Bez Matice slovenskej...

Počet zobrazení: 6304

Verejnoprávna ustanovizeň nesúca názov Matica slovenská je výrazne slovenskou špecialitou. V prvom období po svojom vzniku (1863) zabezpečovala atribúty politickej, kultúrnej a inej existencie slovenského národa. Uhorský štát sa k tomu nemal. Po vzniku Česko-Slovenska MS obnovila svoju činnosť a ďakujúc asymetrii postavenia slovenského národa pokračovala v zabezpečovaní tvorby a prehlbovania slovenského vedomia. Zmeny v štátoprávnom postavení Slovenska po roku 1938 a 1945 viedli k radikálnym zmenám v jej činnosti. Niekedy k lepšiemu, niekedy k horšiemu. Matica slovenská prežila aj vznik Slovenskej republiky v roku 1993, avšak bez hlbšej reflexie situácie a najmä bez dlhodobejšej predstavy o svojej budúcnosti. Matica prišla o Národnú knižnicu, jeden z erbových symbolov svojho poslania.

ms-film_uvod.jpg

Superkrátky „filmík“ ponúknutý na stránke matica.sk s názvom Bez 14. marca 1939 vyvolal odozvy, ktoré neprekvapujú. Jeho vraj vyvažujúci pohľad na slovenské dejiny v predvečer a počas druhej svetovej vojny opakuje dávno prekonané (aspoň si myslíme) a zavádzajúce zdôvodnenia pôsobenia a činov vojnového slovenského režimu, ktorý bol morálne opovrhnutia hodný a neospravedlniteľný. Je to aj môj názor. Reakcie vo väčšine médií sa s tým stotožňujú. Zdôrazňujem vo väčšine, lebo časť virtuálnej elektronickej mienky vehementne podporuje „tvorcov“ naprávania vraj „totalitného“ pohľadu na vtedajšiu históriu. Prečítajte si niektoré diskusie v elektronických médiách…

Hľadanie a najmä nachádzanie správneho pohľadu na slovenskú minulosť nie je jednoduché. Pred tromi rokmi sme na stránke Slova položili otázku: Slovenský snem vyhlásil 14. marca 1939 na základe Hitlerovho pokynu samostatnosť Slovenska. Toto rozhodnutie podľa 23% odpovedajúcich bolo jednoznačne správne. Skoro jedna štvrtina! Najviac, 41%, si vybralo odpoveď – rozhodnutie bolo skôr správne, chápem ho ako menšie zlo. Čiže spolu 64% našich čitateľov pred tromi rokmi považovalo rozhodnutie zo 14. marca 1939 za správne. Ako jednoznačne nesprávne rozhodnutie „zrodiť“ Slovenský štát toho dňa ho kvalifikovalo 18% a skôr nesprávne 12%. Spolu tridsať percent odpovedajúcich.

Niektoré dejinné stereotypy (a najmä ich hodnotenie) sú v našich mysliach hlboko zakorenené (aj napriek viac ako štyridsiatim rokom iného myšlienkového vplyvu a 25 rokom absolútnej slobody).

Vo všetkých štruktúrach slovenskej spoločnosti sú prítomné extrémne (po slovensky hraničné, radikálne, výstredne) názory. Nie sú len doménou predstaviteľov a členov Matice slovenskej. A tak môj prvý záver znie: Ako dosiahnuť, aby okrajové, hraničné posudzovanie výkladu našich dejín nebolo prevažujúce?

Odmietam jednoznačné pripisovanie zodpovednosti za existenciu a prezentáciu tohto názoru len Matici slovenskej ako celku. Prechádza to až do návrhov jej mocenskej likvidácie. Jedno vyjadrenie za všetky: „Matica slovenská sa opäť negatívne zviditeľnila témou spojenou s obdobím slovenských dejín v rokoch 1939 – 1945.“ Opakujem, negatívne sa zviditeľnili niektorí funkcionári, resp. členovia MS. Objavilo sa tiež množstvo hlasov typu – na čo slúži Matica slovenská?, má ešte význam?, resp. treba jej zastaviť prísun zdrojov zo štátnej kasy, najlepšie je ju zrušiť, rozpustiť! To zaváňa princípom kolektívnej viny! Matica slovenská nie je výlučným a určite nie väčšinovým nositeľom nedemokratického správania k histórii a súčasnosti v Slovenskej republike. Takéto uvažovanie je vlastné aj ľuďom, ktorí ani nevedia, čo Matica je, nebodaj, že existuje. A poznajú rozhodní „kritici“ aj nejaké pozitívne činy dnešnej Matice a jej členov? (Ja viem, že ich je mnoho.)

Tak prichádzam k svojmu dnešnému druhému záveru. Otvoriť vnútromatičnú, ale aj celospoločenskú diskusiu o mieste a poslaní Matice slovenskej v dnešnej slovenskej spoločnosti. Ruku na srdce – našiel si niekto z kritikov tohto vraj len matičného úletu čas a nakukol do zákona o Matici, aby zistil, čo jej legislatíva ukladá? Napríklad, že je to verejnoprávna ustanovizeň.  A že štát zveril Matici slovenskej úlohy (to je doslovná dikcia zákona): upevňovať slovenské vlastenectvo, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti, robiť základný slovakistický výskum, podieľať sa na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry, pôsobiť najmä na mládež v duchu národných, mravných a demokratických hodnôt,  zvyšovať národné povedomie Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky, posilňovať vzťahy kultúr občanov hlásiacich sa k národnostným menšinám a etnickým skupinám na území Slovenskej republiky so slovenskou národnou kultúrou, a ďalšie. Osobne si myslím, že je tam dosť úloh, ktoré  oprávňujú  dnešnú existenciu MS.

Verejnosť má tiež právo sa pýtať: plní Matica zverené úlohy, plní ich dostatočne? A či štát vytvára dostatočné podmienky na jej činnosť a dostatočne ju kontroluje? Neobjavujeme objavené. Pri 150 výročí založenia Matice sme sa v roku 2013 na stránke Slova spýtali čitateľov „Ste za pokračovanie činnosti dnes už 150-ročnej Matice slovenskej?“ Jednoznačne áno odpovedalo 52% a skôr áno 14%. To znamená, že dve tretiny (66%) vidia priestor pre matičnú činnosť aj dnes. Jednoznačné odmietnutie Matice slovenskej uviedlo pred viac ako tromi rokmi 22% odpovedajúcich a ďalších 6% bolo skôr za nepokračovanie činnosti MS. Predsa len Matica je naša, slovenská…

Otázky vlastenectva, jeho prejavov a foriem nestrácajú na význame ani v časoch globalizácie, ani v čase európskeho zjednocovania. Nachádzať správnu mieru pomeru národného k medzinárodnému nie je jednoduché ani vo svetovom meradle. Veď čo iného ako skĺznutie k nacionalizmu je aj odchod Veľkej Británie z EÚ. Dnešné slovenské vlastenectvo treba obohatiť o rovnocenné slovenské európanstvo. Preto upevňovať slovenské vlastenectvo a prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti, ako to ukladá Slovenská republika Matici slovenskej, je úloha trvalá a – nielen matičná.

Fotozdroj: TA3

SÚVISIACE:
Ľubo Dzurák:
Keby nebolo 14. marca...
Adam Šumichrast:  Kontrafaktuálna história v podaní Matice slovenskej

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984