom a kritériom bol reálne potrebný objem užitočnej pridanej hodnoty. V tom spočíva prvá a rozhodujúca zmena, ktorá ma šancu naštartovať celý systém tvorby a fungovania mechanizmu novej ekonomiky, ktorú sme nazvali, (na rozdiel od antihumanistickej NKE) Humanistickou ekonomikou (HE). V čom leží podstata zmeny ekonomického záujmu od záujmu dosahovať zisk k záujmu dosahovať kvalitný i potrebný objem užitočnej pridanej hodnoty? O zisk má záujem len vlastník jedného faktoru, ktorým sú produkčné prostriedky, ktoré v svojej podstate nie sú ničím iným, ako hmotným alebo nehmotným „stovaroveným produktom“ minulej tvorivej práce. Záujem o naplnenie cieľa i kritéria úspešnosti, ktorým je užitočná pridaná hodnota, vytvára namiesto antagonizmu medzi dvoma rozhodujúcimi produkčnými faktormi, vlastníkmi minulej práce a vlastníkmi potenciálnej schopnosti živej tvorivej práce, záujem o ich čo najúčinnejšiu a najefektívnejšiu spoluprácu. Táto zmena spočíva v tom, že príjem vlastníkov obidvoch kľúčových produkčných faktorov je vždy vopred dohodnutým podielom, zo skutočne realizovanej pridanej hodnoty. Takýmto spôsobom obidvaja partneri, podieľajúci sa na tvorbe pridanej hodnoty sa snažia, aby pridaná hodnota bola užitočná, aby ju bolo možné ekonomicky výhodne realizovať, aby bola potrebná, a aby bola kvalitná a dosahovala čo najväčší objem. V tom je zhoda aj zo záujmami spotrebiteľov. Keďže vlastníci produkčných faktorov (aj ich firmy) sú tiež spotrebiteľmi, tým sa uzatvára  kruh súladu záujmov o čo najvyššiu užitočnosť toho, čo sa spotrebúva a teda aj vyrába. Miznú podmienky pre antagonizmus, podporuje sa zdravá konkurencia, konštruktívna súťaživosť.

Aké základné makroekonomické dôsledky môže znamenať zámena zisku za nové kritérium a cieľ, za užitočnú pridanú hodnotu? Dá sa dokázať, že objem vyprodukovanej a realizovanej pridanej hodnoty je rovný objemu z jej realizácie získaných disponibilných príjmov. Teda, že rastom jej produkcie rastie suma príjmov jej spolutvorcov a ich príjmy, ktoré v HE sa nemajú kde strácať, vytvárajú dopyt pre novú produkciu PH. Takto zmiznú dôvody, aby v ekonomike vznikali nerovnováhy a už vôbec nie krízy. Ďalším makroekonomickým výsledkom je, že takýmto spôsobom budú stúpať zo začiatku predovšetkým príjmy zamestnancov, pretože dnes je reálny stav, že príjmy vlastníkov produkčných prostriedkov sú voči spravodlivému podielu nadhodnotené a príjmy zamestnancov sú podhodnotené. Ďalším makroekonomickým dôsledkom mechanizmu Humanistickej ekonomiky, predovšetkým tej jej časti, ktorá pôsobí v zmysle podpory tvorby užitočnej pridanej hodnoty je. že už len z tohto titulu sa snaží potláčať a postupne minimalizovať, alebo zlikvidovať aj tvorbu virtuálnej pridanej hodnoty, ktorej zdrojom je súčasný finančný trh. Systémovým pôsobením uvedených skutočností vznikne v makroekonomike nová situácia, taká, že bude výrazne rýchlejšie rásť objem úspor aj u jedného, aj u druhého faktora, ale predovšetkým oproti súčasnému stavu sa výrazne zvýši objem úspor ľudského faktora. Humanistická ekonomika svojím mechanizmom nielen potláča tvorbu neužitočnej virtuálnej pridanej hodnoty, ale súčasne jej mechanizmus vytvára ekonomický záujem, aby všetky úspory smerovali do reálnych investícií do PP. Ak pripočítame k súčasným zdrojom investícií aspoň malú časť zdrojov, ktoré dnes virtuálne cirkulujú na finančných trhoch, ktorých objem predstavuje 10-násobok súčasného svetového HDP, čo je viac ako 700 biliónov (tisícov miliárd) USD, výsledkom musí byť, že relatívne rýchlo bude rásť objem týmito investíciami zrealizovaných produkčných prostriedkov

