Až usadne prach

Počet zobrazení: 4324

Balzamom na dušu bol v sobotu večer televízny folklórny program „Zem spieva“,  prezentujúci (aj reprezentujúci) kultúrne tradície a históriu i súčasnosť slovenského národa. Po tom, čo celý týždeň „Krajina smútila“ a následne aj „Mestá kričali“ (čo už však nebol iba čistý zrkadliaci odraz slovenskej duše), emócie i vášne v politickej kríze dosahovali vrchol Kriváňa. Náš národný symbol, prekrásny tatranský vrchol, ktorý sa stal ikonou nielen Tatier, ale celého Slovenska. Tento neoficiálny symbol slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti je pritom len desiatym najvyšším štítom Tatier.

nedohoda.jpg   Kresba: Ľubomír Kotrha

Modré trojvršie v štátnom znaku Slovenska je ešte nižšie, keďže znázorňuje pohoria Tatra, Matra, Fatra. Ich výšku, žiaľ, neprekonali v piatok svojím správaním traja najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky. Hoci vopred deklarovali, že každému z nich záleží na upokojení situácie a na hľadaní východiska. Nebolo to pritom vôbec také zložité, ako to vyzeralo, respektíve ako sa to snažili vykresliť hlavné médiá. Prezident Andrej Kiska prišiel z Grasalkovičovho paláca so svojím diktátom, premiér Robert Fico si napísal vlastnú esej. Bolo nad slnko jasné, že sa nemôžu zhodnúť a že bez ústupku, bez prijatia kompromisu a bez prejavenia ústretovosti nepodpíšu ani jeden z vopred pripravených textov spoločného vyhlásenia. Takže to ostalo na Andrejovi Dankovi. Hostiteľ na Bratislavskom hrade mohol vytiahnuť zo saka ostré pero a ako reprezentant najvyššieho zákonodarného zboru mal z Kiskovho textu vyškrtnúť dve vety – a mohli ho podpísať spoločne. Nestalo sa a Danko namiesto role „učiteľa“ ostal iba v pasívnej úlohe mediačnej bútľavej vŕby. Napriek tomu sa vyjadril, že „chce zmieriť premiéra s prezidentom“.

Nezávislá poslankyňa NR SR Martina Šimkovičová medzitým prekvapila v bratislavskom podhradí medializovaným výrokom, že „opozícia v spolupráci s mimovládnymi organizáciami rozpútala peklo“. Poslankyňa vidí Sorosove aktivity na Slovensku ako reálnu hrozbu a priniesla aj informácie, že „v bratislavských hoteloch je plno ,aktivistov‘ zo zahraničia, ktorí sa zúčastnia dnešného pochodu“. Cez alternatívne médiá a prostredníctvom e-mailového toku sa k väčšej časti verejnosti dostalo takmer s nádychom disidentstva i pozoruhodné svedectvo bývalého šéfredaktora denníka KDH „Slovenský denník“ Antona Seleckého. Pochybovač mávne rukou – že je to už dávna história... No keď sa započúvate do rozprávania o praktikách, metodike, cieľoch a súvislostiach ovplyvňovania vnútropolitického diania na Slovensku v deväťdesiatych rokoch zo zahraničia (napríklad aj prostredníctvom britskej tajnej služby MI6), aktuálne súvislosti sa ponúkajú samy.

Tak ako majú aj najmenšie európske veľhory – Vysoké Tatry – viacero pozoruhodných vrcholov, zaznamenali sme ich aj v politickom dianí.

Za jeden z nich považujem masovú účasť na protestných pochodoch v dvadsiatke Slovenských miest a demonštráciu „Za slušné Slovensko“ na Námestí SNP v Bratislave. Počtom zhromaždených fakt vážne konkurovala masovosti počas „Nežnej“. Viac ako 100 tisíc účastníkov nie je zanedbateľné číslo. No nie je to revolúcia, ako to interpretujú hlavné médiá a ako by si opozícia priala. Súhlasím s komentátormi tvrdiacimi, že čím ďalej od bratislavskej sociálnej bubliny a kaviarne, tým sú politické emócie menšie. Zlé jazyky tvrdia (čo dokumentujú tisíce statusov s fotografiami na Facebooku), že dobrá polovica účastníkov podľahla len selfímánii...

Druhým vrcholom politickej reality šou „Víťazný marec“ je verejné ohlásenie cenzúry (!!!) vydavateľského domu Petit Press, ktorému patria Denník SME aj TREND, voči premiérovi vlády Slovenskej republiky. Najskôr časopis TREND a po ňom i denník SME oznámili, že už nebudú informovať a publikovať akékoľvek zmienky a prejavy premiéra Roberta Fica, pokiaľ sa v nich bude nachádzať meno „George Soros“. Neprekvapuje, veď Alexej Fulmek, generálny riaditeľ Petit Press, je súčasne aj člen predstavenstva riaditeľov americkej neziskovky Media Development Investment Fund. Nemám prístup do všetkých informačných zdrojov a tlačových agentúr, no zatiaľ som voči tomuto kroku dvoch redakcii nezachytil žiadne protesty medzinárodných novinárskych organizácií. Ani verejné pobúrenie slovenskej novinárskej obce. Letenku ani lístok na vlak si tentoraz nekupoval šéf „Reportérov bez hraníc“ Christophe Deloire, aby prišiel na Slovensko urobiť po pár dňoch poriadok... (asi mu Transparency International odmietla preplatiť náhradu cestovného). Áno, to je ten chlapík z občianskeho združenia, ktorý minulý týždeň vraj vyzýval predsedu slovenskej vlády: „Bolo by čestné, keby teraz premiér povedal, že ľutuje urážky novinárov.“ Únia slovenských novinárov však dostáva viacero informácii o množiacich sa prípadoch zatajovania, selekcie, cenzurovania odlišných názorov novinárov a občanov v hlavných slovenských médiách.

Otvorenie sa svetu je jedna vec, vykopnuté dvere odlišná. Slovenskú pohostinnosť známu v celom svete si očividne viacerí vysvetľujú po svojom... Masovo k nám prúdia (sťaby náhrada za investorov) – okrem už spomenutých dobrodružných aktivistov – aj rôzni poučovatelia.

Len čo Slovensko opustila vo štvrtok farizejská delegácia Európskeho parlamentu (pripomínajúca Vyšetrovaciu komisiu zásahu na Národní třídě v novembri roku 1989), z Bruselu k nám už na druhý deň ráno doľahlo kikiríkanie. To sa ozval šéf ľudovcov v Európskom parlamente Manfred Weber:„Premiér Slovenskej republiky Robert Fico by mal odvolať ministra vnútra Róberta Kaliňáka.“ Neviem, či takéto zasahovanie do vnútorných vecí iného štátu možno obrazne prirovnať k vrcholu Rysov alebo k Žabiemu koňovi...

Božia prostota. Ale tak nám treba! Najskôr sme odovzdali množstvo kompetencií pri vstupe do NATO, vzápätí vstupom do EÚ, do eurozóny aj do Schengenu. A do zvyšných odrobiniek samostatnosti nám v drevenici fúka spoza hraníc ešte aj nejaký (prepytujem) europoslanec... Weber v stanovisku, ktoré jeho kancelária zaslala TASR, uviedol, že po návrate šesťčlennej osobitnej delegácie EP zo Slovenska, ktorá mala za cieľ objasniť okolnosti vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, upozornil na obavy, že „zodpovedné slovenské orgány nerobia všetko pre to, aby boli obe vraždy objasnené“. O obavách z vyšetrenia súvislosti tajomných odchodov a príchodov i úlohy Toma Nicholsona ani muk...

Hovorí sa tomu úsmev cez slzy, no neviem inak vystihnúť pocity, keď som si 9. marca 2018 v Hospodárskych novinách prečítal titulok článku:

Keď Hitler naletel Britom: Odvážna lesť im vyšla, Nemci uverili odkazu od mŕtveho muža

V máji 1943 totiž vyplavilo Stredozemné more mŕtvolu s plánmi invázie spojeneckých síl na kontinent. „Hitler si už mädlil ruky, ako sa nepriateľovi pozrel do karát, lenže mu osudovým spôsobom sadol na lep. Odvážna lesť Britom vyšla. Kľúčovú rolu v tomto divadielku hrala lesť rozviedčika Charlesa Cholmondeleya a príslušníka kontrašpionáže Ewena Montagua. Prvou úlohou bolo zohnať vhodného nebožtíka. Nakoniec sa ním stal 40-ročný Walesan menom Glyndwr Michael. Posmrtne sa tak stal hrdinom...

Historické súvislosti mám rád, no priznávam – túto alegóriu HN som nepochopil.

Rovnako som nepochopil dotieravosť, fyzické obťažovanie, doslova prenasledovanie redaktorky RTVS Hanzelovej, ktorá nenechala kľúčového aktéra vládnej koalície Bélu Bugára ani len si vydýchnuť a prezliecť sa po prílete zo zahraničnej dovolenky. V živých vstupoch do sobotných večerných Správ RTVS sa nezabudla pochváliť, ako ho už otravovala na letisku, v budove Národnej rady SR aj pred Bôrikom. Tam sa mali večer, po rokovaní strany Most-Hid, stretnúť s lídrom strany Smer-SD a posúdiť návrhy, podmienky a možnosti udržania vládnej koalície. Vrátane návrhov na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Najbližšie hodiny a dni prinesú tiež ešte kadečo. Veď karty na stôl vyloží aj tretí v mariášovej partii. SNS, držiaca sa zatiaľ v ústraní súčasnej politickej krízy, čosi naznačila. Ak sa zvolí cesta rekonštrukcie vlády, môže byť aj nečakane rozsiahla. Jasné, že popri tom budú jačať a pokračovať v parlamentnej tragikomédií postavičky ako Matovič, Galko, Nicholsonová či Remišová. To je, žiaľ, tá odvrátená strana slovenského folklóru.

Politickí skalolezci budú v nasledujúcich dňoch, týždňoch i mesiacoch zrejme prekonávať ďalšie vrcholy, kým prejdú cez Ľadový a Lomnický štít a vztýčia na Gerlachu víťaznú vlajku.

Či to bude vlajka slovenská, európska, americká alebo pirátska s prekríženými hnátmi, to si teraz ešte netrúfa odhadovať ani Pacho, hybský zbojník. Zakopaný po hlavu na Kráľovej holi má pritom vcelku dobrý výhľad.

Uvidíme, keď opadnú emócie a až potom, čo sa usadí zvírený prach.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984