Šance novej ekonomiky
 

Dostatok a neskôr mierny frikčný prebytok produkčných prostriedkov zabezpečí, aby sa zlikvidovala nezamestnanosť, pretože vlastníci produkčných prostriedkov, ktorými postupne budú aj zamestnanci (postúpi sa v demokratizácii ekonomiky), budú mať záujem, aby vyrobené investičné, produkčné prostriedky prinášali prospech, teda budú hľadať všetky rezervy práceschopných ľudských zdrojov, aby všetky produkčné prostriedky boli využité. Teda zlikviduje sa nezamestnanosť a vznikne nová situácia. Pri dostatku, pri rovnováhe medzi dopytom a potrebou produkčných prostriedkov, resp. pri ich nepatrnom prebytku sa zníži dnešná, vo väčšine prípadov nadhodnotená cena investičných, teda produkčných prostriedkov.  Spoluvlastníci humanistických firiem (i novozakladaných) z dôvodu, že prenájom produkčných prostriedkov sa stane výhodnejším ako nepružné vlastnenie, budú PP prenajímať od lízingových spoločnosti. Tieto spoločnosti budú mať ekonomický záujem na čo najvyššom využití vlastnených produkčných prostriedkov. To bude mať ďalší makroekonomický dôsledok, že produkčné prostriedky budú sa snažiť ísť za ľudskými zdrojmi. Tam, kde disponibilne rezervy práceschopných ľudí žijú, v  ich prirodzenom domovskom prostred. Obmedzí sa, alebo úplne zlikviduje masová migrácia z málo rozvinutých, nerozvinutých, vojnami a inými problémami postihnutých krajín. Zamení sa migrácia pracovníkov za migráciu produkčných prostriedkov spolu s potrebnými špecialistami a manažérmi.

Pri diskusiách som sa stretol so zásadnou otázkou. Ak mechanizmus Humanistickej ekonomiky bude stimulovať racionálnu spotrebu, ak bude rásť objem produkčných prostriedkov, teda bude rásť produktivita práce, bude prakticky plná zamestnanosť, kam bude smerovať tento výrazne vyšší objem vytvorenej pridanej hodnoty? Kto ho kúpi? Nevznikne kríza z nadprodukcie? Odpoveď je, že samotný mechanizmus HE, dynamická rovnováha medzi príjmami a produkciou PH a produkciu a príjmami by to nemal dopustiť. A že bude kam smerovať vyprodukovanú PH ilustrujem na nasledovných oblastiach.

Výrazne väčší objem produkcie PH pôjde do produkcie PP a s ňou spojenej ich inovačnej obnovy vyvolanej aj nastupujúcou 4. technologickou revolúciou. Rast príjmov a tým aj odvodov umožní, aby veľký objem PH smeroval do novej kvality zdravotníctva, výrazne lepších podmienok pre vedu i pre novú kvalitu vzdelávania. Nemalé objemy PH si vyžiada mimoriadne náročný a nie jednoduchý systém racionálneho a kvalite života zodpovedajúceho využívania zvyšujúceho sa objemu voľného času, ktorý bude vyplývať z rastu produktivity tvorby užitočností a tým v pravidelných intervaloch sa skracujúcej pracovnej doby. V tomto storočí stojí pred našou globálnou spoločnosťou ohromne veľký objem potrebnej PH pre  zabezpečenie dostatku čistej energie, zabezpečenie dostatku pitnej i závlahovej vody a odsolenie, resp. skultivovanie (zalesnenie) veľkého rozsahu pôdy. Ohromné množstvo PH si vyžaduje predchádzanie, i náprava existujúcich i očakávaných dôsledkov zhoršenia klimatických podmienok, problémov otepľovania, odstránenie príčin i dôsledkov povodní i prípadných dôsledkov vzrastania úrovne morskej hladiny. Pritom netreba zabudnúť na novú kvalitu starostlivosti rodiny i komunity o každého člena globálneho spoločenstva, od malých detí až po seniorov, takú, ktorá bude adekvátna možnostiam tejto novej ekonomiky i potrebám rastu kvality života

To všetko umožní nová kvalita systému dani i odvodov, celý systém verejných i súkromných fondov i pružné presúvanie prenájmov vyprodukovaného množstva PP medzi firmami a  verejnoprospešnými inštitúciami.

Tieto stručné náznaky fungovania mechanizmu novej Humanistickej ekonomiky (ktoré sa pokúsim v ďalších článkoch rozviesť podrobnejšie) ukazujú, že je to reálna cesta postupnej, nenásilnej (bez veľkých otrasov, bez znárodňovaní či privatizácií) zámeny súčasnej ťažko chorej (i korupčnej) ekonomiky (NKE) za novú zdravo spravodlivú a poctivú (i bezkorupčnú), skutočne humanistickú, teda i demokratickú ekonomiku s jej imanentnou rastúcou produktivitou (meranou objemom vyprodukovanej užitočnej PH hodinou tvorivej práce človeka.) Humanistická ekonomika má šancu plnšie využiť ohromný globálny tvorivý potenciál ľudí a prispieť k formovaniu novej Humanistickej civilizácie.

Ďalšie články: IVAN HALUŠKA

Priemer: 4.1 (13 hlasov)
     

Komentáre

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#1
Vladimír Manda
23. máj 2016, 15:03

Humanistická ekonómia je ideou, ktorej úspešnosť v praktickej rovine závisí od viery, že dohoda medzi vlastníkom kapitálu a námezdnej pracovnej sily o „spravodlivom“ delení „skutočne realizovanej pridanej hodnoty“ je principiálne možná. Prečo sa už celé stáročia vlastníci „produkčného“ faktora spočívajúceho v nahromadenej, akumulovanej „minulej tvorivej práci“ nechcú dať nahovoriť ani pod tlakom vlastníkov "druhého produkčného faktora" na spravodlivé delenie „skutočne realizovanej pridanej hodnoty“ a tvrdohlavo sa radšej orientujú na svoj, aj keď asi „nespravodlivý“ zisk, to sa z textu nedá vyčítať.

Okrem „viery“ v dohodu sa však humanistická ekonómia opiera svojou druhou „nohou“ o starý trik ekonomických liberálov, ktorý spočíva v premenovaní výrobných prostriedkov na „produkčný faktor“ a tým sa samozrejme aj vlastníci týchto „produkčných faktorov“ menia z vykorisťovateľov na „produkčných“ pracovníkov. Záhadou ostáva, v čom sú vlastne výrobné prostriedky z hľadiska ekonomickej hodnoty „produktívne“, keď je všeobecne známe, že výrobné prostriedky žiadnu novú ekonomickú hodnotu netvoria, ale ju v procese produkcie len prenášajú do hodnoty nových výrobkov. Jedine vlastník produkčného faktora „tvorivej práce“ alebo vlastník nie „živej práce“, ale vlastník „pracovnej sily“, jej praktickým uplatnením, t.j. prácou, pridáva skutočne novú ekonomickú hodnotu produkovaným tovarom. Z takéhoto pohľadu je potom jedine spravodlivou dohodou medzi držiteľmi „produkčných faktorov“ tá, v rámci ktorej by vlastník výrobných prostriedkov nedostal nič a vlastníci pracovnej sily všetko.

Idea vyjadrená autorom v závere príspevku, že humanistická ekonomika je reálnou cestou postupnej, nenásilnej premeny chorej „neoliberálnej kapitalistickej ekonomiky“ na „novú, zdravo spravodlivú a poctivú“ ekonomiku a to bez znárodňovania ako aj bez privatizácií, je idea, ktorá je mimo dnešnej reality.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama